Ublížiť pre peniaze? Ani náhodou!

Výskum z Cambridgea ukázal, aká priepasť leží medzi tým, čo si o sebe myslíme, a tým, čím v skutočnosti sme.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA)

Nikdy by som pre peniaze neublížil druhému. To si myslí väčšina z nás.

Predstavu zištného násilia páchaného na druhých skutočne odmieta väčšina ľudí, ktorým pri experimentoch v laboratóriu ponúkajú možnosť zarobiť si. Napríklad tým, že niekomu dajú slabší či silnejší elektrický šok.

Tento druh násilia však ľudia odmietali najmä vtedy, ak - spolu s odmenou - prebiehalo iba v ich predstave. Jeden šokujúci výskum odhalil, že len čo na stole ležali reálne peniaze a išlo o reálne elektrické šoky, správanie ľudí sa začínalo meniť. A to dosť podstatne.

Je naozaj dosť zvláštne, ako nás vždy znova prekvapí dôkaz, že predstavy a skutočnosť sú dve rozdielne veci. Tentoraz ho priniesol vedecký tím, členkou ktorého bola aj Oriel Feldmanová-Hallová z britskej Cambridgeskej univerzity.

O výskume hovorila na výročnom stretnutí americkej Spoločnosti pre kognitívnu neurovedu v San Franciscu.

Keď sa veci dejú naozaj

Laboratórne štúdie o morálke sa často spoliehajú na svedectvá ľudí, ktorí si majú predstaviť, ako by sa správali v určitej situácii. Tieto imaginárne situácie však postrádajú spojenie s realitou:

„Nech si v nich vyberiete akékoľvek riešenie, v skutočnosti sa to nestane," konštatovala Feldmanová-Hallová. Nemusíte sa teda obávať ani prípadných následkov svojich činov a nemusíte svoje vnútro ani testovať, ako by obstálo, ak by taký prípad nastal v skutočnosti.

V štúdii Feldmanovej-Hallovej sa veci udiali naozaj. „Išlo o reálne šoky a reálne peniaze," povedala vedkyňa. Človeka umiestnili do tunela MRI (magnetická rezonancia, ktorá dokáže veľmi presne zobraziť napríklad mozog a aktivitu jeho častí).

Ľudia ležiaci v skeneri dostali na výber: buď udelia bolestivý elektrický šok človeku v inej miestnosti, čím zarobia jednu britskú libru (niečo vyše eura), alebo šok nedajú, a môžu na peniaze zabudnúť.

Šoky boli ocenené stúpajúcou finančnou škálou, takže bolo možné zarobiť menej za menej bolestivý šok, alebo dostať celú libru za oveľa silnejší šok. Tento výber dostali ľudia v skeneri 20-krát po sebe, pričom mohli vidieť video človeka, ktorý šoky dostával.

Mohlo to byť buď iba šklbnutie jeho ruky, alebo celkový obrázok postihnutej ruky a grimasy v tvári. Tieto obrázky boli reálne, ale vedci ich nahrali pred pokusom.

Zárobok - iba jedna libra?

Vedci najskôr dali skupine ľudí rýdzo hypotetickú otázku, či by pre peniaze dokázali dať niekomu šok, trebárs aj veľmi slabý. Až 64 percent odpovedalo nie. V priemere ľudia ocenili svoj možný zárobok získaný týmto spôsobom približne na jednu libru.

Len čo sa však do „hry" zapojili reálne peniaze, situácia sa zmenila. Neskutočných 96 percent ľudí v skeneroch si zrazu povedalo, že elektrický prúd pustený do neznámeho človeka v inej miestnosti nemôže zaškodiť.

Keď videli iba ruku zasiahnutú prúdom, zarobili si na šokoch v priemere 15,77 libry z 20 možných. Zárobky klesli v situácii, keď videli nielen postihnutú ruku, ale aj skrivenú tvár človeka, ktorý dostal šok. V tom prípade si zo skenera odnášali v priemere 11,55 libry.

Ľudia v tomto experimente bojovali so skutočnou morálnou dilemou. Na rozdiel od tých, ktorí boli pri pokuse v podobnej, no iba hypotetickej situácii, mali zvýšenú aktivitu v časti mozgu nazvanej insula, ktorá sa aktivuje v znepokojujúcich alebo v stresových situáciách.

Podľa Feldmanovej-Hallovej môže aktivita insuly signalizovať druh podvedomého napätia, ktoré prežíva človek vtedy, keď cíti túžbu po peniazoch a súčasne vie, že by nemal ubližovať druhému. Takýto podvedomý konflikt v myslených experimentoch chýba.

Spomeňte si na Milgrama

„Môj prvý pocit je, že tento experiment sa vracia k dávnym Milgramovým pokusom, v ktorých ľudí nútili robiť niečo zlé iným," povedal kognitívny neurovedec Tor Wager z Coloradskej univerzity v Boulderi.

O čo vtedy išlo? Pokusy amerického psychológa Stanleyho Milgrama z Yalovej univerzity pred polstoročím obleteli svet. Nešlo v nich o peniaze, presnejšie v hre boli iba štyri doláre na hodinu, ktoré pokusná osoba dostala v prípade akéhokoľvek výsledku.

Milgram uskutočnil sériu experimentov po celých USA, v ktorých „učitelia" pod vedením experimentátorov v bielych plášťoch dávali elektrické šoky „žiakom" vo vedľajšej miestnosti. Šoky neboli skutočné, bolesť iba predstieraná, čo „učitelia" nevedeli.

Povedali im, že ide o vedecký experiment a že elektrický prúd pomôže študentom spomenúť si na riešenie slovných úloh. V skutočnosti teda Milgram neskúmal reakcie pamäti študentov na elektrošoky. Jeho cieľom bolo otestovať poslušnosť učiteľov, ich sklon podriadiť sa autorite v situácii, keď to mohlo byť pre iného človeka nebezpečné.

Milgram zistil, že väčšina normálnych ľudí, ktorých stretávame každý deň na ulici, dokáže udeliť svojim blížnym šok na takej úrovni, že môže poškodiť zdravie alebo dokonca zabiť.

Treba na to iba prítomnosť autority, v tomto prípade experimentátora, ktorý pokusnú osobu povzbudzuje, aby sa ničoho nebála, že je všetko pod kontrolou, aj keď z vedľajšej miestnosti bolo počuť úporný krik „žiaka".

Sila experimentu

„Sila Milgramovho experimentu azda spočíva v tom, že vyšlo najavo, aká hlboká priepasť leží medzi tým, čo si o sebe myslíme a akí v skutočnosti sme," napísala v knihe o najvýznamnejších psychologických experimentoch 20. storočia s názvom Pandorina skrinka americká psychologička Lauren Slaterová.

V podstate to isté možno povedať aj o experimente, o ktorom informovala Feldmanová-Hallová.

V porovnaním s Milgramom nie sú výsledky nového experimentu až také zdrvujúce, no je dôležité o nich vedieť, povedal Tor Wager. Štúdie tohto druhu pomôžu vedcom zistiť viac o spôsobe, ako sa v mozgu rodia morálne rozhodnutia.

„Neurovedci chcú pochopiť, aký je skutočný základ súcitu," konštatoval Wager. „Túto oblasť, ktorá má ohromný vplyv na ľudský život, iba začíname vedecky študovať. Ide o veľmi významný cieľ."

Hlavný zdroj: internetové stránky ScienceNews

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zamestnal černákovca, predal stroje, schválil odmeny. Kotlebu preverí kontrolór

Krátko pred svojím odchodom Marian Kotleba urobil zmeny, ktoré chce nový župan Ján Lunter preveriť.

PLUS

O čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

KOMENTÁRE

Nesrovnal nezvládol už ani oportunizmus

Prečo vám nikto nepovedal o najväčšom zlepšení bratislavskej MHD.

TECH

Nakrútil na smrť vyhladovaného medveďa. Ukazuje budúcnosť druhu

Polárne medvede majú čoraz väčší problém.

Neprehliadnite tiež

V stredu pozorujte Geminidy, meteorický roj dosiahne maximum

Spolu s Geminidami bude možné na oblohe vidieť aj asteroid Phaeton.

OBJEKTÍV

Nakrútil na smrť vyhladovaného medveďa. Ukazuje budúcnosť druhu

Nedostatok morských ľadovcov spôsobuje problémy medveďom pri hľadaní potravy.

Ako vyhľadávať spoje MHD v Bratislave cez Google Mapy

Používatelia si môžu vyhľadať spoje podľa viacerých parametrov.

Vedci narazili na prvé genetické dôkazy homosexuality u mužov

Vedci upozorňujú, že pri homosexualite zohráva úlohu viacero faktorov.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  4. Top First moment dovolenky na leto 2018
  5. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  6. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  8. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  9. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  10. Slováci triedia lepšie
  1. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  2. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  3. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  4. Accessible Urban Living
  5. RPSP – A good intention ruined by execution
  6. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Riešenia pre hnedú planétu
  9. Veľtrh vzdelávania v Srbsku
  10. Exkurzia študijných programov AKP a PSA SvF STU v Bratislave
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 12 035
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 306
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 4 379
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 125
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 329
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 847
  7. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 543
  8. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 420
  9. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 1 366
  10. Slováci triedia lepšie 1 013