SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Supervulkán z Yellowstonu ožíva

Nevybuchol už státisíce rokov, no stále nie je vyhasnutý. Spiaci supervulkán by pri erupcii mohol spôsobiť nepredstaviteľné škody.

Gejzíry v Yellowstonskom parku sú dôsledkom vulkanickej činnosti.Gejzíry v Yellowstonskom parku sú dôsledkom vulkanickej činnosti. (Zdroj: Flickr.com/brianhlsclaw)
Yellowstone
  • Súčasťou Yellowstonského parku je aj supervulkán.
  • Prvýkrát vybuchol asi pred dvoma miliónmi rokov, naposledy pred 640­tisícmi.
  • Odvtedy sa odohralo len tridsať menších erupcií.
  • Obrie zásobníky plné magmy sa nachádzajú asi 640 kilometrov pod Yellowstonom.

BRATISLAVA. Najhoršie postihnutá bude Severná Amerika, no vychrlený popol zasiahne celú planétu. Slnko sa nebude vedieť cezeň dostať, prudko tak klesne teplota.

Začnú odumierať plodiny aj zvieratá, čo ešte viac zvýrazní apokalypsu. Zastaví sa obchod, Spojené štáty budú na niekoľko rokov paralyzované.

O takomto katastrofickom scenári sa hovorí, ak by vybuchol supervulkán Yellowstone, ktorý tvorí základ známeho amerického národného parku. Podobné následky mal výbuch sopky na Novom Zélande, keď podľa vedcov zomrelo asi 60 percent ľudskej populácie.

Magma sa derie hore

To však bolo pred viac ako 26-­tisíc rokmi, ľudstvo odvtedy nič podobné nezažilo. Yellowstone nevybuchol už 640-­tisíc rokov.

Od roku 2004 sa však pôda v kráteri supervulkánu začala dvíhať rýchlejšie ako predtým. Za šesť rokov stúpla na niektorých miestach o 25 centimetrov. Podľa odborníkov je najpravdepodobnejšie, že je za tým magma smerujúca na povrch.

„Je to neobvyklé nadvihnutie, pretože ide o obrovské územie a pomerne veľký posun," povedal pre National Geographic Bob Smith, odborník na vulkanickú činnosť Yellowstonu z Utahskej univerzity.

Väčší, než sme si mysleli

Územie je to naozaj obrovské. Kráter supervulkánu má rozlohu 40 na 60 kilometrov a pokrýva výraznú časť štátu Wyoming. Ešte väčšia je takzvaná horúca škvrna, v ktorej vulkanické procesy vznikajú a dôsledkom ktorej sú napríklad aj známe gejzíry. Aj tie ukazujú, že činnosť pod povrchom sa ešte neskončila.

Vedci dokonca nedávno zistili, že horúca škvrna je väčšia, než sme sa doteraz domnievali. Podľa najnovších meraní by mohla mať priemer až 640 kilometrov.

Nehovorí to síce nič o čase, kedy sopka vybuchne, no naznačuje to, že prípadná erupcia by mohla byť výnimočne ničivá.

Nie je to otázka dní

Aj keď výbuch sopky stále nevieme presne predpovedať, vedci hovoria, že s Yellowstonom to nie je otázka dní, pravdepodobne ani rokov.

„Keď sme zistili, že magma je v hĺbke desiatok kilometrov, prestali sme sa tak obávať. Ak by išlo o dva či tri kilometre, báli by sme sa oveľa viac," povedal Smith.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Záchranár Peter Vizvary z galantskej nemocnice, ktorého na ARO doviezli na Silvestra po tom, ako sa pri práci sám nakazil koronavírusom.

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

6 h
Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

5 h

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.

4 h

Neprehliadnite tiež

O biobezpečnosti a spôsoboch, akými bioinžinieri geneticky upravené bunky robia bezpečnými.

8 h

Práve prebieha veľká demokratizácia vesmíru.

8 h

Rastliny by mohla byť užitočná aj pre ľudí.

8 h

Ako veľmi vám záleží na fotografiách?

13 h