To je však už dávno preč a je len na vás, či si radšej vychutnáte intenzívnejšie a plynulejšie rozprávanie alebo ste naopak ochotní tráviť s hrou dlhý čas. Ale neodchádzajme od témy. Gray Matter od Jane Jensen predstavuje presne ten typ dobrodružnej hry, ktorú odporučíme všetkým milovníkom zaujímavých príbehov. Prečo? Sakra práca – veď je to hra od Jane Jensen!
Mladším ročníkom bude istotne táto dáma, majsterka v písaní napínavých príbehov, menej známa. Avšak séria Gabriel Knight, za ktorou stála a v ktorej štvrtý diel stále potajomky dúfame, hovorí jasnou rečou. Dobré adventúry musia mať brilantne napísaný príbeh, bez ktorého to jednoducho už nebude ono. Gray Matter to nádherne potvrdzuje. Nech je rozprávanie spočiatku akokoľvek rozvláčne, zaujímavé zvraty pôsobia v porovnaní s „bombastickou“ konkurenciou tak trochu obyčajne, je zápletka vynikajúco napísaná. Je to akoby obyčajný príbeh s nádychom tajomna, nenápadne v ôsmich kapitolách zamotávajúca sa telenovela. Ale svojim spôsobom krásna, chytľavá a čert to vezmi, že tentoraz nezachraňujeme ani polovicu galaxie, dokonca ani našu krásnu Zem.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Hlavní hrdinovia, ktorých budeme ovládať, sú rovno dvaja. V iných tituloch by išlo len o odlíšenie vizuálne, zvukové, s minimom odlišných činností. Geniálnosť príbehu tkvie práve v tom, že ide o absolútne odlišné vnútorné charaktery. Dokonca až tak, že hranie za nich vám v danom momente pripadá celkom zaujímavé a druhú postavu, ktorú dostanete do rúk neskôr, vo vás vyvoláva miernu averziu... a potom sa to celé obráti. Citlivo vykreslené postavy bez hrdinského efektu majú podľa nášho skromného názoru väčšiu váhu ako typicky hollywoodske hviezdy. Jediné, čo v podstate musíte spraviť, je nechať sa unášať príbehom, vnímať jemné náznaky impulzov, ktoré vás dokážu nakopnúť a spravia z arogantného profesora citlivú bytosť. To všetko sa deje behom okamihu a zmena nálady na obrazovke i pred ňou, patrí presne k tomu, čo dokáže navodiť iba brilantný scenárista. Nebudeme sa pretvarovať: Jane Jensen posielame veľkú pusu na líce. Nestratila nič zo svojho talentu.
Ale poďme už na konkrétne fakty. Netrpezliví hráči prešľapujúc na mieste očakávajúci technokratický sumár, si obhrýzajú nechty a klopkajú prstami po stole. Ako sme už spomenuli, hlavní protagonisti sú dvaja: mladá kúzelníčka Sam Everett, ktorá sa snaží dostať do tajomného spolku Daedalus a profesor David Styles, vdovec po nešťastnej udalosti, experimentujúci s kognitívnymi mozgovými anomáliami. Náhoda spojí oboch hrdinov, a hoci sa to tak spočiatku nezdá, napokon pôjde o spojenie vítané. Sam sa snaží preniknúť do magického spolku, no ako sirota, ktorej rodičia nešťastne zahynuli pri autohavárii, s rebelskou povahou neobsedí na jednom mieste. Bohatstvom neovplýva a v jeden upršaný večer, keď jej motocykel vypovedá poslušnosť, ju osud privedie do panstva, v ktorom prežíva svoje muky David Styles. Kedysi uznávaný a úspešný neurobiológ so znetvorenou tvárou sa snaží v pamäti neustále udržiavať spomienky na svoju zosnulú manželku rôznymi pokusmi, z ktorých niektoré zachádzajú do podivných až mystických sfér. David však pociťuje vo svojej blízkosti prítomnosť čohosi nadpozemského – je to duch jej večnej lásky, ktorá odišla zo sveta taktiež pri autonehode, kde bola zaživa opálená v útrobách vraku?
Dva nesúrodé charaktery sú nútené dať sa dohromady. Sam potrebuje strechu nad hlavou a peniaze, David zas asistentku. A tá posledná, ktorú Sam uvidí, je čímsi záhadným vyplašená priamo spred dverí honosného panstva Dread Hill. Náhoda alebo osud? Sam sa rozhodne, že využije svoju šancu a vydáva sa za študentku z miestnej univerzity. Vo svojom voľnom čase pátra po tajomnom klube Daedalus, no inak sa snaží zohnať piatich ďalších študentov na nový experiment profesora Stylesa – a to ešte netuší, že šiestym pokusným králikom bude ona sama. Ak sa to podarí, prebehne prvá vlna podivných pokusov a hra sa začína pomaličky rozbiehať. Nebudeme prezrádzať príliš veľa, no dôjde na paranormálne javy, klasické vyšetrovanie, hľadanie vinníka.
Sam má teda na starosti skôr komunikáciu s ostatnými postavami, zbieranie predmetov a ich používanie v snahe dostať sa na inak neprístupné miesta. Postupom času zbiera informácie o jednotlivých študentoch, snaží sa odhaliť na povrch presakujúce sprisahanie. A do toho občas kúzli. Triky, ktoré používa na získanie rôznych dôležitých predmetov sú celkom zábavné. Väčšinu nevyriešite obyčajným klikaním, ale nastavujete postupnosť činností, ktoré Sam vykoná. Klasické adventúrenie je doplnené o zaujímavé momenty v koži doktora Stylesa. Hľadanie podnetov, ktoré by mu pripomenuli jeho manželku Lauru sú síce vo svojej podstate tradične adventúrne prvky, avšak samotná hrateľnosť a sentimentálna atmosféra je správne tajomne príťažlivá. Nejaký ten čas strávite s vyhodnocovaním výsledkov, podobne bude Sam riešiť niektoré náročnejšie rébusy.
Treba však podotknúť, že obtiažnosť ako taká je nastavená pomerne nízko, takže by k žiadnym výrazným zákysom prísť nemalo. Užívateľské rozhranie vychádza hráčovi príjemne v ústrety. Zobrazenie aktívnych predmetov / východov z lokácie po stlačení medzerníku je veľkým plusom, ktorý vám pomôže a minimalizuje snorenie po ploche s kurzorom v snahe nájsť nejaký ten zabudnutý predmet. Každé miesto na mape má navyše tri módy aktívnosti: ak tu máte niečo spraviť, svieti nápis zlatou farbou, pri sekundárnych, nepovinných úlohách je je pomenovanie strieborné a šedá farba značí, že ste tu už všetko potrebné splnili. Vynikajúcim pomocníkom je taktiež zoznam úloh a percentuálne vyjadrenie ich splnenia. Nejde o žiadneho konkrétneho pomocníka, no máte aspoň nápovedu, čo už máte z krku a čomu sa máte ešte venovať.
Náročnosť nie je teda nijak markantná, čo nahráva plynulému hraniu. Mohli by sme túto vlastnosť kritizovať, avšak zdalo sa nám omnoho príjemnejšie hrou prechádzať pomerne rýchlo, s potešením dobre zvládnutej práce. Občasným zásekom sa nevyhnete, niekedy je trochu náročnejšie pochopiť princíp hádanky, v samotnom závere nesmie chýbať klasické bludisko. Vyslovene chybu spraviť nemôžete, hra vás upozorňuje na nasledovné úkony. Herná doba pohybujúca sa na 8-10 hodinách je presne tak akurát, aby hra mala ešte spád, nenudila, no na koniec neprišli prirýchlo. Aj keď by sme samozrejme ešte čosi naviac zvládli.
Prejdeme však k problémom. Gray Matter je 2,5D adventúra, čiže na krásnych pozadiach sa nám promenádujú 3D modely postáv. Prostredie je skutočne nádherné a jednoduché úžasné, vytvorené s citom pre detail – nemáme naň krivého slova. Avšak postavy sú už priemerné. Stále by to až tak nevadilo, keby nebolo otrasných animácií. Nad samotným pohybom ešte privrieme oči, avšak keď začnú vykonávať akékoľvek iné činnosti, je to skôr smiech cez slzy. Bábkové divadlo pre najmenších. Nechýbajú ani klasické neduhy ako otáčanie hrdinov na mieste rotáciou celého tela, náhle rozbehnutie a zastavenie... je to celé neprirodzené a archaické. Obzvlášť to zamrzí, ak je príbeh a pozadia tak príjemné. Kazí to celkový dojem z hrania.
Aj keď je hudba čo sa kvantity týka minimalistická, tých niekoľko skladieb od Roberta Holmesa stačí k vytvoreniu správnej nálady. Spojenie jemnej elektroniky, ambientu, gitary a živého hlasu sa opočúvať tak ľahko nedá. Ozvučenie sa dá zúžiť na dabing, ostatok je skôr zúfalý ako počúvateľný. Nahovorenie postáv je oproti tomu vynikajúce, najlepšie sa podaril hlas arogantného Stylesa. Poteší lokalizácia do češtiny vo forme titulkov. Síce sa sem tam vyskytne kostrbatý a nepresný preklad, no všetko je to v rámci normy. Trochu horšie dopadol písaný text. Samotný prepis dabingu je bezproblémový, avšak akékoľvek informácie v príručkách či sťaby ručne písaný text – je to neprehľadná zmes znakov. Angličtina má totiž úplne odlišný spôsob vyjadrovania, takže pri podivných fontoch nie je často možné rozoznať začiatok a koniec slova (splývajú), inokedy je slovo násilne rozdelené. Nehovoriac doslovne o lúštení niektorých slovných spojení.
Gray Matter je výbornou vážnou adventúrou. Nie, že by prinášala niečo originálne, ale jej príbeh a hlavne rozprávanie zápletky má svojský štýl. Rukopis Jane Jensen je viditeľný a kto miluje skôr príbehy ako akciu, sa nechá poľahky zlákať atmosférou. Nie je to nič náročné, nie je to nič úžasné, animácie vás budú neskutočne iritovať, ale hru dorazíte do konca stoj čo stoj. Aj keď nás záver skôr svojou patetickosťou prekvapil, boli sme radi za hodnotné dobrodružstvo. Stále sa však nedokážeme ubrániť dojmu, že by sme si Gray Matter radšej prečítali ako knihu, než hrali ako adventúru...
Gray Matter – Xbox 360 verzia
Áno, je to tak, Gray Matter vychádza i na Xbox 360. Adventúra na konzolách! Sme nesmierne radi, že tento herný žáner preniká i na platformu, kde v podstate nemá plnohodnotnú podporu a ani zastúpenie. Ponechajme stranou príbeh a technickú zložku, zameriame sa na ovládanie, ktoré je rovnako dôležité ako napríklad pri stratégiách a zohráva podstatnú úlohu pri rozhodovaní o kúpe hry. Vydarilo sa - veď i na PC je tak trochu mierne kostrbaté, akoby prispôsobené pre gamepad. Myš síce ovládač do oboch rúk nenahradí, avšak veľké problémy sme nemali. Prekonanie nemotornosti v ovládacom rozhraní je len otázkou času. Vyskúšali sme síce len demoverziu, no podstatné je, že ovládanie zážitok nekazí. Kurzorom už klasicky hýbeme analógovou páčkou, tlačidlom súhlasíme s interaktívnym kurzorom a prevedenou akciou, pri rozhovoroch vyberáme z kruhové menu. Ak sa totiž chce, ide to a ovládanie je prirodzené ako pre PC, tak pre konzolu. Síce tým občas utrpela PC verzia (hlavne pri pohybe v mobile či prácou s počítačom), ale nie je to nič markantné. Len si nedokážeme stále predstaviť, že si hru užívame pred TV. Musíme však pochváliť tento počin, konverzia sa vydarila a ovládanie rozhodne nebude prekážkou.
