SME
Utorok, 1. december, 2020 | Meniny má EdmundKrížovkyKrížovky

Aká bude budúcnosť vesmírnych letov?

Ľudstvo by sa malo vrátiť na Mesiac. A potom pristáť na niektorom z asteroidov či Marse, myslia si vedci.

K cestám zo sci-fi seriálov máme ešte ďaleko.K cestám zo sci-fi seriálov máme ešte ďaleko. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA/Star Trek, NASA)

BRATISLAVA. Pred päťdesiatimi rokmi sa vybral človek prvý raz do kozmu. Výročie tejto udalosti však znovu odštartovalo úvahy, kam by sa mali ľudia vydať v budúcnosti.

Magazín Scientific American navrhol niekoľko možností: Mesiac, Mars, blízke asteroidy aj takzvaný Lagrangeov bod.

Načítavam video...

Mesiac

Po našej prirodzenej družici sa ľudia už prechádzali. Presnejšie, pri šiestich amerických misiách sa astronauti dotkli povrchu Mesiaca. Naposledy sa tak stalo v roku 1972, pred takmer štyridsiatimi rokmi. Odvtedy sa však na nášho kozmického spoločníka človek nepostavil.

Skryť Vypnúť reklamu

Zmeniť to chcel americký prezident George W. Bush, ktorý sa plánoval do roku 2020 na Mesiac vrátiť. Barack Obama však tieto plány v známych škrtoch odmietol.

Okrem Spojených štátov by sa na našu družicu mohli dostať aj iné krajiny. Najambicióznejšie plány má Čína, ktorá už dokázala do vesmíru vystreliť taikonautov. Tá by chcela svoju vlajku zapichnúť do pôdy prašného telesa do roku 2025.

Má na to dostatok odhodlania aj ľudských kapacít. A pravdepodobne aj správne množstvo finančných prostriedkov.

O návrate k mesačnému programu však znovu uvažuje Rusko. Tomu sa aj napriek známym pretekom s Američanmi nepodarilo dopraviť na Mesiac kozmonauta. Má však spoľahlivé kozmické lode a nedávno krajina oznámila, že svojej vesmírnej agentúre chce poriadne navýšiť rozpočet.

Skryť Vypnúť reklamu

Nevýhodou snahy znovu pristáť na Mesiaci je práve to „znovu". Američania tam už boli, nedá sa preto hovoriť o pionierskej ceste. Extrémne drahý výlet sa nemusí oplatiť a prvenstvo bude už navždy patriť NASA.

Asteroidy

Zaujímavejším môže byť pristátie na niektorom z asteroidov. To sa dosiaľ podarilo len robotickým sondám.

Práve asteroidy neďaleko od Zeme by však mohli byť ďalším cieľom viacerých krajín. Obama vo svojej novej koncepcii tieto telesá navrhol ako budúci cieľ amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír. NASA by tam mohla pristáť do doku 2025.

Výhodou je, že asteroidy nemajú veľkú gravitáciu, takže by sa ušetrilo na pohonných hmotách aj špeciálnych pristávacích moduloch.

Zároveň ponúkajú výborný pohľad naspäť do histórie našej slnečnej sústavy. Ich chemické zloženie môže odpovedať na otázky, ako sa formovali planéty, ich mesiace a ďalšie telesá krúžiace okolo našej materskej hviezdy.

Skryť Vypnúť reklamu

Problémom však bude asteroid trafiť. A ešte väčším na ňom pristáť, pretože často ide o rýchlo rotujúce, nestabilné telesá - niekedy vytvorené zo zhlukov pórovitej, nepredvídateľnej hmoty.

Mars

Mars je symbol.

Ak sa človek odhodlá cestovať na inú planétu, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude práve náš červený a prašný sused. Stále obsahuje vodu a pred miliardami rokov mal pre život možno ešte lepšie podmienky, ako naša Zem.

To je dôvod, prečo mohli na Marse prežiť mimozemské mikroorganizmy.

Cesta na Mars však zostávala mimo našich možností. A aj v najbližších desaťročiach budeme pre tento cieľ potrebovať medzinárodnú spoluprácu. Čoraz častejšie sa však objavujú názory, že k pristátiu by mohlo dôjsť už o tridsať až päťdesiat rokov.

Medzinárodná spolupráca pritom možná je. Dokazuje to Európska vesmírna agentúra s Ruskom a Čínou, ktoré spoločne pracujú na misii Mars500. V zariadení neďaleko Moskvy simulujú dobrovoľníci let na Mars.

Skryť Vypnúť reklamu

V budúcnosti však bude potrebné vyriešiť nielen problém dlhodobej izolácie posádky, ale aj vysporiadanie sa s nebezpečným kozmickým žiarením, s nedostatkom vody či čerstvých potravín. Let na Mars (a návrat späť) totiž potrvá roky. Ibaže by sme objavili nové druhy motorov.

Lagrangeov bod

Cesta na jedno z piatich zvláštnych miest v sústave Slnko - Zem neznie tak napínavo ako cesta na Mars. No niektorí vedci hovoria, že by to mohla byť dobrá skúška pre budúce lety človeka do kozmu.

Lagrangeov (libračný) bod sú totiž miesta v sústave dvoch telies, v ktorých sa vyrovnajú ich gravitačné sily.

Dnes na takéto miesta posielame sondy, ktoré majú pozorovať Slnko alebo vzdialený vesmír. Raz by tam však mohli smerovať aj astronauti.

ZDROJ: Scientific American

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.

Dobré ráno

Dobré ráno: Raz si pamätá, raz nie. Čo priznala Jankovská?

Vo výpovedi spomína aj Roberta Fica.

Katarína Knechtová vydala nový album Svety.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aj volič ĽSNS je občan

Vláda nenechala priestor na zákonné protesty.

Peter Tkačenko

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Podcast Klik

Klik: Vianoce 2020, toto sú naše tipy na technologické darčeky

Sprievodca nakupovaním technologických darčekov.

Podcast Klik.
Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.