Prečo nemáme radi 19. storočie

„Strácame schopnosť zanechávať svedectvo ďalším generáciám," hovorí historik ROMAN HOLEC. Skúma najmä storočie nacionalizmu, teda 19. storočie, no nevyhýba sa ani prvej polovici toho minulého.

Prof. PhDr. Roman Holec, CSc. (1959) vyštudoval Filozofickú fakultu UK, odbor slovenčina - dejepis. Je samostatným vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV a profesorom na Katedre slovenských dejín FF UK v Bratislave. Prednášal v desiatkach krajín Eu(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Niektorí ľudia si nepamätajú, čo robili pred týždňom. No pre iných je minulosť oveľa dôležitejšia.

Prehrabávajú sa vrstvami prachu a hliny, polozabudnutými jaskyňami alebo archívmi plnými spisov, kde hľadajú odpovede na dávne otázky. Spod nánosov vyhrabávajú dejiny a robia z nich históriu.

Podobne ako Roman Holec, špecialista na 19. a začiatok 20. storočia, ktorý je vedeckým pracovníkom v Historickom ústave SAV a učí aj na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

Kľukatá cesta

„Odkedy si pamätám, chcel som sa venovať zvieratám alebo dejinám," hovorí spoločenský vedec obklopený množstvom kníh. Sedíme v jednej z menších knižníc filozofickej fakulty a počúvame príbeh o dejinách a z neho stvorenej histórie.

Budova na Gondovej ulici v Bratislave pochádza z roku 1912 a zažila nielen monarchiu či Masarykovu republiku, ale aj totalitný slovenský štát, komunizmus a demokraciu s Európskou úniou.

„Viete, dejiny nie sú ako diaľnica," usmieva sa Roman Holec. „Dejiny sú cesta, ktorá sa kľukatí a ktorá neustále naráža na križovatky. A na každej z nich je veľa možností. Vysvetliť, prečo si zvolila tú alebo onú možnosť, to je výzva pre historika."

Práve túto školu, na ktorej dodnes čiastočne učí, Holec v minulosti aj sám vyštudoval - históriu v kombinácii so slovenčinou. „Vždy som bol odhodlaný robiť dejiny 19. storočia," hovorí historik a priznáva, že práve toto obdobie mnohí študenti nemajú radi.

„Je to storočie projektov, plánov a vízií, keď sa toho až tak veľa neudialo. Zmeny sa totiž vtedy odohrávali skôr v hlavách."

Dôsledky týchto zmien vlastne pociťujeme stále. Bolo to obdobie, keď sa vytvárala myšlienka národností a národov. A neskôr aj na národoch založených štátov.

„Bolo to storočie nacionalizmu a spoločenskej modernizácie," vysvetľuje Holec. „A mňa bavilo hľadať odpovede na otázky, ktoré si človek kladie aj dnes. Dejiny sa totiž opakujú, aj keď rád dodávam, že jediným poučením z dejín je, že človek sa z nich nikdy nepoučil."

Dejiny a politika

Budúci odborník na našu nie až tak dávnu minulosť začal pracovať v Historickom ústave už počas vysokej školy. „Vlastne som tam bol ešte skôr, ako som promoval," spomína Holec na svoje vedecké začiatky.

„To mi neskôr spôsobovalo problémy s rôznymi pečiatkami v občianskom preukaze. Vtedy sa dávala výstupná a nástupná pečiatka a mne tie dátumy nesedeli," hovorí o minulom režime.

„Šťastie potom bolo, že som rok 1989 zažil v čase, keď som sa vedecky rozvíjal. Už o rok nato som odišiel na študijný pobyt do Nemecka, začal cestovať a získavať kontakty. Vtedy to ovzdušie bolo veľmi žičlivé voči bádateľom z východu, dostávali sme štipendiá a rôznu podporu."

To sa dnes trochu zmenilo. Nezmenilo sa však čosi iné: rovnako ako v minulosti je aj dnes história zneužívaná v politickom zápase a výklad minulosti je jedným z nástrojov na získavanie voličov. Preto sa občas stáva účelovým.

„Vzťah medzi politikou a dejinami je možno najužší - ak chceme politike priradiť nejakú vedeckú disciplínu," vysvetľuje Holec. Sám sa stal členom odbornej komisie, ktorá posudzovala osud kontroverznej sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade.

„Dejiny by si mali zachovať vlastnú autonómiu. No možno je pravda, že história a historici sú najväčšími prostitútkami medzi vedeckými disciplínami."

Niektorí ľudia sú zrejme ochotní poskytovať politikom to, čo chcú počuť. „Ale to už je potom otázka mýtov, ktoré sú pre politika populárne, pretože poskytujú jednoduché odpovede na zložité otázky."

Supermarket faktov

„S faktami je to niekedy ako v supermarkete," priznáva historik. „Vojdete tam s vozíkom a začnete si vyberať z regálov. Potom opustíte supermarket a na základe tých historických faktov, ktoré ste si vybrali, začnete konštruovať dejiny."

Svojím spôsobom tak historici rozprávajú príbeh. A ten príbeh je plný rôznych interpretácií, občas dokonca dohadov. „Pochopiť mentalitu človeka spred dvesto, tristo rokov je mimoriadne zložité," zdôrazňuje vedec. „Naše odpovede sú len postupným približovaním sa."

Napriek tomu si Holec myslí, že poznanie dejín je potrebné. Ale možno nie pre bežný život nevyhnutné. „Nato, aby sme spokojne žili, ich možno nepotrebujeme. Lenže je to ako s príborom - môžete jesť aj bez neho, môžete jedlo naberať rukami," zdôrazňuje historik.

„Možno sa najete dokonca chutne a prežijete. No len čo spoločnosť dozrie, začne sa vracať do minulosti a pýtať sa, prečo sme prežili, prečo sme tu a kam ideme? To sú kľúčové otázky."

To však ešte neznamená, že na tieto kľúčové otázky majú historici odpovede. Možno na ne nebudú vedieť odpovedať nikdy, obzvlášť budúce generácie historikov, ktoré sa budú snažiť opísať náš terajší život.

„Akosi strácame schopnosť zanechávať svedectvo ďalším generáciám," myslí si Roman Holec pri otázke, ako budú historici o dvesto rokov skúmať nás.

„Nie sme schopní písať denne dvadsať či tridsať listov, písať si denníky, z nášho života pomaly miznú printové médiá. Navyše sami po sebe všetko likvidujeme. Aby sme nemali plnú e-mailovú schránku, vymazávame poštu," smeje sa Holec a dodáva, že sám by o dvesto rokov historikom byť nechcel.

„Ak máme problém pochopiť človeka z 18. storočia, možno bude ešte horšie pochopiť nás pre človeka z 22. storočia."

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 833
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 682
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 934
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 626
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 313
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 285
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 375
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 811
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 224
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 191

Téma: Víkend


Článok je zaradený aj do ďalších tém Naši najšikovnejší vedci

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.

DOMOV

Janušeka za kontrolu podniku v Žiline aj platia

Exministra používa magistrát ako prvok verejnej kontroly.

Neprehliadnite tiež

SpaceX prekvapilo, v roku 2018 chce poslať ľudí k Mesiacu

Ľudstvo neopustilo obežnú dráhu Zeme od roku 1972. Zmenia to superbohatí turisti.

Filozof Thomas Metzinger: Popierať slobodnú vôľu môže byť nebezpečné

Umelá inteligencia môže mať vyššiu mieru sebakontroly ako človek, povedal pre SME profesor teoretickej filozofie THOMAS METZINGER.

Nová peňaženka má spájať všetky financie do jednej karty

Už nie mobil, ale karta samotná zaistí všestrannosť pri platení v obchodoch.

Nabíjačky budú menšie a ľahšie, zmestia sa do peňaženky

Ak chcete nabíjať mobil, stačí vám zásuvka a vrecková nabíjačka.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop