Prečo nemáme radi 19. storočie

„Strácame schopnosť zanechávať svedectvo ďalším generáciám," hovorí historik ROMAN HOLEC. Skúma najmä storočie nacionalizmu, teda 19. storočie, no nevyhýba sa ani prvej polovici toho minulého.

Prof. PhDr. Roman Holec, CSc. (1959) vyštudoval Filozofickú fakultu UK, odbor slovenčina - dejepis. Je samostatným vedeckým pracovníkom Historického ústavu SAV a profesorom na Katedre slovenských dejín FF UK v Bratislave. Prednášal v desiatkach krajín Eu(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Niektorí ľudia si nepamätajú, čo robili pred týždňom. No pre iných je minulosť oveľa dôležitejšia.

Prehrabávajú sa vrstvami prachu a hliny, polozabudnutými jaskyňami alebo archívmi plnými spisov, kde hľadajú odpovede na dávne otázky. Spod nánosov vyhrabávajú dejiny a robia z nich históriu.

Podobne ako Roman Holec, špecialista na 19. a začiatok 20. storočia, ktorý je vedeckým pracovníkom v Historickom ústave SAV a učí aj na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK.

Kľukatá cesta

„Odkedy si pamätám, chcel som sa venovať zvieratám alebo dejinám," hovorí spoločenský vedec obklopený množstvom kníh. Sedíme v jednej z menších knižníc filozofickej fakulty a počúvame príbeh o dejinách a z neho stvorenej histórie.

Budova na Gondovej ulici v Bratislave pochádza z roku 1912 a zažila nielen monarchiu či Masarykovu republiku, ale aj totalitný slovenský štát, komunizmus a demokraciu s Európskou úniou.

„Viete, dejiny nie sú ako diaľnica," usmieva sa Roman Holec. „Dejiny sú cesta, ktorá sa kľukatí a ktorá neustále naráža na križovatky. A na každej z nich je veľa možností. Vysvetliť, prečo si zvolila tú alebo onú možnosť, to je výzva pre historika."

Práve túto školu, na ktorej dodnes čiastočne učí, Holec v minulosti aj sám vyštudoval - históriu v kombinácii so slovenčinou. „Vždy som bol odhodlaný robiť dejiny 19. storočia," hovorí historik a priznáva, že práve toto obdobie mnohí študenti nemajú radi.

„Je to storočie projektov, plánov a vízií, keď sa toho až tak veľa neudialo. Zmeny sa totiž vtedy odohrávali skôr v hlavách."

Dôsledky týchto zmien vlastne pociťujeme stále. Bolo to obdobie, keď sa vytvárala myšlienka národností a národov. A neskôr aj na národoch založených štátov.

„Bolo to storočie nacionalizmu a spoločenskej modernizácie," vysvetľuje Holec. „A mňa bavilo hľadať odpovede na otázky, ktoré si človek kladie aj dnes. Dejiny sa totiž opakujú, aj keď rád dodávam, že jediným poučením z dejín je, že človek sa z nich nikdy nepoučil."

Dejiny a politika

Budúci odborník na našu nie až tak dávnu minulosť začal pracovať v Historickom ústave už počas vysokej školy. „Vlastne som tam bol ešte skôr, ako som promoval," spomína Holec na svoje vedecké začiatky.

„To mi neskôr spôsobovalo problémy s rôznymi pečiatkami v občianskom preukaze. Vtedy sa dávala výstupná a nástupná pečiatka a mne tie dátumy nesedeli," hovorí o minulom režime.

„Šťastie potom bolo, že som rok 1989 zažil v čase, keď som sa vedecky rozvíjal. Už o rok nato som odišiel na študijný pobyt do Nemecka, začal cestovať a získavať kontakty. Vtedy to ovzdušie bolo veľmi žičlivé voči bádateľom z východu, dostávali sme štipendiá a rôznu podporu."

To sa dnes trochu zmenilo. Nezmenilo sa však čosi iné: rovnako ako v minulosti je aj dnes história zneužívaná v politickom zápase a výklad minulosti je jedným z nástrojov na získavanie voličov. Preto sa občas stáva účelovým.

„Vzťah medzi politikou a dejinami je možno najužší - ak chceme politike priradiť nejakú vedeckú disciplínu," vysvetľuje Holec. Sám sa stal členom odbornej komisie, ktorá posudzovala osud kontroverznej sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade.

„Dejiny by si mali zachovať vlastnú autonómiu. No možno je pravda, že história a historici sú najväčšími prostitútkami medzi vedeckými disciplínami."

Niektorí ľudia sú zrejme ochotní poskytovať politikom to, čo chcú počuť. „Ale to už je potom otázka mýtov, ktoré sú pre politika populárne, pretože poskytujú jednoduché odpovede na zložité otázky."

Supermarket faktov

„S faktami je to niekedy ako v supermarkete," priznáva historik. „Vojdete tam s vozíkom a začnete si vyberať z regálov. Potom opustíte supermarket a na základe tých historických faktov, ktoré ste si vybrali, začnete konštruovať dejiny."

Svojím spôsobom tak historici rozprávajú príbeh. A ten príbeh je plný rôznych interpretácií, občas dokonca dohadov. „Pochopiť mentalitu človeka spred dvesto, tristo rokov je mimoriadne zložité," zdôrazňuje vedec. „Naše odpovede sú len postupným približovaním sa."

Napriek tomu si Holec myslí, že poznanie dejín je potrebné. Ale možno nie pre bežný život nevyhnutné. „Nato, aby sme spokojne žili, ich možno nepotrebujeme. Lenže je to ako s príborom - môžete jesť aj bez neho, môžete jedlo naberať rukami," zdôrazňuje historik.

„Možno sa najete dokonca chutne a prežijete. No len čo spoločnosť dozrie, začne sa vracať do minulosti a pýtať sa, prečo sme prežili, prečo sme tu a kam ideme? To sú kľúčové otázky."

To však ešte neznamená, že na tieto kľúčové otázky majú historici odpovede. Možno na ne nebudú vedieť odpovedať nikdy, obzvlášť budúce generácie historikov, ktoré sa budú snažiť opísať náš terajší život.

„Akosi strácame schopnosť zanechávať svedectvo ďalším generáciám," myslí si Roman Holec pri otázke, ako budú historici o dvesto rokov skúmať nás.

„Nie sme schopní písať denne dvadsať či tridsať listov, písať si denníky, z nášho života pomaly miznú printové médiá. Navyše sami po sebe všetko likvidujeme. Aby sme nemali plnú e-mailovú schránku, vymazávame poštu," smeje sa Holec a dodáva, že sám by o dvesto rokov historikom byť nechcel.

„Ak máme problém pochopiť človeka z 18. storočia, možno bude ešte horšie pochopiť nás pre človeka z 22. storočia."

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  2. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  3. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo
  4. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  5. Všetko, čo rodiny milujú
  6. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  7. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  10. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali
  1. Trpký darček od vlády: prichádza nová 8 % daň z poistiek
  2. Ako dlho trvá vybavenie hypotéky? Zopár dní, ale aj pár týždňov
  3. Všetko, čo rodiny milujú
  4. Bratislava má najmodernejšiu linku na triedenie surovín
  5. Vynovená OMV v Košiciach ponúka príjemnú atmosféru i nové služby
  6. Nižšie náklady vo firme? Tri tipy, kde sa dá ušetriť
  7. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti?
  8. Keď Slováci krotia morský vietor
  9. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach?
  10. Park pod Kolibou prepája mesto s prírodou
  1. Pätnásť destinácií na letnú dovolenku s odletom z Bratislavy 24 444
  2. Čo si myslia mamy youtuberov o tom, čo robia ich deti? 22 488
  3. Chystáte výlet do Rakúska? Toto miesto má najlepšie zážitky 11 875
  4. Ako vzniká jeden z najkvalitnejších kolagénov na Slovensku? 4 452
  5. Volkswagen Touareg jazdí lepšie, než sme čakali 3 757
  6. Nedocenený génius - prečo chýba v našich knižniciach? 3 374
  7. Jozef Bíreš: Čerstvé potraviny sú pre človeka najhodnotnejšie 3 372
  8. Unikátne defilé vojenskej techniky na zemi aj vo vzduchu 3 094
  9. Mladý Slovák vymyslel aplikáciu pre medicínu. 3 007
  10. Ste si istí, že máte zdravé srdce? Skontrolujte si ho zadarmo 2 177

Téma: Naši najšikovnejší vedci


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Sulík: Ak by Kiska založil stranu, stane sa len ďalším rozbíjačom pravice

Ficova hviezda padá a teraz by sa ešte vedel zachrániť na jedno volebné obdobie, hovorí pre SME predseda SaS RICHARD SULÍK o tom, komu by vyhovovali predčasné voľby.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Fašisti oklamali konzervatívcov, o potraty im nejde

Rozpútala sa ďalšia časť kulturkampfu.

EKONOMIKA

Rakúska pošta potrebuje ľudí, hľadá ich aj na Slovensku

Priemerný plat zamestnanca Slovenskej pošty je 727 eur.

EKONOMIKA

Pondelok bola veľká katastrofa. Problémy s STK pokračujú

Ministerstvo dopravy zmenilo pravidlá pre stanice technickej kontroly.

Neprehliadnite tiež

Desať pesničiek, ktoré vám podľa vedy zdvihnú náladu

Vedci vytvorili vzorec pre veselé pesničky.

Recenzia: Nokia našla recept na úspech

Nový smartfón má dobrý výkon, kvalitný fotoaparát a je bez softvérových zbytočností.

Krv nemusí byť iba červená. Niektoré zvieratá ju majú zelenú či fialovú

Medzi červenou a zelenou krvou stačí malá zmena v štruktúre pigmentu.