Ako prežiť rozpínanie vesmíru

Majú kozmológovia vzdialenej budúcnosti šancu zistiť o vesmíre aspoň toľko, čo my?

Zaujímavé deje prebiehajú ďaleko v kozme, no aj relatívne blízko pri Zemi. Na snímke je oblak prachu a plynu pri hviezde Ró Ophiuchi, kde sa formujú nové hviezdy – je to iba 500 svetelných rokov od Zeme.(Zdroj: NASA/JPL - CALTECH/WISE TEAM)

Tmavý, prázdny a chladný. Taký má byť kozmos vzdialenej budúcnosti. Vyplýva to z klasických predstáv o rozpínaní vesmíru, ktoré je nevyhnutným dôsledkom udalostí po veľkom tresku.

Záhadná tmavá energia, ktorá má zrýchľujúce sa rozpínanie na svedomí, nakoniec nafúkne priestor tak razantne, že svetlo hviezd z jednej galaxie už k inej galaxii nedoletí.

Dnes zdieľame kozmos so sto miliardami galaxií. Sú to vynikajúce ciele pre teleskopy na Zemi aj na orbite, ktoré laikom prinášajú úchvatné obrázky zo vzdialeného vesmíru.

Obohacujú nielen obsah encyklopédií o vesmíre, ale pomáhajú aj kozmológom pri výskume vzniku a vývoja vesmíru.

Únik do neznáma

Galaxie sa od seba neustále vzďaľujú. Tento únik do neznáma bude pokračovať tým rýchlejšie, čím väčšia je vzdialenosť medzi galaxiami.

Keď bude kozmos desaťkrát starší, než je teraz, čiže o nejakých 130 miliárd rokov, zostane na obzore pre výskumy budúcich astronómov a kozmológov jediný ostrovček svetla v nevýslovne prázdnom oceáne priestoru.

Bude to naša - bývalá - Mliečna cesta. A za ňou neuvidia naši potomkovia už nič, lebo rozpínanie priestoru prekročí rýchlosť svetla.

Tento obrázok je taký znepokojivý, že niektorí vizionári majú potrebu niečo s tým robiť. Žeby raz človek dokázal rozpínaniu zabrániť? Alebo je tu hypotetická možnosť deformácie priestoru. Keby sa priestor podarilo zrolovať ako obrus, vzdialenú galaxiu by sme si pritiahli k sebe ako koláč ležiaci na druhej strane stola.

Vesmír je však - aspoň zatiaľ - predsa len niečo iné ako naša kuchyňa. Okrem gravitácie a tmavej energie si ťažko predstaviť silu, ktorá by dokázala pohybovať galaxiami.

Takže vesmírne inžinierstvo musíme škrtnúť zo zoznamu možností, ako urobiť rozpínajúci sa vesmír príjemnejším miestom pre budúcich kozmológov.

Ťažké, no možné

„Keby sme prišli na scénu povedzme o sto miliárd rokov, ako by sme mohli vyriešiť problém vzniku vesmíru bez toho, aby nám pri tom pomohli iné galaxie?" - pýta sa Marcus Chown v článku v britskom magazíne New Scientist. „Kozmológia ako veda by sa stala v tom prípade zjavne nemožnou."

Alebo predsa len nie? Jednu z hypotetických možností našiel astrofyzik Abraham Loeb z Harvardovej univerzity. Vlani v októbri prednášal pre verejnosť o vzdialenej budúcnosti vesmíru. Poukázal na to, že zákony fyziky a kozmológie sú také presné, že s ich pomocou môžeme predpovedať, čo sa stane s vesmírom o miliardy rokov.

Po jeho prednáške sa veľa ľudí pýtalo, či inteligentný život - ak bude ešte existovať - dokáže vo vzdialenej budúcnosti zistiť o kozme toľko, čo my. Loeba to zaujalo. Jedného dňa, keď neprednášal, si sadol a zobral do rúk ceruzku a papier.

„Rýchlo došiel k záveru, že väčšina astronómov bola až príliš pesimistická," píše Chown. „O sto miliárd rokov sa črtá šanca, ako robiť kozmológiu. Nepochybne to nebude také ľahké ako dnes. Ale nebude to ani nemožné."

Keď už nebudú nijaké galaxie, ktoré by slúžili ako indikátory rozpínania, podľa Loeba prichádzajú do úvahy ako študijné pomôcky iné nebeské telesá. Aké? Než nájdeme odpoveď, najskôr musíme zistiť, čo sa stane s našou domovskou galaxiou po miliardách rokov.

Prebehnú v nej dve zásadné veci. Jedna dramatická a druhá menej dramatická, no obe sú porovnateľné, pokiaľ ide o ich dôsledky. Obe má na svedomí naša najbližšia galaxia, Andromeda.

Zabudnite na Mliečnu cestu

Obrovská galaxia Andromeda sa bude na našej nočnej oblohe stále zväčšovať, až bude možné uvidieť dve skupiny hviezd. Jedna bude pochádzať z Mliečnej cesty, druhá z Andromedy.

O 2,3 miliardy rokov preletí Andromeda vedľa Mliečnej cesty. Jej príťažlivosť ešte nedokáže nič viac než trochu „našuchoriť" hviezdy v galaxii. Bude to iba generálna skúška na neskoršie udalosti.

Ako ohromné vesmírne kyvadlo, ktoré prejde svojím najnižším a potom najvyšším bodom, vráti sa o päť miliárd rokov aj Andromeda. A teraz sa už nevyhne katastrofickej zrážke s Mliečnou cestou.

Výsledkom bude splynutie dvoch supermasívnych čiernych dier v strede oboch galaxií. Tam, kde kedysi boli dve špirálové galaxie, bude sférický roj hviezd. Spôsobí to nesmierny chaos v ich pohyboch. Už teraz má táto nová eliptická galaxia meno: Milkomedia.

Naše Slnko bude „odkopnuté" zo svojej pozície 26-tisíc svetelných rokov od stredu galaxie do vzdialenosti okolo 60-tisíc svetelných rokov. No v tom čase už aj tak spotrebuje zásoby nukleárneho paliva a postupne sa zmení na červeného obra, ktorý svojou žiarou zničí Zem.

Nová Zem

Dávno predtým si budú musieť naši potomkovia nájsť inú planétu mimo slnečnej sústavy. To by nemusel byť neprekonateľný problém. Okolo 70 percent hviezd sú červení trpaslíci, ktorí majú životnosť 10 miliárd rokov; sú pri nich aj zóny, ktoré nevylučujú život.

Ak sa v jednej z nich naši potomkovia usadia, po ďalších miliardách rokov neuvidia iba prázdnu oblohu. Loeb sa nazdáva, že na nej zostanú poslovia z minulých čias. Nazývajú sa hyperrýchle hviezdy a prvú objavil v roku 2005 Warren Brown z Harvardu.

Táto mladá, horúca modrá hviezda uháňala od stredu Mliečnej cesty neuveriteľnou rýchlosťou až 850 kilometrov za sekundu, čo jej umožní v konečnom dôsledku prekonať príťažlivosť galaxie. Jediná vec, ktorá jej mohla udeliť také zrýchlenie, muselo byť blízke stretnutie s centrálnou čiernou dierou.

Hyperrýchle hviezdy

Od roku 2005 astronómovia objavili ďalších 14 hyperrýchlych hviezd. Podľa Loeba iba naša centrálna čierna diera takto „nakopne" jednu hviezdu každých 100-tisíc rokov, takže od vzniku Galaxie pred 10 milardami rokov to bolo okolo 100-tisíc hviezd, ktoré sa pohybujú vesmírom závratnou rýchlosťou.

Prvá takáto hviezda je od nás vzdialená 50 miliónov svetelných rokov. Tieto hviezdy môžu budúcim kozmológom poskytnúť náhradu kozmologických indikátorov v podobe galaxií.

„Astronómovia budúcnosti dokážu napriek očakávaniam kúsok po kúsku perfektne zostaviť históriu kozmu," tvrdí Loeb. Niektorí vedci s Loebom nesúhlasia, lebo životnosť hviezd je obmedzená, takže sa astronómom budúcnosti aj tak stratia z dohľadu.

Na druhej strane ani život v jedinej galaxii nemusí byť pre kozmológov nudný. Ako povedal Greg Laughlin z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz:

„Milkomedia bude obsahovať vyše 100 miliárd červených trpaslíkov a 100 miliárd planét. To je veľmi veľa svetov, ktoré možno skúmať. Takže budúcnosť - minimálne ´najbližších´ sto miliardách rokov - nevyzerá vôbec bezútešne."

Posledné slovo, aspoň v článku Marcusa Chowna, mal napriek všetkému Abraham Loeb. „Moja štúdia ako jediná z tých, ktoré som napísal, má šancu, že ju budú citovať aj po tisíc miliardách rokov."

Zdroj: New Scientist

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zamestnal černákovca, predal stroje, schválil odmeny. Kotlebu preverí kontrolór

Krátko pred svojím odchodom Marian Kotleba urobil zmeny, ktoré chce nový župan Ján Lunter preveriť.

PLUS

O čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

KOMENTÁRE

Nesrovnal nezvládol už ani oportunizmus

Prečo vám nikto nepovedal o najväčšom zlepšení bratislavskej MHD.

TECH

Nakrútil na smrť vyhladovaného medveďa. Ukazuje budúcnosť druhu

Polárne medvede majú čoraz väčší problém.

Neprehliadnite tiež

V stredu pozorujte Geminidy, meteorický roj dosiahne maximum

Spolu s Geminidami bude možné na oblohe vidieť aj asteroid Phaeton.

OBJEKTÍV

Nakrútil na smrť vyhladovaného medveďa. Ukazuje budúcnosť druhu

Nedostatok morských ľadovcov spôsobuje problémy medveďom pri hľadaní potravy.

Ako vyhľadávať spoje MHD v Bratislave cez Google Mapy

Používatelia si môžu vyhľadať spoje podľa viacerých parametrov.

Vedci narazili na prvé genetické dôkazy homosexuality u mužov

Vedci upozorňujú, že pri homosexualite zohráva úlohu viacero faktorov.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Top First moment dovolenky na leto 2018
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  5. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  6. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  8. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  9. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  10. Slováci triedia lepšie
  1. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  2. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  3. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  4. Accessible Urban Living
  5. RPSP – A good intention ruined by execution
  6. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Riešenia pre hnedú planétu
  9. Veľtrh vzdelávania v Srbsku
  10. Exkurzia študijných programov AKP a PSA SvF STU v Bratislave
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 12 035
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 306
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 4 379
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 125
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 329
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 847
  7. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 543
  8. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 420
  9. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 1 366
  10. Slováci triedia lepšie 1 013