BRATISLAVA. Je letná noc. No po západe Slnka sa začne vzduch prudko ochladzovať, podstatne rýchlejšie, ako pôda či kamene. Vo vzduchu sa začnú objavovať drobné ľadové kryštáliky.
Táto situácia sa však neodohráva len na Zemi. Sonda Phoenix ju po štyri noci pozorovala na Marse. Podľa štúdie v Geophysical Research Letters tak vedci po prvý raz získali dôkaz o prítomnosti „ľadovej hmly" na inom telese našej slnečnej sústavy.
Laser k oblohe
Sonda Phoenix amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír pristála na Marse v máji v roku 2008. Priniesla napríklad dôkazy o prítomnosti ľadu pod tenkou vrstvou pôdy alebo objavila sneženie vo vyšších vrstvách atmosféry.
Vedci sa však vtedy rozhodli aj pre iný pokus: na oblohu počas marsovského leta namierili zelený laser a prístrojmi sondy zaznamenávali výsledky. Tie teraz vyhodnotili.
Sonda Phoenix.
Zásoba v atmosfére
Planetárni vedci zistili, že hmla obsahuje približne 1,7 miligramu vodného ľadu na meter kubický.
„Keďže tam máme hmlu, znamená to, že je tam zásoba vody v atmosfére, ktorá denne interaguje s vodou pod povrchom," komentoval zistenia pre National Geographic John Moores, spoluator štúdie.
Vedci tiež zistili že ľadová hmla počas noci stúpa do vyšších výšok a zároveň sa rozptyľuje.
