Je zbytočné opravovať to, čo nie je pokazené. Akčná hra Killzone 2 bola pre každého majiteľa konzoly Playstation 3 dôkazom toho, že túto hru musí mať každý milovník virtuálneho strieľania. V podstate typická akcia bola okorenená vynikajúcou atmosférou a hlavne intenzitou prestreliek. A samozrejme to vyzeralo k svetu, pri hraní na väčšej TV nám nejednému upadla slinka nadšenia. Zásadnou otázkou teda ostáva iba to, či budeme prežívať rovnaké nadšenie ako pred dvomi rokmi. Holandskí vývojári z Guerrilla Games nesklamali, no zároveň ani ničím neprekvapili.
Aj napriek tomu, že v hodnotení nevidíte bombastickú deviatku a nebudeme sa rozplývať nad technickým spracovaním, považujeme Killzone 3 za kvalitný kúsok. Rozhodne by nemal chýbať vo vašej zbierke, ak ste sa úspešne dopracovali na záver dvojky. Ten sa napriek zneškodneniu hlavného zloducha neskončil zrovna pozitívne. Alebo kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Rozpútanú vojnu na planéte Helghan sa ľuďom nepodarilo zastaviť. Roztrúsené jednotky na povrchu planéty nechané napospas osudu a nepriateľom sú skôr lovenou zverou, než vojnovými zajatcami. Spustošená krajina, ktorá je tentoraz o čosi pestrejšia než minule. Ponúka rôznorodejšie prostredie, bude evokovať v nejednom z nás absolútnu beznádej. Krajina, kde podmienky pre prežitie bez tvrdej práce a odriekania v podstate neexistovali. I preto že, Helghast pripomína v podstate fašistické Nemecko v priebehu druhej svetovej vojny a príhovor vodcu pred tisíckami nastúpených vojakov je mrazivý, vás hra okamžite chytí. Lenže o to tvrdší úder dostanete po odhalení plochých kulís okolo vás. Nepomôžu ani podmanivé prestrelky a neutíchajúca akcia.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Zápletka mohla ponúknuť viac. Hlavne ak veľmi dobre vieme, čo to dokáže spraviť s atmosférou. Jednotka vojakov prežívajúca v úkryte na nepriateľskom území a čakajúca na záchranu je len kúskom celej skladačky, avšak zároveň i dobrým príkladom toho, že to šlo spraviť pôsobivejšie. Náznaky zlepšenia badať na každom kroku, no príliš lineárny tunel, ktorý vám nedovolí si prostredie poriadne užiť, je len prvou prekážkou. Prostredie okolo vás síce na prvý pohľad vyzerá lákavo a grafické detaily vás ohúria, no akoby chýbal dizajnérovi úrovní potrebný cit pre vytvorenie krajiny, ktorá pohladí aj vašu dušu a nie len oči. Málokedy budete fascinovaní architektúrou jednotlivých úrovní, budovami, interiérmi – jednoducho vnímate všetko okolo seba ako príliš umelé, bez života, navyše ničím nevýrazné, pusté a reč príde i na opakovanie scenérií.
Minule to bolo presne naopak: pomerne monotónne sfarbené prostredie do depresívne ladeného šatu bol nápadné a úchvatné. Tentoraz sa budeme brodiť v snehu, pozrieme sa do pestrofarebnej džungle a nemôže chýbať ani industriálna oblasť či púšte. Ale je to akoby len kulisa, ktorá ohraničuje priestor, kam sa môžete vybrať. Síce sakramentsky dobre vyzerajúca kulisa, navyše taká, ktorej fyzikálny engine nebráni meniť jej podobu, ale niečo tomu stále chýba. Navyše drobné chybičky pri kolízii objektov (mierite na hlavu nepriateľa, projektil ju aj zasiahne, no s protivníkom to ani nehne, pretože prekážka doskočí až neskôr, keď sa priblížite) alebo v samotnom zobrazovaní a doskakovaní až tak nevadí. Dokonca ani občasné zastavanie hry na niekoľko sekúnd a nahrávanie nebudeme príliš vnímať. Killzone 3 nevyzerá tak pompézne a ohurujúco ako by sme očakávali.
Zápletka niekedy poskakuje až príliš zbytočne a necháva hráča, aby sa poprechádzal po čo najväčšom počte prostredí. Lenže potom sa nedokážete dostatočne zosobniť s postavami. Začiatok je pritom famózny: rýchla evakuácia z nepriateľského územia je sprevádzaná rozpormi v samotnej jednotke vojakov. Že sa útek nepodarí podľa nikoho predstáv, je zrejmé každému. Lenže ešte predtým si vyskúšate aké je to prechádzať sa v skafandri Helghastu a vidieť všetko s červeným nádychom. Napriek patetickým zvratom a dopredu predvídateľnému deju sú akčné momenty stráviteľné, avšak nie dotiahnuté do bodu, kedy by vás udržali v napätí. Akoby to niekedy chcelo predĺžiť každú misiu kampane o viacero naskriptovaných momentov. Killzone 3 ponúka toho príliš málo na to, čo všetko mohlo byť spracované. Snaha o prežitie, experimentálna zbraň, záchrana Zeme, záškodnícke misie, vesmír, obrana základne, márny únik z planéty, v koži Helghastu... to sú momenty, ktoré mohli byť pompézne, ale nie sú.
Všetko, na čo sa teraz sťažujeme, môžete pokojne vnímať ako zbytočné drobnosti, ktoré vás rušia od toho podstatného: samotnej akcie. Tú zvláda Killzone 3 stále bravúrne, na výbornú. A o tú v podstate primárne ide. Prestrelky vyzerajú v podaní Guerrilla Games neuveriteľne drsne až animálne. Keby ste vedľa seba postavili Call of Duty a práve Killzone, prvá menovaná hra by pôsobila skôr ako umelá strelnica s vyskakujúcimi panáčikmi. Účinok zbraní nie je tak markantný, pokým nemierite presne, nemôžete len tak vybehnúť a strieľať okolo seba. Presila vás okamžite dostane na kolená, takže sa snažíte napredovať s rozvahou a v úkryte. Muníciou sa šetriť neoplatí. Ak vám i dôjde, vezmete zbraň po nepriateľovi a pálite ako o dušu znovu. Z toho pramení ďalšia výčitka, ktorú však môžeme hodnotiť ako čisto informačnú: Killzone 3 je iba strieľačka. Tuctová, bez akýchkoľvek originálnych prvkov, novátorských myšlienok. Síce sa niečo nájde, avšak významne nemení hrateľnosť ani prítomnosť jet-packu, ani agresívnych kontaktných súbojov.
Paradoxom však ostáva nerozhodnosť smerovania hrateľnosti. Prestrelky sú nesmierne napínavé, krvavé, doslova zúrivé. No hrateľnosť ako taká je založená na jednoduchej lineárnej akcii, kde s prstom na spúšti strieľate po všetkom možnom. Nie vždy to ide dohromady, hlavne ak je prostredie obmedzené a vy skutočne môžete len chodiť a strieľať, nič iné vás nemusí zaujímať. Iba niekedy príde osvieženie – napr. pri krátkych stealth pasážach. Umelá inteligencia nepriateľov je dostatočne vysoká a hlavne nie sú leniví. Okrem toho, že veľmi dobre vedia využívať samotné prostredie a kryjú sa za prekážky, dokážu kooperovať a neustále sa presúvajú do čo najvýhodnejšej pozície. Nečakajú vždy na svojom mieste na spasenie, zároveň sú nebezpečne presní. Jediné, čo nás mrzí je dĺžka príbehovej kampane. Je príliš krátka, akoby niekto skutočne na konci vystrihol polovicu úrovní.
Už v novinárskej preview verzii sme vás už upozorňovali na možnosť ovládania pomocou PS Move. Je síce vidieť, že je hra primárne robená pre tradičný gamepad. Ovládanie pomocou gyroskopických periférií nie je jednoduché, chce to cvik, pokým sa naučíte presne mieriť. Hra využíva auto-aim, odozva je príjemná, len nám to prišlo skutočne o úroveň namáhavejšie. Väčšinu času sme sa sústredili skôr na to, aby sme kurzor udržali na viditeľnom mieste a zbytočne ho nehľadali, než na samotnú akciu. Omnoho príjemnejšie sme sa cítili s gamepadom v ruke, avšak upozorňujeme, že to ide aj s Move, no chce to omnoho viac odhodlania. V Killzone 2 sme si pochvaľovali manuálne ukrytie sa za prekážku a plynulé vykláňania spoza nej – nutná súčasť hrania a prežitia sa objavuje i tu.
Tí, ktorí máte doma TV s možnosťou stereoskopického 3D zobrazenia, si Killzone 3 užijete po technickej stránke ešte viac. Kladne musíme ohodnotiť zvukovú stránku. Ohlušujúci rámus je to, čo do akcie jednoznačne patrí. Chcete prirovnanie? Filmoví transformeri by bez kvalitného zvuku boli poloviční. V Killzone 3 oceníte hlavne odlišné znenie výstrelov v rôznych prostrediach a ich samotnú kvalitu. Pri výbuchoch sa vám bude zdať, že sa zem otriasa i pred obrazovkou. Ostatné zložky vrátane dabingu predstavujú klasicky vysoký štandard, no najpôsobivejšie je ozvučená práve akcia. Škoda, že hudba pri nej ustupuje do pozadia. Vnímať ju však nebudete aj pre jej akoby už ohranú pompéznosť bez výraznejších prvkov, ktoré by ju oživili a dali potrebný impulz. Multiplayer neprešiel takmer žiadnymi zmenami. Znížil sa počet hráčov, avšak mapy ostali pomerne rozsiahle, takže sa budete minimálne spočiatku skôr hladať. Systém výberu úloh pre kooperujúce tímy nie je zlý, horšie sa však uplatňuje v praxi. Opäť musíme upozorniť, že nejde o zlý nápad, avšak osvedčená voľba samotných hráčov, čo chcú práve hrať, jednoznačne vyhráva. Dôkaz je prostý: Battlefield, Call of Duty, Medal of Honor. To je to, čo sa hráva.
Killzone 3 nie je zlou hrou, no rozhodne nás už neohromila tak ako pred dvomi rokmi druhý diel. Trojka v názve sa nám zdá byť zavádzajúca. V podstate sme sa dočkali pokračovania násilne rozdeleného príbehu. Nie, že by hre chýbala duša, no oproti konkurencii stráca v rozhodujúcich momentoch, ktoré sú tvorené drobnosťami. Atmosféra je postavená vysoko, no príliš rýchlo si uvedomíte obmedzujúcu hrateľnosť. Šlo to spraviť omnoho lepšie a mrzí nás práve to, že máme pred sebou „iba“ kvalitnú strieľačku, ktorá sa sústreďuje výhradne na akciu. Nič viac. Aj preto, že v podstate nič viac neponúka, nás až tak nepohltila. Prestrelky sú vynikajúce, no príliš často sme sa pristihli s myšlienkou, že by to chcelo – ak už teda pobehujeme v lineárnom tuneli – trochu viac nakopnúť. A to sa žiaľ nestalo. Ale zastrieľať si zastrieľate, o tom žiadna.
