Čo sme si všimli
S históriou Ameriky je to zaťažko. Vieme, že Kolumbus nebol prvým „Európanom", ktorý navštívil tento kontinent. Vieme tiež, že ani Indiáni nie sú pôvodnými obyvateľmi, ak má vôbec zmysel o nejakom takomto termíne uvažovať.
Teraz sa navyše ukazuje, že ani história osídľovania Ameriky nie je taká, ako sme si donedávna mysleli. V Texase totiž vedci našli kamenné nástroje, ktoré sú o tisícročia staršie než takzvaná cloviská kultúra. +Čítajte viac na BBC
Bojíte sa výšok? Vyrieši to za vás tabletka. Stačí ak obsahuje hormón kortizol. Výskum na štyridsiatke dobrovoľníkov ukázal, že podávanie tejto látky spolu s terapiu môže „preprogramovať" mozog, výsledkom čoho je zbavenia sa strachu. +Čítajte viac na Daily Telegraph
Nie je ich tak veľa, ako sa pôvodne predpokladalo. Ale stále ich sú zhruba dve miliardy. Reč je o kozmických exoplanétach, ktoré sa len v našej Galaxii podobajú Zemi.
Odhady vychádzajú z pozorovaní misie Kepler, vesmírneho lovca vzdialených planét, ktorého pred dvomi rokmi poslala do kozmu americká NASA. Vedci teraz predpokladajú, že dve až tri percentá hviezd v Mliečnej ceste majú planéty podobné tej našej. +Čítajte viac na National Geographic
Kométy nepredstavujú nebezpečenstvo len pre planéty. Škody môžu napáchať aj na prstencoch veľkých planetárnych obrov. To vedci dlho predpokladali, no až relatívne nedávno sa im podarilo takýto jav spozorovať. Nepravidelnosti spôsobené kométami uvideli naše sondy v prstencoch Saturna i Jupitera. +Pozrite si snímku na Science
O čom sme písali
Aj Slováci boli pri tom, keď sa dokázala prítomnosť vody na Marse. V pokračovaní nášho seriálu o šikovných vedcoch nám o tom porozprával jadrový fyzik Jozef Masarik.
No hovoril nielen o svojom výskume, ale aj o tom, ako sa z chlapca vyrastajúceho v malej dedinke medzi Prievidzou a Handlovou stal vedec roka, ktorý pracuje na projektoch americkej NASA. +Čítajte viac a pozrite si videodokument
Existujú bunky. A bunky napádajú napríklad vírusy. Donedávna sme si mysleli, že prakticky nemajú prirodzených nepriateľov. Nie je to pravda - aj vírusy majú svoje vlastné vírusy, takzvané virofágy.
Vedci ich objavili len v roku 2008 a dodnes poznáme tri. Môžeme však predpokladať, že virofágov bude podstatne viac. Problémom je ich „iba" nájsť, keďže tieto (možno) živé štruktúry sú naozaj drobnučké. +Čítajte viac
Melanóm je jeden z najzhubnejších druhov rakovinových nádorov. Bojovať proti nemu však pomáhajú aj malé akváriové rybky danio pásikavé. Vedcom sa ich podarilo geneticky upraviť tak, aby na nich mohli skúmať ľudské melanómy.
Výsledky sa dostavili, objavili totiž dve bielkoviny, ktoré vznik melanómu podporujú. Mohli by sa stať terčom pre budúce lieky. +Čítajte viac v prílohe Víkend
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
