Londýn 24. júna (TASR) - Anglický kráľ Henrich VIII. vošiel do dejín najmä pre svoje spory s katolíckou cirkvou, a tiež vďaka svojim šiestim ženám. Dnešní vedci ho však navyše podozrievajú, že o celých 200 rokov pribrzdil príchod priemyslovej revolúcie do Británie.
Dôvodom pre toto podozrenie je archeologický objav v rozvalinách jedného z cisterciánskych kláštorov, ktorý nechal Henrich VIII. v rámci svojho ťaženia proti katolíckej cirkvi v roku 1538 vyprázdniť. Nálezy potvrdzujú, že tunajší mnísi už vtedy poznali technológiu veľovýroby výroby železa.
Kláštory sa zvyčajne spájajú s duchovným rozvojom, meditáciami a modlitbami, ale vykopávky v zrúcaninách opátstva Rievaulx v grófstve Yorkshire naznačujú, že mnísi ovládali aj tajomstvo metalurgie vo veľkom.
Mnísi zostrojili vodné kolo, ktoré poháňalo mechy a vzduch prúdiaci do pece umožňoval dosiahnuť teplotu až 1500 stupňov, pri ktorej sa taví železná ruda. Železom mnísi zásobovali vlastné lomy, poľnohospodárske usadlosti a predávali ho aj okolitému svetu.
Podľa historikov cisterciánski mnísi organizovali pravidelné medzinárodné "sympóziá", a tak mali prístup k najnovším technologickým poznatkom z celej Európy.
Archeológom vŕta záhada kláštora hlavou a rozhodli sa, že si osobne vyskúšajú, či sa im podarí vytaviť železo podobným spôsobom, ako takmer pred 500 rokmi mnísi.
Všetko však nasvedčuje tomu, že mnísi vedeli priemyselne vyrábať železo a mohli tak odštartovať priemyselnú revolúciu o 200 rokov skôr, pravda, keby Henrich VIII. nenariadil rozpustenie kláštorov a nezlikvidoval tak semiačko technologického pokroku v samom zárodku.
