Dnes je situácia odlišná a prídavný obsah, ktorý je možné si zakúpiť, je dostupný v menších DLC balíčkoch v digitálnej podobe takmer ku každej hre. Retribution, dokonca druhý prídavok k stratégií Dawn of War II, preto môže na niekoho pôsobiť ako archaizmus. Lenže kanadskí vývojári z Relic Entertainment už vedia ako na nás, hráčov. Zároveň si udržujú vysokú kvalitu hier, no čo iné očakávať od tvorcov Homeworldu, Company of Heroes alebo celej série Dawn of War? Nič zlé. Pri hraní Retribution sme sa znovu bavili, avšak už o čosi menej, než pri poslednom Chaos Rising.
Univerzum Warhammeru 40.000 je pre fanúšikov dobre známe a presne pre nich je určený datadisk Retribution. Ostatní hráči oň možno ani okom nezavadia a všetci, ktorí už k tomuto žánru pričuchli, si znovu povedia, prečo to neskúsiť. Vedia do čoho idú. Dawn of War II pozmenilo samotné princípy stratégie a orientuje sa viac na akčnú zložku. V praxi to znamená, že sa nekoná žiadna výstavba základne či dôležitý mikromanažment surovín, o početných armádach môžete len snívať. Retribution aspoň čiastočne nahrádza túto indispozíciu. Nie, že by nám chýbala, no obsadzovaním budov a zbieraním surovín je možné si vyrobiť posily. Nová strana, ktorú datadisk predstavuje, sa totiž na rozdiel od ostatných spolieha skôr na bránenie. Vsádza skôr na početnosť, prezieravý postup. Imperiálna garda je v tomto úplne odlišná od zvyšku strán zo sveta Warhammeru 40.000, avšak ide o zaujímavých adeptov na vyskúšanie.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Príbehová kampaň pozostávajúca z dostatočného počtu úrovní sa dá prejsť hneď šesťkrát. Presne toľko strán na vás čaká v hre. O ich odlišnosti nemusíte mať pochýb, ku každej je nutné zvoliť mierne odlišný prístup. Zelení orkovia sa vyznačujú tvrdou silou a odolnosťou, takže ich nemáte pod rukou toľko, zatiaľ čo nováčikovia z Imperiálnej gardy vyžadujú pozornejšie zaobchádzanie a ponúka sa možnosť objednávania jednotiek ako v iných RTS hrách. Netreba zabúdať ani na pomerne vyváženú stranu Vesmírnych mariňákov alebo ich bývalých parťákov, ktorí podľahli vábeniu Chaosu a spojili svoje sily s démonmi. Klasických mimozemšťanov beštiálneho (Aliens...) vzhľadu zastupuje rasa Tyranidov so svojimi ostrými pazúrmi a nechýbajú ani Prastarí, alebo ak chcete rasa Eldarov, ktorým sa podarilo za dlhé tisícročia osvojiť si psychické útoky. Zábava ako sa patrí a rozhodne po štyroch hodinkách nevykríknete, že padla.
Samotná kampaň v sebe ukrýva jednu zápletku, avšak je možné sa na ňu pozrieť zo šiestich možných pohľadov. Táto výhoda získava pri rozdieloch medzi jednotlivými stranami na sile práve vďaka tomu, že hra toho ponúka skutočne mnoho. Mierne nás však sklamal samotný príbeh, ktorý oproti predchodcom nemá dostatočnú príťažlivosť. Základný námet o totálnom vyhladení všetkého živého na planétach nie je až tak pútavo rozprávaný. Nie, že by sme pri stratégiách nutne vyžadovali príbeh, no Dawn of War bol tým typický. Napriek tomu sme sa bavili a verte, že už len v singleplayeri strávite desiatky hodín.
Samotná hrateľnosť sa tentoraz stala ešte lineárnejšou. Putovanie jednotiek po mape v Diablo štýle je tentoraz skutočne koridorovým napredovaním. Miera taktizovania a strategického uvažovania je ešte viac zatlačená do pozadia, no prítomná ostáva. Hlavou stenu prerazíte, avšak bude to trochu bolieť. Podobne je to s využívaním konkrétnych jednotiek, vylepšovaním hrdinov a výberom zbraní, ktorými budú bojovať. RPG systém prešiel pomerne výraznou zmenou – netrúfame si ale tvrdiť, že k lepšiemu. Za skúsenosti nadobudnuté likvidovaním nepriateľských jednotiek vyberáte priamo konkrétnu schopnosť, ktorá sa stane aktívnou a môžete ju používať. Rozdeľovaniu bodov medzi klasické RPG vlastnosti charakterizujúce jednotlivé atribúty (zdravie, boj na diaľku...) a občasným výrazným pokrokom v odomknutí konkrétnych schopnosti, je koniec. Možno išlo o príliš zložitý systém, tentoraz sa napríklad zdravie zvyšuje automaticky a vy si len vyberiete jednu zo špecialít vo vývojom strome. Maximálne dosiahnuteľná desiata úroveň je nízka nielen na pohľad, ale obmedzuje i v skutočnosti. Výber vhodných schopností a ich používanie v akcií vám výrazne uľahčí napredovanie, no zároveň je miera akcie znovu o trochu vyššia a dá sa preraziť hurá štýlom. Lenže nie všetky sa hodia na bezhlavé atakovanie, výrazné taktizovanie však používať nemusíte.
V podstate je cesta za splnením misie lineárna. Okrem primárnych úloh dostanete vždy aj nejakú sekundárnu. Označíte jednotky a posielate ich do boja proti nepriateľom. Tých je niekoľkonásobne viac, no hrdinovia sú samozrejme silnejší, dopĺňa sa im zdravie, používajú účinnejšie zbrane, ktoré raz za čas vypadnú z mŕtvych nepriateľov. Základom je vybudovanie tímu jednotiek so širokou škálou činností. Nezačne to tak skoro nudiť, avšak ten správny náboj chýba celkovej atmosfére. Level design máp je síce zaujímavý, no chýbala nám väčšia sloboda v pohybe – úzke cestičky boli pre väčší počet jednotiek až zúfalo obmedzujúce. Taktiež to s umelou inteligenciou protivníci v Retribution nepreháňajú a skôr môžeme hovoriť o skriptoch ako prispôsobovaní sa hre súpera. Na druhú stranu sme sa nesmierne tešili pri tichom zabíjaní sniperkou so zapnutou neviditeľnosťou hrdinu. Skutočne sú jednotlivé postavy rôznorodé vo všetkých smeroch a práve využívanie získaných schopností robí z hry zábavné divadielko.
Technické spracovanie zostáva totožné, stále nám chýba možnosť voľného pohybu kamery. Často sa stane, že na aktívny predmet je náročné trafiť: napríklad pri oživovaní padlého hrdinu, ktorého telo dopadlo medzi trosky. Dokonca by sme sa odvážili tvrdiť, že samotný interface by si zaslúžil trochu prekopať, pretože sa hojnému využívaniu klávesových skratiek proste nevyhnete. Niektoré drobnosti a vylepšenia v ovládaní potešili, no chcelo by to viac využívať kontextové menu a inteligentný kurzor. V tomto pôsobí Retribution skutočne archaicky, avšak nie je to ako v prípade StarCraftu 2 plusom. Možnosť maximálneho zoomu využívať takmer nebudete, prehľadnosť sa vytráca, hoci sa môžete kochať gejzírmi krvi. Ozvučenie naopak nemá chybu: od dabingu cez vynikajúce orchestrálne skladby doplnené o chorály či občasné a jemné elektronické prvky.
Aj keď kampaň a vydrží na pekných pár hodín, vždy sa napokon všetko skončí pri multiplayeri. Nová mapa do módu Last Stand s 20 novými vlnami nepriateľov je o riadny kus náročnejšia. Trojica nováčikov nemá často šancu prežiť ani prvú vlnu. Nechýba ani klasické kompetetívne bojovanie či „battlefieldovský“ boj o základne. Ani tu nechýbajú RPG prvky, no omnoho viac sa zameriavate na boje s početnejšou armádou. Skôr ako na nové mapy a herné prvky sa vývojári sústredili na poctivé vybalansovanie jednotlivých strán, čo sa im výborne podarilo. Ďalším plusom bude zrejme pre mnohých využívanie rozhrania Steamu – na platformu Games for Windows tentoraz zabudnite, všetky achievmenty a obsah nájdete a stiahnete prostredníctvom Steamu.
Warhammer 40.000: Dawn of War II – Retribution neprichádza s ničím novým a je to datadisk určený výhradne fanúšikom pôvodnej hry. Nebolo by to na jednu stranu vôbec zlé, avšak hra stratilo čosi zo svojej atmosféry a nové prvky sa napokon pre nás ukázali ako zlým smerovaním celej série. Lenže si musíme na druhú stranu povedať i to, že sme sa počas hrania náležite bavili. Na Retribution nebudeme spomínať ako na najlepší prídavok k Dawn of War II, ale prehliadať ho v obchodoch nemusíte.
