Altaner: Tešíme sa, keď zvieratká prežijú

„Vo vede musíte sadnúť na správneho koňa,“ hovorí experimentálny onkológ ČESTMÍR ALTANER. Skúma kmeňové bunky, ktoré môžu pomôcť pri liečbe rakoviny.

Doc. Ing. Čestmír Altaner, DrSc. (1933) je vedúci vedecký pracovník Ústavu experimentálnej onkológie SAV a viceprezident Ligy proti rakovine, ktorá spolu s Nadáciou SPP pomáha financovať jeho výskum. Zaoberá sa výskumom kmeňových buniek, mutáciami génov a(Zdroj: SME – Vladimír Šimíček)

Každý človek vyzerá ako malý vesmír. Je plný väčších aj menších častí, orgánov a tkanív, vírusov aj buniek. Práve táto jedinečnosť môže spôsobovať problémy.

Stačí, ak človek ochorie a potrebuje dostať správny liek. Obzvlášť, ak čelí nebezpečnej rakovine, pretože rakovinové, bujnejúce bunky sú rovnako individuálne ako samotný jednotlivec. A aj keď sa nádor môže volať rovnako a spĺňať isté medicínske kritériá, stále nemusíme vedieť, v čom sa presne líši.

Napriek tomu jestvujú spôsoby, ako s touto zákernou chorobou bojovať. Jeden skúmajú aj v bratislavskom Ústave experimentálnej onkológie SAV.

Sadnúť na koňa

Čestmír Altaner nás vedie chodbami ústavu, až nakoniec skončíme vo veľkej a úplne prázdnej posluchárni. Vedec v bielom plášti nám rozpráva príbeh, ako sa k vede vlastne dostal a ako skončil pri výskume kmeňových buniek. Tie by mohli predstavovať radikálny prelom v liečbe rakoviny. Podobne, ako sa to nedávno podarilo pri liečbe očí.

„Viete, vo vede musíte mať trochu šťastie a sadnúť na správneho koňa," hovorí experimentálny onkológ, ktorý pôsobí aj ako viceprezident Ligy proti rakovine. Práve tá pomáha financovať hľadanie nových liekov.

„Po škole som dostal umiestenku do Dimitrovky, kde som sa dostal do výrobne DDT." Táto nebezpečná látka sa v minulosti používala na boj proti hmyzu, neskôr sa zistilo, že dichlórdifenyltrichlóretán má veľmi škodlivé účinky na človeka. Zasahuje nervovú sústavu a môže spôsobovať rakovinu.

Tam sa so štúdiom rakoviny Altaner stretol po prvý raz. A krátko nato prešiel do Ústavu experimentálnej onkológie. „Vtedy sa objavil jeden slepačí vírus, ktorý dostal názov po Bratislave B77. Vyvolával nádory na kurčatách a my sme s ním začali."

Sľubný výskum potom prešiel na potkany a počas socializmu tak vznikli práce, ktoré vedci publikovali v prestížnom americkom časopise Journal of National Cancer. „Už bol trochu politický odmäk a dalo sa uvažovať o pobyte v zahraničí," hovorí vedec, ktorý skončil v Spojených štátoch u profesora Howarda Martina Temina.

Nobelovka v zásuvke

Temin v tom čase, v roku 1975, dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. „Vtedy som tam bol. A zo spoločných grantov sa mi neskôr podarilo zariadiť laboratórium," spomína Altaner na človeka, ktorý ho zrejme dostal k veľkej vede.

„Temin bol veľmi zvláštny, Keď dostal Nobelovu cenu, medailu a diplom, tak si ich strčil do zásuvky. On hlásal takzvanú provírusovú hypotézu. Mnohí mu neverili, vedci hovorili, že je to úplná hlúposť. Hovorili to verejne," vysvetľuje onkológ a dodáva, že vedci sú niekedy krutí.

Po návrate do Československa Altaner pokračoval vo výskume. Na výber veľmi nemal, komunisti strážili, aby nemohol s rodinou emigrovať. „Mali sme dve deti, a keď som išiel von druhýkrát, jedno dieťa muselo zostať tu," opisuje režim vedec.

„Keď prišla invázia sovietskych vojsk, dozvedel som sa to v aute z rádia v Kalifornii," hovorí o roku 1968. „Uvedomoval som si, že už by som nikdy nemusel vidieť svojich rodičov, ktorí ma toľko podporovali počas štúdia. Mal som sestru, ktorá pracovala v Prahe a ktorú by vyhodili, ak by som emigroval. Bol som realista."

Gén rozbíjač

Po návrate začali Čestmír Altaner spolu s manželkou budovať laboratórium. Vzorom im bolo to, ktoré videli v Spojených štátoch. „Podarilo sa a ja som zostal na tom koni," smeje sa.

„Postupne sa ukázalo, že retrovírus nesie gén, ktorý dokáže integrovať cudzí gén do genetického materiálu buniek." To naznačovalo, že by sa vírus mohol použiť na liečbu.

Ďalší nápad však prišiel asi pred desiatimi rokmi. Do popredia sa vtedy dostala otázka kmeňových buniek - buniek, ktoré sa dokážu zmeniť na iný typ, čo telu umožňuje opravovať poškodené časti. Tieto bunky navyše dokážu „poškodenia" v tele nájsť. Dokonca aj vtedy, ak ním je rakovinové bujnenie.

„Vznikol nápad, dať do takýchto buniek gén, ktorý by zabíjal nádorové bunky," opisuje Altaner aktuálny výskum svojho tímu a zdôrazňuje, že nepracuje s embryonálnymi bunkami.

Pomocou retrovírusu tak dostali do buniek gén, ktorý dokáže meniť netoxické liečivo na toxické. Dôležité však je, že sa tak deje až na správnom mieste, čo veľmi znižuje vedľajšie účinky lieku. „Idea je jednoduchá: máme takéto bunky, podáme ich do organizmu, doputujú do nádoru a až na mieste sa vytvorí chemoterapeutikum, ktoré bunky zabije."

Nedá sa zbohatnúť

Vedci najskôr začínali s miskami a fľaštičkami. Neskôr prešli na pokusy s myšami. Terapiu sa im podaril overiť dokonca na viacerých druhoch rakoviny.

„Mojím cieľom je však dotiahnuť to do klinických štúdií, čo je veľmi komplikované, musia byť vyčerpané všetky iné možnosti," opisuje aktuálnu situáciu vedec.

„Navyše, vo vede máte neustále pochybnosti. Neklame nás príroda? Nevidíme to príliš ružovo? Tešíme sa, keď robíme pokus a zvieratká nám prežijú. Ale, samozrejme, sa stáva, že veci prosto nevyjdú," smutne si povzdychne Altaner.

Veda je však výzva. A málokde inde má človek luxus vymýšľať veci a potom testovať, či fungujú. „Keď to funguje, je to veľká radosť," začne sa znovu usmievať experimentálny onkológ.

„To je naše uspokojenie. Na vede sa nedá zbohatnúť. Ak budete robiť dobrý biznis, budete fantasticky bohatý. Ak budete robiť veľmi dobrú vedu, budete možno vážený. Ale mojím snom je, aby náš výskum niekomu pomohol. Ľuďom, ktorí už prakticky nemajú veľkú šancu."

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  2. Ceny bytov rastú! Ľudia nechcú bývať so zľavou!?
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou od Michala Havrana
  4. Aby vám neukradli ani auto, ani kolesá
  5. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  6. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  7. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  8. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  9. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  1. Aby vám neukradli ani auto, ani kolesá
  2. Ceny bytov rastú! Ľudia nechcú bývať so zľavou!?
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou od Michala Havrana
  4. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  5. Posledných 30 r. cena fotovoltických panelov klesla 100 násobne
  6. Trendy udržateľnej architektúry
  7. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  8. Ako dobre bývať v centre Bratislavy?
  9. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  10. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 10 861
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 3 455
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 2 432
  4. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV 2 248
  5. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 1 778
  6. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja 1 668
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 1 133
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 1 051
  9. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu 601
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 551

Téma: Naši najšikovnejší vedci


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

VšZP pri tendri lieku na rakovinu porušila zákon. Postup jej schválil Drucker

Poisťovňa protizákonne znížila cenu zákazky na liek imbruvica, aby sa vyhla súťaži s prísnejšími pravidlami, zistili kontrolóri.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?

DOMOV

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska

V roku 1997 si Rusko údajne objednal vraždu.

Neprehliadnite tiež

Prelomový objav. Vyrobili nový lacný materiál, ktorý zrýchli elektroniku

Z tekutého kovu vytvorili vedci 2D materiál tenký niekoľko atómov.

Žiarlivosť môže skutočne bolieť. Prvýkrát ju videli v mozgu

Komplikovanú zmes emócií vedci videli v mozgu monogamných primátov.

Britská televízia vyberie program podľa umelej inteligencie

Rozsiahly projekt má pomôcť v modernizácii vysielania BBC.