Altaner: Tešíme sa, keď zvieratká prežijú

„Vo vede musíte sadnúť na správneho koňa,“ hovorí experimentálny onkológ ČESTMÍR ALTANER. Skúma kmeňové bunky, ktoré môžu pomôcť pri liečbe rakoviny.

Doc. Ing. Čestmír Altaner, DrSc. (1933) je vedúci vedecký pracovník Ústavu experimentálnej onkológie SAV a viceprezident Ligy proti rakovine, ktorá spolu s Nadáciou SPP pomáha financovať jeho výskum. Zaoberá sa výskumom kmeňových buniek, mutáciami génov a(Zdroj: SME – Vladimír Šimíček)

Každý človek vyzerá ako malý vesmír. Je plný väčších aj menších častí, orgánov a tkanív, vírusov aj buniek. Práve táto jedinečnosť môže spôsobovať problémy.

Stačí, ak človek ochorie a potrebuje dostať správny liek. Obzvlášť, ak čelí nebezpečnej rakovine, pretože rakovinové, bujnejúce bunky sú rovnako individuálne ako samotný jednotlivec. A aj keď sa nádor môže volať rovnako a spĺňať isté medicínske kritériá, stále nemusíme vedieť, v čom sa presne líši.

Napriek tomu jestvujú spôsoby, ako s touto zákernou chorobou bojovať. Jeden skúmajú aj v bratislavskom Ústave experimentálnej onkológie SAV.

Sadnúť na koňa

Čestmír Altaner nás vedie chodbami ústavu, až nakoniec skončíme vo veľkej a úplne prázdnej posluchárni. Vedec v bielom plášti nám rozpráva príbeh, ako sa k vede vlastne dostal a ako skončil pri výskume kmeňových buniek. Tie by mohli predstavovať radikálny prelom v liečbe rakoviny. Podobne, ako sa to nedávno podarilo pri liečbe očí.

„Viete, vo vede musíte mať trochu šťastie a sadnúť na správneho koňa," hovorí experimentálny onkológ, ktorý pôsobí aj ako viceprezident Ligy proti rakovine. Práve tá pomáha financovať hľadanie nových liekov.

„Po škole som dostal umiestenku do Dimitrovky, kde som sa dostal do výrobne DDT." Táto nebezpečná látka sa v minulosti používala na boj proti hmyzu, neskôr sa zistilo, že dichlórdifenyltrichlóretán má veľmi škodlivé účinky na človeka. Zasahuje nervovú sústavu a môže spôsobovať rakovinu.

Tam sa so štúdiom rakoviny Altaner stretol po prvý raz. A krátko nato prešiel do Ústavu experimentálnej onkológie. „Vtedy sa objavil jeden slepačí vírus, ktorý dostal názov po Bratislave B77. Vyvolával nádory na kurčatách a my sme s ním začali."

Sľubný výskum potom prešiel na potkany a počas socializmu tak vznikli práce, ktoré vedci publikovali v prestížnom americkom časopise Journal of National Cancer. „Už bol trochu politický odmäk a dalo sa uvažovať o pobyte v zahraničí," hovorí vedec, ktorý skončil v Spojených štátoch u profesora Howarda Martina Temina.

Nobelovka v zásuvke

Temin v tom čase, v roku 1975, dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. „Vtedy som tam bol. A zo spoločných grantov sa mi neskôr podarilo zariadiť laboratórium," spomína Altaner na človeka, ktorý ho zrejme dostal k veľkej vede.

„Temin bol veľmi zvláštny, Keď dostal Nobelovu cenu, medailu a diplom, tak si ich strčil do zásuvky. On hlásal takzvanú provírusovú hypotézu. Mnohí mu neverili, vedci hovorili, že je to úplná hlúposť. Hovorili to verejne," vysvetľuje onkológ a dodáva, že vedci sú niekedy krutí.

Po návrate do Československa Altaner pokračoval vo výskume. Na výber veľmi nemal, komunisti strážili, aby nemohol s rodinou emigrovať. „Mali sme dve deti, a keď som išiel von druhýkrát, jedno dieťa muselo zostať tu," opisuje režim vedec.

„Keď prišla invázia sovietskych vojsk, dozvedel som sa to v aute z rádia v Kalifornii," hovorí o roku 1968. „Uvedomoval som si, že už by som nikdy nemusel vidieť svojich rodičov, ktorí ma toľko podporovali počas štúdia. Mal som sestru, ktorá pracovala v Prahe a ktorú by vyhodili, ak by som emigroval. Bol som realista."

Gén rozbíjač

Po návrate začali Čestmír Altaner spolu s manželkou budovať laboratórium. Vzorom im bolo to, ktoré videli v Spojených štátoch. „Podarilo sa a ja som zostal na tom koni," smeje sa.

„Postupne sa ukázalo, že retrovírus nesie gén, ktorý dokáže integrovať cudzí gén do genetického materiálu buniek." To naznačovalo, že by sa vírus mohol použiť na liečbu.

Ďalší nápad však prišiel asi pred desiatimi rokmi. Do popredia sa vtedy dostala otázka kmeňových buniek - buniek, ktoré sa dokážu zmeniť na iný typ, čo telu umožňuje opravovať poškodené časti. Tieto bunky navyše dokážu „poškodenia" v tele nájsť. Dokonca aj vtedy, ak ním je rakovinové bujnenie.

„Vznikol nápad, dať do takýchto buniek gén, ktorý by zabíjal nádorové bunky," opisuje Altaner aktuálny výskum svojho tímu a zdôrazňuje, že nepracuje s embryonálnymi bunkami.

Pomocou retrovírusu tak dostali do buniek gén, ktorý dokáže meniť netoxické liečivo na toxické. Dôležité však je, že sa tak deje až na správnom mieste, čo veľmi znižuje vedľajšie účinky lieku. „Idea je jednoduchá: máme takéto bunky, podáme ich do organizmu, doputujú do nádoru a až na mieste sa vytvorí chemoterapeutikum, ktoré bunky zabije."

Nedá sa zbohatnúť

Vedci najskôr začínali s miskami a fľaštičkami. Neskôr prešli na pokusy s myšami. Terapiu sa im podaril overiť dokonca na viacerých druhoch rakoviny.

„Mojím cieľom je však dotiahnuť to do klinických štúdií, čo je veľmi komplikované, musia byť vyčerpané všetky iné možnosti," opisuje aktuálnu situáciu vedec.

„Navyše, vo vede máte neustále pochybnosti. Neklame nás príroda? Nevidíme to príliš ružovo? Tešíme sa, keď robíme pokus a zvieratká nám prežijú. Ale, samozrejme, sa stáva, že veci prosto nevyjdú," smutne si povzdychne Altaner.

Veda je však výzva. A málokde inde má človek luxus vymýšľať veci a potom testovať, či fungujú. „Keď to funguje, je to veľká radosť," začne sa znovu usmievať experimentálny onkológ.

„To je naše uspokojenie. Na vede sa nedá zbohatnúť. Ak budete robiť dobrý biznis, budete fantasticky bohatý. Ak budete robiť veľmi dobrú vedu, budete možno vážený. Ale mojím snom je, aby náš výskum niekomu pomohol. Ľuďom, ktorí už prakticky nemajú veľkú šancu."

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 718
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 161
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 298
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 161
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 627
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 501
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 786
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 601
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 926
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 982

Téma: Naši najšikovnejší vedci


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop