Altaner: Tešíme sa, keď zvieratká prežijú

„Vo vede musíte sadnúť na správneho koňa,“ hovorí experimentálny onkológ ČESTMÍR ALTANER. Skúma kmeňové bunky, ktoré môžu pomôcť pri liečbe rakoviny.

Doc. Ing. Čestmír Altaner, DrSc. (1933) je vedúci vedecký pracovník Ústavu experimentálnej onkológie SAV a viceprezident Ligy proti rakovine, ktorá spolu s Nadáciou SPP pomáha financovať jeho výskum. Zaoberá sa výskumom kmeňových buniek, mutáciami génov a(Zdroj: SME – Vladimír Šimíček)

Každý človek vyzerá ako malý vesmír. Je plný väčších aj menších častí, orgánov a tkanív, vírusov aj buniek. Práve táto jedinečnosť môže spôsobovať problémy.

Stačí, ak človek ochorie a potrebuje dostať správny liek. Obzvlášť, ak čelí nebezpečnej rakovine, pretože rakovinové, bujnejúce bunky sú rovnako individuálne ako samotný jednotlivec. A aj keď sa nádor môže volať rovnako a spĺňať isté medicínske kritériá, stále nemusíme vedieť, v čom sa presne líši.

Napriek tomu jestvujú spôsoby, ako s touto zákernou chorobou bojovať. Jeden skúmajú aj v bratislavskom Ústave experimentálnej onkológie SAV.

Sadnúť na koňa

Čestmír Altaner nás vedie chodbami ústavu, až nakoniec skončíme vo veľkej a úplne prázdnej posluchárni. Vedec v bielom plášti nám rozpráva príbeh, ako sa k vede vlastne dostal a ako skončil pri výskume kmeňových buniek. Tie by mohli predstavovať radikálny prelom v liečbe rakoviny. Podobne, ako sa to nedávno podarilo pri liečbe očí.

„Viete, vo vede musíte mať trochu šťastie a sadnúť na správneho koňa," hovorí experimentálny onkológ, ktorý pôsobí aj ako viceprezident Ligy proti rakovine. Práve tá pomáha financovať hľadanie nových liekov.

„Po škole som dostal umiestenku do Dimitrovky, kde som sa dostal do výrobne DDT." Táto nebezpečná látka sa v minulosti používala na boj proti hmyzu, neskôr sa zistilo, že dichlórdifenyltrichlóretán má veľmi škodlivé účinky na človeka. Zasahuje nervovú sústavu a môže spôsobovať rakovinu.

Tam sa so štúdiom rakoviny Altaner stretol po prvý raz. A krátko nato prešiel do Ústavu experimentálnej onkológie. „Vtedy sa objavil jeden slepačí vírus, ktorý dostal názov po Bratislave B77. Vyvolával nádory na kurčatách a my sme s ním začali."

Sľubný výskum potom prešiel na potkany a počas socializmu tak vznikli práce, ktoré vedci publikovali v prestížnom americkom časopise Journal of National Cancer. „Už bol trochu politický odmäk a dalo sa uvažovať o pobyte v zahraničí," hovorí vedec, ktorý skončil v Spojených štátoch u profesora Howarda Martina Temina.

Nobelovka v zásuvke

Temin v tom čase, v roku 1975, dostal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. „Vtedy som tam bol. A zo spoločných grantov sa mi neskôr podarilo zariadiť laboratórium," spomína Altaner na človeka, ktorý ho zrejme dostal k veľkej vede.

„Temin bol veľmi zvláštny, Keď dostal Nobelovu cenu, medailu a diplom, tak si ich strčil do zásuvky. On hlásal takzvanú provírusovú hypotézu. Mnohí mu neverili, vedci hovorili, že je to úplná hlúposť. Hovorili to verejne," vysvetľuje onkológ a dodáva, že vedci sú niekedy krutí.

Po návrate do Československa Altaner pokračoval vo výskume. Na výber veľmi nemal, komunisti strážili, aby nemohol s rodinou emigrovať. „Mali sme dve deti, a keď som išiel von druhýkrát, jedno dieťa muselo zostať tu," opisuje režim vedec.

„Keď prišla invázia sovietskych vojsk, dozvedel som sa to v aute z rádia v Kalifornii," hovorí o roku 1968. „Uvedomoval som si, že už by som nikdy nemusel vidieť svojich rodičov, ktorí ma toľko podporovali počas štúdia. Mal som sestru, ktorá pracovala v Prahe a ktorú by vyhodili, ak by som emigroval. Bol som realista."

Gén rozbíjač

Po návrate začali Čestmír Altaner spolu s manželkou budovať laboratórium. Vzorom im bolo to, ktoré videli v Spojených štátoch. „Podarilo sa a ja som zostal na tom koni," smeje sa.

„Postupne sa ukázalo, že retrovírus nesie gén, ktorý dokáže integrovať cudzí gén do genetického materiálu buniek." To naznačovalo, že by sa vírus mohol použiť na liečbu.

Ďalší nápad však prišiel asi pred desiatimi rokmi. Do popredia sa vtedy dostala otázka kmeňových buniek - buniek, ktoré sa dokážu zmeniť na iný typ, čo telu umožňuje opravovať poškodené časti. Tieto bunky navyše dokážu „poškodenia" v tele nájsť. Dokonca aj vtedy, ak ním je rakovinové bujnenie.

„Vznikol nápad, dať do takýchto buniek gén, ktorý by zabíjal nádorové bunky," opisuje Altaner aktuálny výskum svojho tímu a zdôrazňuje, že nepracuje s embryonálnymi bunkami.

Pomocou retrovírusu tak dostali do buniek gén, ktorý dokáže meniť netoxické liečivo na toxické. Dôležité však je, že sa tak deje až na správnom mieste, čo veľmi znižuje vedľajšie účinky lieku. „Idea je jednoduchá: máme takéto bunky, podáme ich do organizmu, doputujú do nádoru a až na mieste sa vytvorí chemoterapeutikum, ktoré bunky zabije."

Nedá sa zbohatnúť

Vedci najskôr začínali s miskami a fľaštičkami. Neskôr prešli na pokusy s myšami. Terapiu sa im podaril overiť dokonca na viacerých druhoch rakoviny.

„Mojím cieľom je však dotiahnuť to do klinických štúdií, čo je veľmi komplikované, musia byť vyčerpané všetky iné možnosti," opisuje aktuálnu situáciu vedec.

„Navyše, vo vede máte neustále pochybnosti. Neklame nás príroda? Nevidíme to príliš ružovo? Tešíme sa, keď robíme pokus a zvieratká nám prežijú. Ale, samozrejme, sa stáva, že veci prosto nevyjdú," smutne si povzdychne Altaner.

Veda je však výzva. A málokde inde má človek luxus vymýšľať veci a potom testovať, či fungujú. „Keď to funguje, je to veľká radosť," začne sa znovu usmievať experimentálny onkológ.

„To je naše uspokojenie. Na vede sa nedá zbohatnúť. Ak budete robiť dobrý biznis, budete fantasticky bohatý. Ak budete robiť veľmi dobrú vedu, budete možno vážený. Ale mojím snom je, aby náš výskum niekomu pomohol. Ľuďom, ktorí už prakticky nemajú veľkú šancu."

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 18 669
  2. Ako sme jazdili v socializme 2 946
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 513
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 2 041
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 1 592
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 503
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 493
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 414
  9. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 288
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 271

Téma: Naši najšikovnejší vedci


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

BRATISLAVA

Prestavba stanice sa blíži, Bratislava o obmedzeniach mlčí

Najskôr musia dokončiť modernizáciu električkovej trate na Špitálskej ulici.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.

KULTÚRA

Nové Káčerovo lahodí oku. Pravé dobrodružstvo však neukázalo

Animované seriály za tridsať rokov vyrástli.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Včeláriky robia všetko pre rodinu. Mladé vtáčatá chodia kŕmiť aj tetky a ujovia

Živia sa hmyzom, často práve včelami. To však nie je veľmi pochuti včelárom, ktorí tieto vtáky bezhlavo kynožia.

Vypustili prvý satelit, ktorý vyrobili pomocou 3D tlačiarne

Satelity by mali byť vo vesmíre približne päť až šesť mesiacov.

Toto sú najlepšie čínske smartfóny (leto 2017)

Xiaomi, Vernee, Oukitel alebo Ulefone? Poradíme vám, ako sa nestratiť vo svete čínskych smartfónov.

Na dne morí sa hromadia plasty, môže za to aj zvláštne zviera

Vršovky nie sú vinníci, sú obeťami plastov.