BRATISLAVA. Môže to nabúrať mnohými vedcami presadzovanú teóriu. Praľudia podľa nej prišli do Európy až po tom, čo začali ovládať oheň.
Ohniská, pri ktorých sa mohli zohriať a na ktorých si mohli uvariť alebo upiecť jedlo, im mali pomôcť vydržať v studenom európskom podnebí.
Pred 400-tisíc rokmi
Nová štúdia tento názor búra. Dvaja archeológovia – Holanďan Wil Roebroeks a Paola Villa z Univerzity v Colorade – preskúmali 141 archeologických nálezísk v Európe, ktoré mali obsahovať dôkazy o používaní ohňa.
Najstaršie miesta, kde sa dá jednoznačne tvrdiť, že „starí Európania" sami zakladali oheň, pochádzajú z obdobia pred 400tisíc rokmi. Na kontinente sa pritom hominidi objavili dávno predtým.
Pozostatky najstarších ohnísk sa nachádzajú v nemeckom Schöningene, kde našli kamene z vatry aj obhorené drevo a v anglickom Beeches Pit. Z ostatných starších lokalít, ktoré archeológovia preskúmali, išlo iba o použitie ohňa z prírody, napríklad po zásahu blesku.
Prví praľudia podľa nálezov prišli do Európy zhruba pred milión rokmi. Z tohto obdobia pochádzajú náleziská v Španielsku, 800tisíc rokov má dôkaz o prítomnosti pračloveka v Anglicku. Praeurópan dokázal prežiť v studených oblastiach aj bez ohňa.
„Znamená to, že raní praľudia boli veľmi adaptabilní. Skúste ísť do Anglicka bez teplého oblečenia," povedala Paola Villa pre New York Times.
Prežiť v ťažkých podmienkach mohli podľa nej vďaka aktívnemu životnému štýlu a vysokoproteínovej diéte.
Archeológovia zatiaľ skúmali len náleziská v Európe. Podľa nich je možné, že rovnako by sa mohol po preskúmaní upraviť aj vek používania ohňa na iných miestach sveta.
Varili?
Výsledky štúdie spochybňujú hypotézu, že varenie a konzumácia teplého jedla spracovaného na ohni boli spúšťačom toho, že praľuďom sa začal zväčšovať mozog. S ňou prišiel v knihe „Chytanie ohňa: ako z nás varenie spravilo ľudí" americký archeológ Richard Wrangham. Ten tvrdí, že oheň mohli prví predkovia ľudí skrotiť už pred dvoma miliónmi rokov.
„Táto štúdia priniesla niečo, čo Wil Roebroeks elegantne nazval vedeckou nezhodou (science friction) – sporom medzi archeologickými a biologickými dôkazmi. V každom prípade máme aspoň milé puzzle," komentoval novú štúdiu Wrangham pre AP.
