Veľdielo prírody. Najväčšia sústava koralových útesov na Zemi. Jediný organický útvar viditeľný z vesmíru. Všetky tieto prívlastky patria Veľkej koralovej bariére, ktorá o ne môže kvôli ľuďom prísť.
Veľká koralová bariéraMiesto s pravdepodobne najväčším druhovým bohatstvom na svete,
tvorí ju viac ako 900 ostrovov a ostrovčekov, ktoré sú domovom viac ako štyrom tisícom druhov rýb, stoviek plazov a koralov, korytnačiek a delfínovl
jej bohatý a zložitý ekosystém možno prirovnať len k tropickému dažďovému pralesu,
od roku 1981 je v zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Keď z Nového Zélandu zamieril na sever, doplavil sa až k dovtedy neznámemu pobrežiu Austrálie. Pomenoval ho Nový Južný Wales a zabral ho pre britskú korunu.
So svojou loďou pokračoval ďalej a po náraze do jedného z koralových ostrovov sa jeho loď takmer potopila. Písal sa rok 1770 a výskumník James Cook natrafil na Veľkú koralovú bariéru.
Vtedy tento útvar možno nebol taký rozsiahly ako v súčasnosti. Tiahne sa v dĺžke väčšej ako 2600 kilometrov a hoci je z veľkej časti zmapovaný, zostáva nočnou morou aj pre skúsených námorníkov.
Nielen pre nepredvídateľné polohy jeho ostrovov, ale najmä pre vymieranie koralov, ktoré zapríčiňuje stratu farby.
Ekologická katastrofaK jednému z najrozsiahlejších a najdramatickejších vymieraní koralových útesov došlo minulý rok.
Upozornilo na to austrálske Centrum pre výskum koralových útesov ARC, podľa ktorého sa vplyvom teplej vody pokrytie koralmi mohlo znížiť až o 40 percent.
Tá zapríčinila stratu symbiotických rias, ktoré koraly nevyhnutne potrebujú na svoju obživu.
V prípade, že dôjde k ich úplnému zmiznutiu, koraly začnú vymierať a útesy sa rozpadnú. Odborníci sú pritom presvedčení, že príčinou zvýšenia teploty je globálne otepľovanie.
Nielen to však v poslednom roku ohrozilo Veľký koralový útes. Nebezpečenstvo predstavovali aj záplavy v Austrálii.
Sladké vody a pesticídyRozsiahle záplavy spôsobili, že do mora sa začali vylievať severné sladkovodné rieky.
„Sladká voda zabíja koraly a my s tým nemôžeme urobiť nič," povedala vtedy Katharina Fabriciusová z austrálskeho Inštitútu pre morský výskum v Queenslande.
Práve Queensland postihli začiatkom roka ničivé záplavy. Vylievajúce sa rieky tohto silného poľnohospodárskeho štátu však do mora odnášali aj jedovatý a zamorený kal zo zaplavených fariem.
Dostal sa až ku koralovým útesom a pokryl časti jeho okrajov. Zablokoval tak potrebný prechod slnečného žiarenia pod morskú hladinu, ktoré je nevyhnutné pre fotosyntézu. „To spomalilo schopnosť útesu zotaviť sa zo zničenia sladkovodnými vodami," uvádza Fabriciusová.
Poškodenie útesu, ktoré zapríčinili tohtoročné austrálske záplavy, sa svojím rozsahom môže prirovnať k najväčšiemu zničeniu koralových útesov v roku 1991.
„Povodne vtedy zničili koraly až do hĺbky ôsmich metrov. Trvalo potom desať rokov, kým sa samy obnovili," hovorí Alison Jonesová z Queenslandskej univerzity v Rockhamptone.
Príroda proti prírodeAko rýchlo sa koralový útes dokáže spamätať z tohtoročného poškodenia, je zatiaľ otázne.
Faktom však je, že intenzitu a rýchlosť jeho zotavenia znižuje nielen znečistenie a klimatické zmeny, ale aj sama príroda.
Hviezdica (Acanthaster planci) je zo živých organizmov pre koraly najnebezpečnejšia.
Jediná zničí ročne až 60 štvorcových metrov tohto unikátneho útesu, ktorý patrí k najzaujímavejším miestam na našej planéte.
