Aj keď všetky vedecké správy tento týždeň prehlušilo informovanie vedcov o tom, ako vlastne funguje jadrový reaktor a čo sa v japonskej elektrárni Fukušima deje, všimli sme si aj ďalšie zaujímavé udalosti. Čítajte Týždeň vo vede.
Čo sme si všimli
Na skladanie hudby nepotrebujete hudobný nástroj. Dokonca ani noty, taktovku či myš a klávesnicu. Britskí vedci vyvinuli pre ľudí postihnutých mozgovou porážkou či Parkinsonovou chorobou systém, ktorý im umožňuje vytvárať skladby priamo „hlavou". Snímanie mozgovej aktivity je prepojené priamo s počítačom. +Čítajte viac na Nature
Skúsenosti sú dobré aj vo svete zvierat. Ukazuje sa, že staršie slonice sú lepšími lídrami stád ako ich mladšie konkurentky.
Podľa výskumu v kenskom národnom parku Amboseli dokážu najstaršie samice najlepšie rozlíšiť, či rev levov signalizuje bezprostredné ohrozenie, alebo je stádo zatiaľ v bezpečí. +Čítajte viac a pozrite si video na Science
O čom sme písali
Pokračujeme v našom seriáli o šikovných slovenských vedcoch. Biogenetik z Martin Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV nám v Nitre porozprával o svojom výskume rastlín. Tie žijú v zamorenom území neďaleko jadrovej elektrárne v Černobyle.
Pýtali sme sa, ako je to možné, či by jeho výskum mohol pomôcť pri budúcich kozmických letoch, alebo v Japonsku. +Čítajte viac a pozrite si videodokument
Havária jadrovej elektrárne je nebezpečná. No japonská Fukušima nie je a ani nebude druhým Černobyľom. Napriek tomu riziká vyplývajúce zo zamorenia okolia jadrových reaktorov nemožno podceňovať. Oveľa horšia katastrofa je však pre ostrovnú krajinu cunami, ktoré so zemou zrovnalo severovýchod krajiny. +Čítajte viac
Prvý raz v histórii sa človeku podarilo zaparkovať sondu na obežnej dráhe planéty Merkúr. Po debakli s misiou Glory tak môže americká NASA zase hovoriť o obrovskom úspechu.
Misia Messenger putovala vesmírom takmer sedem rokov, no cieľ sa jej podarilo splniť. Skutočný výskum však len začne, pretože Merkúr je jedno z najmenej preskúmaných telies slnečnej sústavy. +Čítajte viac a pozrite si video
Objavovanie Atlantídy je pravidelný rituál. Zhruba každé dva roky sa vynorí nejaký dobrodruh, ktorý tvrdí, že konečne našiel bájny kontinent, ostrov či aspoň civilizáciu.
Čo na tom, že podľa Platónovho opisu by Atlantíďanmi mohol byť kdekto, no určite nie pred približne jedenásťtisíc rokmi.
Sny o dávnych supervyvinutých kultúrach fascinujú ľudstvo odnepamäti, no problémom sa stávajú vtedy, ak ich začneme brať vážne. +Čítajte viac
Vedcom roka podľa jednej polooficiálnej a polosúkromnej ankety sa stal teoretický fyzik Stanislav Dubnička. Jeho hypotézy pomáhajú chápať drobný kvantový svet, založený na takzvanej štandardnej teórii. Otázne je, či sa čoskoro táto teória nezrúti pod výsledkami z Veľkého hadrónového urýchľovača. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
