Rádioaktívny jód štartuje rakovinu

Zdravotné riziká havárie v japonskej jadrovej elektrárni nemožno podceňovať, no nemali by sme ich ani preceňovať.

(Zdroj: TASR/AP)

Ako môže zničená jadrová elektráreň ovplyvniť ľudské zdravie? Zdravotným následkom ožiarenia sa nedávno venoval magazín New Scientist. A účinky rozdelil do dvoch hlavných skupín.

Bezprostredne sa žiarenie prejaví tým, že do ovzdušia unikne rádioaktívny materiál, ktorý spôsobuje takzvaný okamžitý syndróm z ožiarenia.

Dostaví sa už po niekoľkých hodinách strávených v zamorenom prostredí, kde sú ľudia vystavení radiácii vysoko prekračujúcej bezpečnú úroveň. Najviac ohrození sú pracovníci elektrárne, záchranári a tí, ktorí likvidujú následky katastrofy.

Sila akútneho syndrómu záleží od dávky žiarenia, ktorú dostali. Prejavuje sa poškodením kože, nevoľnosťou a hnačkami, a v krajnom prípade môže viesť až ku kóme a smrti.

Pomalšie, no zákernejšie

Pomalším, no o to zákernejším nebezpečenstvom je riziko poškodenia kyseliny života, DNA. Radiácia najviac ohrozuje predovšetkým deliace sa bunky, trpí teda ten typ tkaniva, ktorý obsahuje veľa deliacich sa buniek; ide napríklad o vnútro čriev, kožu či kostnú dreň.

Vysoké dávky žiarenia tiež s trvalými následkami poškodzujú mozgové bunky.

Poškodenie čriev narúša rovnováhu tekutiny v organizme a môže vyvolať infekciu. Poškodenie kostnej drene súčasne obmedzuje tvorbu bielych krviniek, ktoré proti infekciám bojujú.

Niektoré závažné stavy, spôsobené ožiarením, dokážu lekári vyliečiť. Keď sa podarí zvládnuť akútny problém, ľudia môžu prežiť tak dlho, kým sa im zregenerujú črevá a kostná dreň. Pomôcť môže aj klonovanie ľudského hormónu, ktorý posilňuje produkciu bielych krviniek.

Obavy z jadrového terorizmu už dávnejšie inšpirovali mnohé výskumy, v rámci ktorých vedci hľadajú predovšetkým nové lieky, ktoré by obmedzili zánik buniek v poškodených tkanivách. Nádejný je napríklad vývoj lieku pochádzajúceho zo salmonely.

Veľa nebezpečných prvkov

Jadrová elektráreň pracuje na princípe využitia energie pri štiepení atómového jadra (taký istý, lenže neriadený proces prebieha pri použití atómovej bomby). Pri štiepení sa uvoľní veľa rozdielnych rádioaktívnych prvkov. Až na výnimky má prakticky každý prvok zhubný efekt, ktorý sa prejavuje inak.

Výsledky analýz predchádzajúcich havárií v jadrových elektrárňach ukazujú, že pravdepodobne sa uvoľnia aj inertné plyny ako xenón a kryptón, ďalej nestabilný izotop jódu s číslom 131 (izotop je variant toho istého prvku s rovnakým počtom protónov v jadre, no s rôznym počtom neutrónov, čo prvku dodáva nové vlastnosti).

Ďalej sa uvoľnia dva izotopy cézia a zrejme aj stroncium, telúr a rubídium.

Ľudský organizmus je na určité nízke dávky žiarenia zvyknutý, nech už ide o prirodzenú prírodnú radiáciu, prípadne o tú, ktorú dostaneme počas života pri lekárskych vyšetreniach. Vystavenie organizmu ktorémukoľvek rádioaktívnemu materiálu v dávke vyššej, ako je bežná, však preukázateľne škodí.

Nestabilný izotop jódu

Najmenej škodlivé sú xenón a kryptón, ktoré sa v tele neudržia, a preto majú na jeho činnosť iba malý vplyv. Jód-131 a cézium sú oveľa škodlivejšie.

Jód potrebuje štítna žľaza, aby mohla vytvárať hormóny, preto ho veľmi ochotne pohlcuje. Ak sa do nej však namiesto stabilného jódu 127 dostane nestabilný izotop 131, hrozí rakovina štítnej žľazy. Izotop 131 totiž uvoľňuje nebezpečné rýchlo sa pohybujúce beta častice, ktoré poškodzujú DNA.

Po černobyľskej katastrofe v roku 1986 ochorelo na rakovinu štítnej žľazy vyše šesťtisíc ľudí. Ako ukázal nedávny rozsiahly výskum, zorganizovaný OSN, ľudia dostali rakovinu štítnej žľazy najskôr preto, že v detstve pili kontaminované mlieko. Zaujímavé je, že z neznámeho dôvodu jód-131 neohrozuje dospelých.

Rakovine štítnej žľazy možno predísť jednoducho: treba ju čím skôr po rizikovej udalosti „nakŕmiť" stabilnou a neškodnou formou jódu, ktorá zabráni vniknutiu izotopu-131. Väčšina detí po Černobyle tabletky jódu-127 nedostala, no Japonci ich distribuujú rýchlo.

Zvýšená úroveň cézia

Pokiaľ ide o izotop cézia-137, v prírode sa stále udržiava jeho zvýšená úroveň, napríklad v hubách. Cézium preniklo po Černobyle asi do štyridsiatich percent povrchu Európy.

Aj keď najviac zasiahlo Bielorusko, Ukrajinu a Rusko, aj vo Veľkej Británii stále existujú obmedzenia, pokiaľ ide o konzumáciu mäsa pochádzajúceho z niektorých ovčích fariem.

Podľa časopisu New Scientist sa však vystavenie organizmu izotopu cézia-137 z Černobylu nikdy priamo nespájalo s nijakým konkrétnym zdravotným rizikom u ľudí. Vedci a výskumníci sú však rozdelení na dve skupiny.

Jedna hovorí, že cézium skutočne ľudské zdravie nijako neohrozuje. Druhá sa nazdáva, že ohrozenie existuje, len na to nemáme dostatok dôkazov.

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

KULTÚRA

Vo filme odpratával mŕtve telá. V práci ich umýva

Oscarového Saulovho syna na Berlinale nechceli.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

CESTOVANIE

Desať pláží s najčistejšou vodou na svete

Pozrite si tipy na miesta s najčistejším morom.

Neprehliadnite tiež

Dolly pred dvadsiatimi rokmi otvorila cestu pre klony. Prečo nikdy neprišli?

Klonované zvieratá sa dnes používajú na výskum, ale aj na mäso.

Tancujúce lemury a najvzácnejšia kačka. Ako vyzerajú zvieratá, ktoré žijú iba na Madagaskare

Tri štvrtiny zo všetkých druhov na ostrove nežije nikde inde na svete.

Vytvorili prvú farbu na vlasy, ktorá dokáže meniť odtiene

Farby sa testujú pre komerčné použitie.

V Číne začínajú používať robotických policajtov

Kde treba šikovné oko a nie ruky pre zásah, tam hliadkujú roboty.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  2. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  3. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  4. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  5. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  6. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  7. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  8. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  9. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  10. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 425
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 194
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 480
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 529
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 408
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 828
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 527
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 428
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 370
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 837

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop