Rádioaktívny jód štartuje rakovinu

Zdravotné riziká havárie v japonskej jadrovej elektrárni nemožno podceňovať, no nemali by sme ich ani preceňovať.

(Zdroj: TASR/AP)

Ako môže zničená jadrová elektráreň ovplyvniť ľudské zdravie? Zdravotným následkom ožiarenia sa nedávno venoval magazín New Scientist. A účinky rozdelil do dvoch hlavných skupín.

Bezprostredne sa žiarenie prejaví tým, že do ovzdušia unikne rádioaktívny materiál, ktorý spôsobuje takzvaný okamžitý syndróm z ožiarenia.

Dostaví sa už po niekoľkých hodinách strávených v zamorenom prostredí, kde sú ľudia vystavení radiácii vysoko prekračujúcej bezpečnú úroveň. Najviac ohrození sú pracovníci elektrárne, záchranári a tí, ktorí likvidujú následky katastrofy.

Článok pokračuje pod video reklamou

Sila akútneho syndrómu záleží od dávky žiarenia, ktorú dostali. Prejavuje sa poškodením kože, nevoľnosťou a hnačkami, a v krajnom prípade môže viesť až ku kóme a smrti.

Pomalšie, no zákernejšie

Pomalším, no o to zákernejším nebezpečenstvom je riziko poškodenia kyseliny života, DNA. Radiácia najviac ohrozuje predovšetkým deliace sa bunky, trpí teda ten typ tkaniva, ktorý obsahuje veľa deliacich sa buniek; ide napríklad o vnútro čriev, kožu či kostnú dreň.

Vysoké dávky žiarenia tiež s trvalými následkami poškodzujú mozgové bunky.

Poškodenie čriev narúša rovnováhu tekutiny v organizme a môže vyvolať infekciu. Poškodenie kostnej drene súčasne obmedzuje tvorbu bielych krviniek, ktoré proti infekciám bojujú.

Niektoré závažné stavy, spôsobené ožiarením, dokážu lekári vyliečiť. Keď sa podarí zvládnuť akútny problém, ľudia môžu prežiť tak dlho, kým sa im zregenerujú črevá a kostná dreň. Pomôcť môže aj klonovanie ľudského hormónu, ktorý posilňuje produkciu bielych krviniek.

Obavy z jadrového terorizmu už dávnejšie inšpirovali mnohé výskumy, v rámci ktorých vedci hľadajú predovšetkým nové lieky, ktoré by obmedzili zánik buniek v poškodených tkanivách. Nádejný je napríklad vývoj lieku pochádzajúceho zo salmonely.

Veľa nebezpečných prvkov

Jadrová elektráreň pracuje na princípe využitia energie pri štiepení atómového jadra (taký istý, lenže neriadený proces prebieha pri použití atómovej bomby). Pri štiepení sa uvoľní veľa rozdielnych rádioaktívnych prvkov. Až na výnimky má prakticky každý prvok zhubný efekt, ktorý sa prejavuje inak.

Výsledky analýz predchádzajúcich havárií v jadrových elektrárňach ukazujú, že pravdepodobne sa uvoľnia aj inertné plyny ako xenón a kryptón, ďalej nestabilný izotop jódu s číslom 131 (izotop je variant toho istého prvku s rovnakým počtom protónov v jadre, no s rôznym počtom neutrónov, čo prvku dodáva nové vlastnosti).

Ďalej sa uvoľnia dva izotopy cézia a zrejme aj stroncium, telúr a rubídium.

Ľudský organizmus je na určité nízke dávky žiarenia zvyknutý, nech už ide o prirodzenú prírodnú radiáciu, prípadne o tú, ktorú dostaneme počas života pri lekárskych vyšetreniach. Vystavenie organizmu ktorémukoľvek rádioaktívnemu materiálu v dávke vyššej, ako je bežná, však preukázateľne škodí.

Nestabilný izotop jódu

Najmenej škodlivé sú xenón a kryptón, ktoré sa v tele neudržia, a preto majú na jeho činnosť iba malý vplyv. Jód-131 a cézium sú oveľa škodlivejšie.

Jód potrebuje štítna žľaza, aby mohla vytvárať hormóny, preto ho veľmi ochotne pohlcuje. Ak sa do nej však namiesto stabilného jódu 127 dostane nestabilný izotop 131, hrozí rakovina štítnej žľazy. Izotop 131 totiž uvoľňuje nebezpečné rýchlo sa pohybujúce beta častice, ktoré poškodzujú DNA.

Po černobyľskej katastrofe v roku 1986 ochorelo na rakovinu štítnej žľazy vyše šesťtisíc ľudí. Ako ukázal nedávny rozsiahly výskum, zorganizovaný OSN, ľudia dostali rakovinu štítnej žľazy najskôr preto, že v detstve pili kontaminované mlieko. Zaujímavé je, že z neznámeho dôvodu jód-131 neohrozuje dospelých.

Rakovine štítnej žľazy možno predísť jednoducho: treba ju čím skôr po rizikovej udalosti „nakŕmiť" stabilnou a neškodnou formou jódu, ktorá zabráni vniknutiu izotopu-131. Väčšina detí po Černobyle tabletky jódu-127 nedostala, no Japonci ich distribuujú rýchlo.

Zvýšená úroveň cézia

Pokiaľ ide o izotop cézia-137, v prírode sa stále udržiava jeho zvýšená úroveň, napríklad v hubách. Cézium preniklo po Černobyle asi do štyridsiatich percent povrchu Európy.

Aj keď najviac zasiahlo Bielorusko, Ukrajinu a Rusko, aj vo Veľkej Británii stále existujú obmedzenia, pokiaľ ide o konzumáciu mäsa pochádzajúceho z niektorých ovčích fariem.

Podľa časopisu New Scientist sa však vystavenie organizmu izotopu cézia-137 z Černobylu nikdy priamo nespájalo s nijakým konkrétnym zdravotným rizikom u ľudí. Vedci a výskumníci sú však rozdelení na dve skupiny.

Jedna hovorí, že cézium skutočne ľudské zdravie nijako neohrozuje. Druhá sa nazdáva, že ohrozenie existuje, len na to nemáme dostatok dôkazov.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

AUTO

Vývojár palív v F1 pre SME: Niekedy vieme viac ako technici

Benoit Poulet už začína vyvíjať benzín na budúci rok.

EKONOMIKA

Mala Slávika aj Miss, teraz Forza končí. Aký bol jej príbeh?

Produkčný dom má finančné problémy.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Tajní mali o únose informovať, prezident o ničom nevie

Tajní si údajne splnili povinnosť. Akú?

Neprehliadnite tiež

Nový adept na antinobelovku? Vedci rozlomili špagetu na dve časti

Matematika vyriešila problém so špagetami.

PODCAST ZOOM

Zoom: Sú ako ľudia, mikróby cestujú MHD

Ako sa šíria mikróby spolu s ľuďmi.

OBJEKTÍV

Natočili šimpanzy, ako sa hrajú na lietadlo

Naši najbližší príbuzní sa hrajú podobne.

Primitívny človek vzpriamený vyhynul, lebo bol lenivý

Robili si vlastné nástroje, no z nekvalitných surovín.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  4. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  5. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000€
  7. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  8. Vizuálny smog je problém
  9. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  10. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou
  1. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  2. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Ochrana pred tropickou horúčavou
  5. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  6. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  7. Savills Investment Management kupuje Gdanski Business Center II
  8. Škôlka od srdca
  9. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000€
  10. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 16 047
  2. Vizuálny smog je problém 9 878
  3. Reportáž: Hranolky z McDonald’s sú zložené z 5 ingrediencií 7 332
  4. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 6 269
  5. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 4 375
  6. Spoznajte exotický Zanzibar od severu až po juh 3 900
  7. Prešovská Spinea tromfla Japoncov a spresnila roboty 3 587
  8. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 404
  9. Historickým vláčikom sa prichádza previezť stále viac turistov 3 126
  10. Dovolenka pri Mŕtvom mori a tipy na overené hotely 2 909