SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Rádioaktívny jód štartuje rakovinu

Zdravotné riziká havárie v japonskej jadrovej elektrárni nemožno podceňovať, no nemali by sme ich ani preceňovať.

(Zdroj: TASR/AP)

Ako môže zničená jadrová elektráreň ovplyvniť ľudské zdravie? Zdravotným následkom ožiarenia sa nedávno venoval magazín New Scientist. A účinky rozdelil do dvoch hlavných skupín.

Bezprostredne sa žiarenie prejaví tým, že do ovzdušia unikne rádioaktívny materiál, ktorý spôsobuje takzvaný okamžitý syndróm z ožiarenia.

Dostaví sa už po niekoľkých hodinách strávených v zamorenom prostredí, kde sú ľudia vystavení radiácii vysoko prekračujúcej bezpečnú úroveň. Najviac ohrození sú pracovníci elektrárne, záchranári a tí, ktorí likvidujú následky katastrofy.

Skryť Vypnúť reklamu

Sila akútneho syndrómu záleží od dávky žiarenia, ktorú dostali. Prejavuje sa poškodením kože, nevoľnosťou a hnačkami, a v krajnom prípade môže viesť až ku kóme a smrti.

Pomalšie, no zákernejšie

Pomalším, no o to zákernejším nebezpečenstvom je riziko poškodenia kyseliny života, DNA. Radiácia najviac ohrozuje predovšetkým deliace sa bunky, trpí teda ten typ tkaniva, ktorý obsahuje veľa deliacich sa buniek; ide napríklad o vnútro čriev, kožu či kostnú dreň.

Vysoké dávky žiarenia tiež s trvalými následkami poškodzujú mozgové bunky.

Poškodenie čriev narúša rovnováhu tekutiny v organizme a môže vyvolať infekciu. Poškodenie kostnej drene súčasne obmedzuje tvorbu bielych krviniek, ktoré proti infekciám bojujú.

Niektoré závažné stavy, spôsobené ožiarením, dokážu lekári vyliečiť. Keď sa podarí zvládnuť akútny problém, ľudia môžu prežiť tak dlho, kým sa im zregenerujú črevá a kostná dreň. Pomôcť môže aj klonovanie ľudského hormónu, ktorý posilňuje produkciu bielych krviniek.

Skryť Vypnúť reklamu

Obavy z jadrového terorizmu už dávnejšie inšpirovali mnohé výskumy, v rámci ktorých vedci hľadajú predovšetkým nové lieky, ktoré by obmedzili zánik buniek v poškodených tkanivách. Nádejný je napríklad vývoj lieku pochádzajúceho zo salmonely.

Veľa nebezpečných prvkov

Jadrová elektráreň pracuje na princípe využitia energie pri štiepení atómového jadra (taký istý, lenže neriadený proces prebieha pri použití atómovej bomby). Pri štiepení sa uvoľní veľa rozdielnych rádioaktívnych prvkov. Až na výnimky má prakticky každý prvok zhubný efekt, ktorý sa prejavuje inak.

Výsledky analýz predchádzajúcich havárií v jadrových elektrárňach ukazujú, že pravdepodobne sa uvoľnia aj inertné plyny ako xenón a kryptón, ďalej nestabilný izotop jódu s číslom 131 (izotop je variant toho istého prvku s rovnakým počtom protónov v jadre, no s rôznym počtom neutrónov, čo prvku dodáva nové vlastnosti).

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalej sa uvoľnia dva izotopy cézia a zrejme aj stroncium, telúr a rubídium.

Ľudský organizmus je na určité nízke dávky žiarenia zvyknutý, nech už ide o prirodzenú prírodnú radiáciu, prípadne o tú, ktorú dostaneme počas života pri lekárskych vyšetreniach. Vystavenie organizmu ktorémukoľvek rádioaktívnemu materiálu v dávke vyššej, ako je bežná, však preukázateľne škodí.

Nestabilný izotop jódu

Najmenej škodlivé sú xenón a kryptón, ktoré sa v tele neudržia, a preto majú na jeho činnosť iba malý vplyv. Jód-131 a cézium sú oveľa škodlivejšie.

Jód potrebuje štítna žľaza, aby mohla vytvárať hormóny, preto ho veľmi ochotne pohlcuje. Ak sa do nej však namiesto stabilného jódu 127 dostane nestabilný izotop 131, hrozí rakovina štítnej žľazy. Izotop 131 totiž uvoľňuje nebezpečné rýchlo sa pohybujúce beta častice, ktoré poškodzujú DNA.

Skryť Vypnúť reklamu

Po černobyľskej katastrofe v roku 1986 ochorelo na rakovinu štítnej žľazy vyše šesťtisíc ľudí. Ako ukázal nedávny rozsiahly výskum, zorganizovaný OSN, ľudia dostali rakovinu štítnej žľazy najskôr preto, že v detstve pili kontaminované mlieko. Zaujímavé je, že z neznámeho dôvodu jód-131 neohrozuje dospelých.

Rakovine štítnej žľazy možno predísť jednoducho: treba ju čím skôr po rizikovej udalosti „nakŕmiť" stabilnou a neškodnou formou jódu, ktorá zabráni vniknutiu izotopu-131. Väčšina detí po Černobyle tabletky jódu-127 nedostala, no Japonci ich distribuujú rýchlo.

Zvýšená úroveň cézia

Pokiaľ ide o izotop cézia-137, v prírode sa stále udržiava jeho zvýšená úroveň, napríklad v hubách. Cézium preniklo po Černobyle asi do štyridsiatich percent povrchu Európy.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď najviac zasiahlo Bielorusko, Ukrajinu a Rusko, aj vo Veľkej Británii stále existujú obmedzenia, pokiaľ ide o konzumáciu mäsa pochádzajúceho z niektorých ovčích fariem.

Podľa časopisu New Scientist sa však vystavenie organizmu izotopu cézia-137 z Černobylu nikdy priamo nespájalo s nijakým konkrétnym zdravotným rizikom u ľudí. Vedci a výskumníci sú však rozdelení na dve skupiny.

Jedna hovorí, že cézium skutočne ľudské zdravie nijako neohrozuje. Druhá sa nazdáva, že ohrozenie existuje, len na to nemáme dostatok dôkazov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marcel Slávik

Minister hospodárstva na neho podal trestné oznámenie.

16m
Ilustračná fotografia.

Testovanie sa koná od 18. do 26. januára.

1 h
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Valec OĽaNO ide ďalej

Peter Tkačenko

Niekto zabudol, že terajšia vláda je zajtrajšia opozícia.

2 h

Neprehliadnite tiež

Etna sa znovu zobudila.

Erupciu sprevádzalo dunenie.

20. jan
Ilustračné foto.

Dinosaurus patril medzi sauropodov.

20. jan

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

20. jan

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 967
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 604
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 595
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 215
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 933
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 587
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 053
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 835
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 535
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 727