Rádioaktívny jód štartuje rakovinu

Zdravotné riziká havárie v japonskej jadrovej elektrárni nemožno podceňovať, no nemali by sme ich ani preceňovať.

(Zdroj: TASR/AP)

Ako môže zničená jadrová elektráreň ovplyvniť ľudské zdravie? Zdravotným následkom ožiarenia sa nedávno venoval magazín New Scientist. A účinky rozdelil do dvoch hlavných skupín.

Bezprostredne sa žiarenie prejaví tým, že do ovzdušia unikne rádioaktívny materiál, ktorý spôsobuje takzvaný okamžitý syndróm z ožiarenia.

Dostaví sa už po niekoľkých hodinách strávených v zamorenom prostredí, kde sú ľudia vystavení radiácii vysoko prekračujúcej bezpečnú úroveň. Najviac ohrození sú pracovníci elektrárne, záchranári a tí, ktorí likvidujú následky katastrofy.

Sila akútneho syndrómu záleží od dávky žiarenia, ktorú dostali. Prejavuje sa poškodením kože, nevoľnosťou a hnačkami, a v krajnom prípade môže viesť až ku kóme a smrti.

Pomalšie, no zákernejšie

Pomalším, no o to zákernejším nebezpečenstvom je riziko poškodenia kyseliny života, DNA. Radiácia najviac ohrozuje predovšetkým deliace sa bunky, trpí teda ten typ tkaniva, ktorý obsahuje veľa deliacich sa buniek; ide napríklad o vnútro čriev, kožu či kostnú dreň.

Vysoké dávky žiarenia tiež s trvalými následkami poškodzujú mozgové bunky.

Poškodenie čriev narúša rovnováhu tekutiny v organizme a môže vyvolať infekciu. Poškodenie kostnej drene súčasne obmedzuje tvorbu bielych krviniek, ktoré proti infekciám bojujú.

Niektoré závažné stavy, spôsobené ožiarením, dokážu lekári vyliečiť. Keď sa podarí zvládnuť akútny problém, ľudia môžu prežiť tak dlho, kým sa im zregenerujú črevá a kostná dreň. Pomôcť môže aj klonovanie ľudského hormónu, ktorý posilňuje produkciu bielych krviniek.

Obavy z jadrového terorizmu už dávnejšie inšpirovali mnohé výskumy, v rámci ktorých vedci hľadajú predovšetkým nové lieky, ktoré by obmedzili zánik buniek v poškodených tkanivách. Nádejný je napríklad vývoj lieku pochádzajúceho zo salmonely.

Veľa nebezpečných prvkov

Jadrová elektráreň pracuje na princípe využitia energie pri štiepení atómového jadra (taký istý, lenže neriadený proces prebieha pri použití atómovej bomby). Pri štiepení sa uvoľní veľa rozdielnych rádioaktívnych prvkov. Až na výnimky má prakticky každý prvok zhubný efekt, ktorý sa prejavuje inak.

Výsledky analýz predchádzajúcich havárií v jadrových elektrárňach ukazujú, že pravdepodobne sa uvoľnia aj inertné plyny ako xenón a kryptón, ďalej nestabilný izotop jódu s číslom 131 (izotop je variant toho istého prvku s rovnakým počtom protónov v jadre, no s rôznym počtom neutrónov, čo prvku dodáva nové vlastnosti).

Ďalej sa uvoľnia dva izotopy cézia a zrejme aj stroncium, telúr a rubídium.

Ľudský organizmus je na určité nízke dávky žiarenia zvyknutý, nech už ide o prirodzenú prírodnú radiáciu, prípadne o tú, ktorú dostaneme počas života pri lekárskych vyšetreniach. Vystavenie organizmu ktorémukoľvek rádioaktívnemu materiálu v dávke vyššej, ako je bežná, však preukázateľne škodí.

Nestabilný izotop jódu

Najmenej škodlivé sú xenón a kryptón, ktoré sa v tele neudržia, a preto majú na jeho činnosť iba malý vplyv. Jód-131 a cézium sú oveľa škodlivejšie.

Jód potrebuje štítna žľaza, aby mohla vytvárať hormóny, preto ho veľmi ochotne pohlcuje. Ak sa do nej však namiesto stabilného jódu 127 dostane nestabilný izotop 131, hrozí rakovina štítnej žľazy. Izotop 131 totiž uvoľňuje nebezpečné rýchlo sa pohybujúce beta častice, ktoré poškodzujú DNA.

Po černobyľskej katastrofe v roku 1986 ochorelo na rakovinu štítnej žľazy vyše šesťtisíc ľudí. Ako ukázal nedávny rozsiahly výskum, zorganizovaný OSN, ľudia dostali rakovinu štítnej žľazy najskôr preto, že v detstve pili kontaminované mlieko. Zaujímavé je, že z neznámeho dôvodu jód-131 neohrozuje dospelých.

Rakovine štítnej žľazy možno predísť jednoducho: treba ju čím skôr po rizikovej udalosti „nakŕmiť" stabilnou a neškodnou formou jódu, ktorá zabráni vniknutiu izotopu-131. Väčšina detí po Černobyle tabletky jódu-127 nedostala, no Japonci ich distribuujú rýchlo.

Zvýšená úroveň cézia

Pokiaľ ide o izotop cézia-137, v prírode sa stále udržiava jeho zvýšená úroveň, napríklad v hubách. Cézium preniklo po Černobyle asi do štyridsiatich percent povrchu Európy.

Aj keď najviac zasiahlo Bielorusko, Ukrajinu a Rusko, aj vo Veľkej Británii stále existujú obmedzenia, pokiaľ ide o konzumáciu mäsa pochádzajúceho z niektorých ovčích fariem.

Podľa časopisu New Scientist sa však vystavenie organizmu izotopu cézia-137 z Černobylu nikdy priamo nespájalo s nijakým konkrétnym zdravotným rizikom u ľudí. Vedci a výskumníci sú však rozdelení na dve skupiny.

Jedna hovorí, že cézium skutočne ľudské zdravie nijako neohrozuje. Druhá sa nazdáva, že ohrozenie existuje, len na to nemáme dostatok dôkazov.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Audio Gorila, Air Danko a parížska komúna (týždeň Petra Schutza)

Marček a spol. sú už kmeňoví koaličníci.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

PRIMÁR

Erekciu môže zachrániť pohyb. Vedci radia ako a koľko treba cvičiť

Ak muž vydrží, zmena príde do pol roka.

Neprehliadnite tiež

Podcast Tech_FM

Druhá ľudská sonda opustila našu slnečnú sústavu

Voyager 2 opustil našu slnečnú sústavu.

DETSKÁ RUBRIKA

Najznámejšia zlodejka zvieracej ríše. Straka je bystrá, naučí sa štekať aj rozprávať

Samotným strakám sa lesknú pierka a túto hru farieb obdivujú aj na perí svojich partnerov. Ide o prirodzený pud, lesk ich láka.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo majú študovať naše deti, aby si v budúcnosti našli prácu?
  2. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  3. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  4. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  5. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  6. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  7. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  8. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  9. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  10. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  1. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  2. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  3. Moderný hotel, kde sa cítite ako doma
  4. Vedecká rada k 80. výročiu SvF STU v Bratislave
  5. Stavebná fakulta STU má učebňu na 3D tlač a virtuálnu realitu
  6. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  7. Hovoriaci systém priblíži zrakovo znevýhodneným expozíciu múzea
  8. Slovensko spieva koledy
  9. Workshop Inštitútu Ronalda Coasa na EU v Bratislave
  10. Stavbárska olympiáda 2018/19 vás očakáva
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 58 597
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 15 029
  3. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 12 454
  4. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 9 932
  5. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 8 890
  6. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 781
  7. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 4 420
  8. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 3 907
  9. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch 3 881
  10. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami? 3 612