AtlantídaO Atlantíde píše Platón v dialógoch Timaios a Kritias.
Atlantída podľa neho jestvovala okolo roku 9600 pred n. l.
Po zemetrasení a cunami sa„kontinent“ mal ponoriť do mora.
Dodnes Atlantídu nenašli.
Atlantída sa po prvý raz objavila už v antickom Grécku. A dodnes o nej nevieme oveľa viac. Staroveký filozof Platón však údajne spísal rozprávanie istého Solóna, ktorému legendu o bájnej krajine prezradili kdesi v Egypte.
Mala hovoriť o bohatej a vyspelej ľudskej civilizácii, ktorá pred viac než jedenásťtisíc rokmi jestvovala kdesi za Herkulovými stĺpmi. No potom prišla obrovská prírodná katastrofa, pravdepodobne zemetrasenie s nasledujúcimi vlnami cunami a civilizáciu úplne zmietli.
Toľko aspoň tvrdí legenda, no vo vedeckých kruhoch je existencia tejto bájnej krajiny zaraďovaná kdesi medzi dávnoveký príchod mimozemšťanov a telepatiu.
Stále sa však nájde dosť dobrodruhov, ktorí chcú dávnu vyspelú kultúru nájsť. Niekedy aj medzi samotnými vedcami.
So svojím údajným objavom bájnej civilizácie teraz prišiel napríklad Richard Freund zo súkromnej americkej University of Hartford.
Atlantída vraj ležala v Španielsku, na území dnešného národného parku Doňana. Ten patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Španielske mokradePodľa Platóna a jeho dialógu Timaios mala dávna krajina ležať kdesi za Gibraltárskym prielivom, v Atlantickom oceáne.
Veľký ostrov bol podľa legendy rozdelený na desať častí a hlavné mesto tejto ľudnatej a veľmi úrodnej krajiny tvorila sústredená sieť kruhov, opevnení a vodných kanálov.
Prístavné mesto malo ťažiť najmä z námorného obchodu. Freund však tvrdí, že krajina sa nachádzala inde. Dokazovať by to mali satelitné a radarové snímky či ďalšie moderné technológie.
Tie vraj ukázali, že v oblasti mokradí španielskeho národného parku sú viaceré zvláštne štruktúry. Americký výskumník tiež tvrdí, že okrem nich vybudovali utečenci z Atlantídy aj akési pamätníky, miesta spomienok na svoju pradávnu vlasť.
Najlepší kandidát?„Myslím si, že sme našli najlepšieho kandidáta pre to, čo bolo počiatkom civilizácie," povedal podľa britského denníka Daily Telegraph Freund. „Jedno z najväčších a najstarších miest na dne veľkého močiara."
Americký profesor je však len jedným z radu hľadačov strateného mesta. Snaží sa spropagovať dokumentárny film, ktorý v nedeľu odvysielala televízia National Geographic.
Navyše, ďalší vedci, ktorí sa na výskume zúčastnili, jeho výsledky odmietajú. So svojimi objavmi chcú prísť ešte v tomto roku.
Je stále otázne, či Atlantída vôbec jestvovala. Platón je zrejme jediným starovekým zdrojom, ktorý túto krajinu spomína. Len za posledné desaťročie ju však rôzni hľadači pravdy umiestňovali po celom svete.
Ríša TartessosV roku 2009 sa objavili správy, že pomocou Google Earth našli Atlantídu v Atlantiku. Ukázalo sa, že ide len o nepresnosti samotného snímania pomocou sonarov.
V polovici minulého desaťročia zase „našli" Atlantídu na pobreží Cypru. To by však nesúhlasilo s Platónovými tvrdeniami.
Občas sa však objavila aj domnienka, že bájnych Atlantíďanov si možno známy filozof pomýlil s civilizáciou Tartessos.
Táto ríša ležala na juhu Pyrenejského polostrova a v staroveku ju považovali za mocnú a bohatú. Podľa španielskych vedcov práve o tejto kultúre hovorí aj americký výskumník, keď rozpráva o Atlantíde.
Zmiznuté svety a kultúry
Tajomné krajiny a kontinenty sú súčasťou ľudských legiend. Poznáme ich veľa.
História môže byť pre mnohých ľudí zložitá. A pre ďalších dokonca nezaujímavá či nudná. Navyše, minulosť si zväčša idealizujeme.
Viac než skutočnosti, že naši predkovia mali podobné problémy ako my a každý deň zápasili o obyčajné prežitie, radšej veríme na minulé civilizácie, ktoré ovládali dávno zabudnuté, úžasné alebo tajomné technológie.
Atlantída je len jedným z takýchto stratených kontinentov, ktorý pochoval rozvinutú a najmä dosiaľ neobjavenú kultúru.
Ďalším je údajný kontinent Lemúria, ktorý vraj jestvoval kdesi v Indickom oceáne. Alebo Mu v Tichomorí, či tamilský ostrov Kumari Kandam.
Antickí Gréci dokonca verili na krajinu Hyperborea, ktorú umiestňovali ďaleko na sever.
Spomínajú ju starovekí grécki aj rímski historici a hovoria o nej ako o rajskej krajine plnej šťastia a takmer večného života. Vraj sa v nej dokonca zastavoval boh Apollón.
O čosi reálnejšia bola pre Grékov záhadná severská krajina Thule, ktorá by mohla byť dnešným Grónskom, prípadne Islandom. Podľa odkazov na starogréckeho cestovateľa Pytheasa sa nachádzala na sever od Veľkej Británie.
(tp)
