snímky, ktoré v polovici mája poskytla americká vláda environmentálnemu programu zriadenému pri OSN – United Nations Environmental Programme (UNEP).
Výkonný riaditeľ UNEP Klaus Toepfer prirovnal tento negatívny jav k vysychaniu Aralského jazera v strednej Ázii a k nadmernej ťažbe v amazonských pralesoch. „Zložitá ekonomická situácia v Iraku pribrzdila monitorovanie aktivít vo vzácnych mezopotámskych mokradiach, výsledkom čoho je obrovská ekologická katastrofa, o ktorej v dôsledku informačného embarga prakticky nikto nič nevie,“ komentoval situáciu Klaus Toepfer.
Výstavba vodných nádrží na viac ako 30 miestach v povodiach oboch riek za posledných 40 rokov drasticky obmedzila prísun vodných zdrojov do týchto vzácnych mokraďových oblastí Iraku. Nedostatok vody sa ešte zvýšil vysušovacou politikou iránskych úradov a vypuknutím vojny v Perzskom zálive na začiatku 90. rokov.
UNEP preto iheď po obdržaní viac ako 16 000 satelitných snímok vyzval vlády Iraku, Sýrie, Iránu a Turecka, aby spoločnými silami pripravili a prijali plán obnovenia mezopotámskych mokradí, ktoré zásobujú všetky štyri krajiny vodnými zdrojmi. Podľa posledných pozorovaní UNEP zaberajú mezopotámske mokrade na území týchto krajín plochu iba 1500 až 2000 kilometrov štvorcových, čo predstavuje obrovský úbytok oproti 15 000 až 20 000 kilometrov štvorcových mokraďovej plochy v 70-tych rokoch.
(Scientific American,
BBC, 5D)
