ti (138 kilometrov) od vulkanického Jupiterovho mesiaca Callisto. Ako oznámila šéfka misie Dr. Eilen Theiligová z NASA/Jet Propulsion Laboratory v kalifornskej Pasadene, na sonde nastala porucha kamerového systému, čo znemožnilo nasnímať povrch mesiaca. Riadiace stredisko v Pasadene využilo gravitáciu mesiaca Callisto, ktorá zmenila dráhu sondy tak, aby začiatkom augusta tohto roku preletela v blízkosti ďalšieho Jupiterovho mesiaca Io.
Napriek súčasným problémom je Galileo mimoriadne úspešnou sondou, pretože priniesla vedcom množstvo nečakaných objavov a v súčasnosti už „nadsluhuje“. Prístroje na nej totiž prežili trojnásobne vyššie dávky radiácie od Jupitera, než na aké boli skonštruované, a misia už bola dvakrát predĺžená. Prístroje sondy napríklad v Jupiterovej atmosfére odhalili gigantické búrky, niekoľkotisíckrát mohutnejšie ako na Zemi. Ďalším objavom bolo zistenie, že mesiac Io je v súčasnosti najaktívnejším telesom slnečnej sústavy.
Azda najvzrušujúcejším je však pravdepodobný objav oceánu slanej vody pod zamrznutým povrchom Jupiterovho mesiaca Europa a jeho kyslíkovej atmosféry. Na najväčšom mesiaci slnečnej sústavy, Ganymedovi, sonda zaregistrovala silné magnetické pole. A posledné údaje naznačujú, že oceán s tekutou vodou by sa mohol vyskytovať aj na mesiaci Callisto. To by znamenalo, že jedna zo základných zložiek nevyhnutných pre vznik života – voda – je v našej hviezdnej sústave oveľa rozšírenejšia, ako sme si donedávna mysleli. Jupiter má 28 doteraz známych mesiacov.
(Scientific American, BBC, 5D)
