u hľadania blízkych objektov.
Vlani si hvezdári Peter Pravec a Lenka Šarounová z observatória Ondřejov v Čechách všimli, že planétka mení svoju jasnosť o 10 až 20 percent v perióde troch hodín. Taký jav je u týchto telies bežný a spôsobuje ho otáčanie telesa okolo vlastnej osi: buď teleso nie je úplne guľaté, alebo niektoré miesta jeho povrchu odrážajú viac a iné menej slnečného svetla. Pravec, ktorý je špecialistom na malé planétky, sa pokúsil zo získaných pozorovaní zistiť polohu rotačnej osi, ale nevychádzal mu žiadny rozumný výsledok. Nepodarilo sa to ani talianskemu hvezdárovi V. Gorettimu. Vyslovili preto hypotézu, že čudné zmeny jasnosti vznikajú v dôsledku prítomnosti druhého telesa, ktoré je pri prvom tak blízko, že ani v ďalekohľade sa nedajú rozlíšiť.
Čo nezmohla optická astronómia, zvládol obrovský radar v Arecibe na Puerto Ricu. Má priemer 305 metrov. Vzpriamený so 70-metrovou anténou systému Deep Space Network v Goldstone poskytol interferenčnou metódou také vysoké rozlíšenie, že dvojitosť objektu 1999 KW 4 bola potvrdená. Vzájomná vzdialenosť oboch telies je 3 km, jedno z nich je trikrát väčšie ako druhé, ale aj to väčšie bude mať priemer len 2 až 3 km. Planétku pri prelete okolo Zeme mohli vidieť aj v malom astronomickom ďalekohľade s priemerom objektívu 10 cm.
Tak blízko, ako bola tento rok, ju uvidíme až o 18 rokov. Planétka patrí do vzácnej skupiny Aten (Atéňania), ktoré obiehajú okolo Slnka vnútri obežnej dráhy Zeme, ku ktorej sa približujú len v odslní svojich dráh. Jednu z posledných planétok typu Aten objavil vlani pri práci v observatóriu Ondřejov, mladý slovenský astronóm Peter Kušnirák.
Doc. Dr. ZÁVIŠ BOCHNÍČEK