Pred tromi miliónmi rokov žila Lucy (pozostatky asi 25-ročnej zástupkyne rodu Australopithecus afarensis – na obrázku) v Afrike.
, z ktorej sa naši predkovia rozšírili do celého sveta, avšak jednotlivé skupiny sa potom vyvíjali samostatne. Mnohé štúdie sa zameriavali prevažne na mDNA (mitochondriálnu DNA, ktorá sa prenáša po materskej línii), kritici však namietali, že výsledky odrážajú iba históriu génov obsiahnutých v malom kúsku DNA, a nie históriu populácie, z ktorej sa DNA odoberala.
Podľa nového výskumu sa však zdá, že teória „multiregionalizmu“ sa pomaly stáva neudržateľnou. Genetik Li Jin z Fudan University v Šanghaji spolu s kolegami z univerzity v americkom Texase skúmali DNA tzv. chromozómu Y z viac než 12 000 mužov (Y chromozóm sa vyskytuje iba u mužov) zo 163 rôznych populácií Ázie a Oceánie. Hypotéza „multiregionalizmu“ predpokladá, že prehistorickí ľudia, napríklad neandertálci, prispeli do spoločnej genetickej výbavy moderného človeka a teda, že súčasná juhovýchodoázijská populácia by si mala uchovať niektoré ich znaky (markery).
Li Jin s kolegami však našli iba markery spojené s génovou mutáciou Y chromozómu, ktorá vznikla u afrických predkov pred 35 000 až 89 000 rokmi. Vzorky testovali vzhľadom na tri markery. Ak by našli čo len jedného človeka, ktorému by ľubovoľný marker chýbal, naznačovalo by to, že nemusí ísť o potomka afrických predkov. Takého však nenašli, čo podporuje teóriu pôvodu z Afriky. Ľudia afrického pôvodu pravdepodobne úplne nahradili rané populácie vo východnej Ázii. (mse)
