Svet sa otepľuje. Kto za to môže a čo s tým urobiť, riešia nielen politici, ale aj vedci. „Nemal som ani dvanásť rokov, keď som si zostrojil malú meteorologickú staničku a začal som si písať pozorovania,“ hovorí klimatológ MILAN LAPIN.
Tie zábery sa opakujú každý rok. Niektorí aktivisti sa vyberú do ulíc miest, iní sa snažia symbolicky utopiť svetové monumenty v mori, pár sa prezlečie za ľadové medvede. A kabinet tichomorských štátov sa rozhodne zasadať pod hladinou oceánu.
Téma je rovnaká: globálne otepľovanie a klimatická zmena, o ktorej sa raz ročne idú politici porozprávať na medzinárodný klimatický summit. No ani v dánskej Kodani, ani v mexickom Cancúne nedošlo k výraznejšiemu pokroku. Vlády sa zväčša dohodnú, že sa niekedy možno dohodnú. A vedci ďalej vo svojich štúdiách varujú, že Zem sa otepľuje.
Vlastná meteostanica
Kráčame chodbami bratislavskej Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Bludiskom budovy, ktorá by si už zaslúžila radikálnu rekonštrukciu, nás vedie klimatológ Milan Lapin. Smerujeme do jednej z mnohých kancelárií, aké by ste našli na viacerých slovenských fakultách.
Keď však začne rozprávať, zabudneme na vonkajší stav domácich univerzít. Predstavujeme si planétu, kde všetko so všetkým súvisí. Kde v moriach prúdia ohromné prúdy, podobne ako v atmosfére. Kde ľudská činnosť spôsobuje nárast skleníkových plynov v ovzduší.
„Zaujímajú ma faktory, ktoré ovplyvňujú klímu. A najviac ma zaujíma zmena, ktorú môže zapríčiniť človek,“ hovorí klimatológ, ktorý s meteorológiou začínal už ako dieťa.
Ani nie ako dvanásťročný si zostrojil svoju vlastnú meteorologickú stanicu. „Mal som teplomer, zostrojil som si zrážkomer a jednoduchý prístroj na meranie sily vetra,“ spomína. „Podľa návodu som trikrát denne pozoroval počasie a zapisoval si to.“
Ako študent si potom začal vypomáhať matematikou, fyzikou a počítačmi. „Čiastočne som mal podklady na diplomovú prácu spracované na počítači v Prahe a čiastočne som si to počítal ručne,“ vysvetľuje profesor, ako sa robili prognózy a modely v minulosti. Prvý sa vtedy u nás venoval numerickým metódam predpovede počasia. „Vtedy ešte neboli kalkulačky na zložité výpočty, tak som si musel vypomáhať aj logaritmickým pravítkom.“
Ľudia v trópoch
Dnes podobné modely robia rýchle superpočítače. Vďaka nim vieme odhadnúť, ako sa bude klíma v najbližších desaťročiach vyvíjať.
Práve desaťročia sú hranicou medzi meteorológiou a klimatológiou. „Meteorológia je veda o počasí a predpovedi na najbližšiu dobu,“ vysvetľuje vedec a dodáva, že klimatológ potrebuje merania za najmenej tridsať rokov. „To je najkratšie obdobie, inak je to nereprezentatívny rad.“ Obe disciplíny však pracujú s podobnými údajmi.
A tie nehovoria o veľmi veselej budúcnosti. Na konferencii o globálnej bezpečnosti by ste sa dokonca dozvedeli, že ozbrojené zložky viacerých štátov sa už pripravujú na rôzne prípady, keď zmena klímy môže spôsobiť veľké problémy so sťahovaním obyvateľov.
„Všetci máme radi teplo,“ vysvetľuje Milan Lapin. „Preto jestvuje predstava, že keby sa na Zemi oteplilo, vlastne by bolo lepšie. Lenže to prináša aj zmenu klimatických pásiem a najdramatickejšie je to v tropickom. Žije tam zhruba polovica ľudstva, ktorá sa prispôsobila režimu období sucha a dažďov.“
Zmena klímy by však narušila doterajší cyklus. „Veľké množstvo ľudí by stratilo prístup k čistej pitnej vode a stratili by možnosť obživy. Museli by sa presťahovať.“
To sa však ľahšie robilo v minulosti ako dnes, kedysi žilo na Zemi podstatne menej obyvateľov. Na začiatku letopočtu ich bolo napríklad toľko, ako je dnes Japoncov. A na konci poslednej ľadovej doby žilo na Zemi len toľko ľudí, ako je dnes Slovákov – zhruba päť miliónov. „Dnes sú všetky miesta na Zemi v podstate obsadené,“ dodáva klimatológ. „A každé sťahovanie by vyvolalo etnické, národnostné alebo vojenské konflikty.“
Niektoré menšie ostrovy v Tichom oceáne už teraz riešia, kam by mohli presťahovať svojich obyvateľov.
Veda ako nástroj politikov
To všetko sa však deje ďaleko. Lapin upozorňuje, že zmena klímy môže byť problémom aj pre nás. Striedať sa zrejme budú väčšie suchá i kratšie obdobia, keď budú záplavy – podobne ako minulý rok.
„Za posledných stotridsať rokov sa na Slovensku oteplilo o 1,7 stupňa Celzia,“ hovorí posudzovateľ viacerých správ Medzivládneho panelu pre zmenu klím (IPCC). Ten pripravuje správy pre OSN.
„Rozdiel medzi Komárnom a Žilinou je v priemere dva stupne. A každý vie, že v Žiline sú iné klimatické podmienky ako v Komárne.“ Zdôrazňuje tiež, že predpoveď, že sa svet do konca storočia oteplí o štyri stupne, je asi ako rozdiel medzi Komárnom a Popradom.
Ľudia však nezvyknú myslieť na veci, ktoré sa môžu stať niekedy v budúcnosti. Navyše, dnes to takéto varovania klimatológov nemajú jednoduché.
Vedu zaoberajúcu sa klímou si ako nástroj privlastnili politici. Niekedy to vyzerá, že globálne otepľovanie je viac otázkou viery než samotných vedeckých faktov.
„Mňa však na vede najviac zaujíma to, čo ešte nie je poznané,“ uzatvára Milan Lapin. „Ak sa hlboko ponoríte do nejakej problematiky, až potom zistíte, aké veľké množstvo poznatkov vám ešte chýba.“
