Klimatológ Lapin: Všetky miesta sú už obsadené

Svet sa otepľuje. Kto za to môže a čo s tým urobiť, riešia nielen politici, ale aj vedci. „Nemal som ani dvanásť, keď som si zostrojil meteorologickú staničku,“ hovorí MILAN LAPIN.

Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. (1948) je slovenský klimatológ. Pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského ako vedúci oddelenia meteorológie a klimatológie FMFI UK. Ako prvý sa u nás venoval numerickej meteorológii. V posle

Svet sa otepľuje. Kto za to môže a čo s tým urobiť, riešia nielen politici, ale aj vedci. „Nemal som ani dvanásť rokov, keď som si zostrojil malú meteorologickú staničku a začal som si písať pozorovania,“ hovorí klimatológ MILAN LAPIN.

Tie zábery sa opakujú každý rok. Niektorí aktivisti sa vyberú do ulíc miest, iní sa snažia symbolicky utopiť svetové monumenty v mori, pár sa prezlečie za ľadové medvede. A kabinet tichomorských štátov sa rozhodne zasadať pod hladinou oceánu.

Téma je rovnaká: globálne otepľovanie a klimatická zmena, o ktorej sa raz ročne idú politici porozprávať na medzinárodný klimatický summit. No ani v dánskej Kodani, ani v mexickom Cancúne nedošlo k výraznejšiemu pokroku. Vlády sa zväčša dohodnú, že sa niekedy možno dohodnú. A vedci ďalej vo svojich štúdiách varujú, že Zem sa otepľuje.

Vlastná meteostanica

Kráčame chodbami bratislavskej Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Bludiskom budovy, ktorá by si už zaslúžila radikálnu rekonštrukciu, nás vedie klimatológ Milan Lapin. Smerujeme do jednej z mnohých kancelárií, aké by ste našli na viacerých slovenských fakultách.

Keď však začne rozprávať, zabudneme na vonkajší stav domácich univerzít. Predstavujeme si planétu, kde všetko so všetkým súvisí. Kde v moriach prúdia ohromné prúdy, podobne ako v atmosfére. Kde ľudská činnosť spôsobuje nárast skleníkových plynov v ovzduší.

„Zaujímajú ma faktory, ktoré ovplyvňujú klímu. A najviac ma zaujíma zmena, ktorú môže zapríčiniť človek,“ hovorí klimatológ, ktorý s meteorológiou začínal už ako dieťa.

Ani nie ako dvanásťročný si zostrojil svoju vlastnú meteorologickú stanicu. „Mal som teplomer, zostrojil som si zrážkomer a jednoduchý prístroj na meranie sily vetra,“ spomína. „Podľa návodu som trikrát denne pozoroval počasie a zapisoval si to.“

Ako študent si potom začal vypomáhať matematikou, fyzikou a počítačmi. „Čiastočne som mal podklady na diplomovú prácu spracované na počítači v Prahe a čiastočne som si to počítal ručne,“ vysvetľuje profesor, ako sa robili prognózy a modely v minulosti. Prvý sa vtedy u nás venoval numerickým metódam predpovede počasia. „Vtedy ešte neboli kalkulačky na zložité výpočty, tak som si musel vypomáhať aj logaritmickým pravítkom.“

Ľudia v trópoch

Dnes podobné modely robia rýchle superpočítače. Vďaka nim vieme odhadnúť, ako sa bude klíma v najbližších desaťročiach vyvíjať.

Práve desaťročia sú hranicou medzi meteorológiou a klimatológiou. „Meteorológia je veda o počasí a predpovedi na najbližšiu dobu,“ vysvetľuje vedec a dodáva, že klimatológ potrebuje merania za najmenej tridsať rokov. „To je najkratšie obdobie, inak je to nereprezentatívny rad.“ Obe disciplíny však pracujú s podobnými údajmi.

A tie nehovoria o veľmi veselej budúcnosti. Na konferencii o globálnej bezpečnosti by ste sa dokonca dozvedeli, že ozbrojené zložky viacerých štátov sa už pripravujú na rôzne prípady, keď zmena klímy môže spôsobiť veľké problémy so sťahovaním obyvateľov.

„Všetci máme radi teplo,“ vysvetľuje Milan Lapin. „Preto jestvuje predstava, že keby sa na Zemi oteplilo, vlastne by bolo lepšie. Lenže to prináša aj zmenu klimatických pásiem a najdramatickejšie je to v tropickom. Žije tam zhruba polovica ľudstva, ktorá sa prispôsobila režimu období sucha a dažďov.“

Zmena klímy by však narušila doterajší cyklus. „Veľké množstvo ľudí by stratilo prístup k čistej pitnej vode a stratili by možnosť obživy. Museli by sa presťahovať.“

To sa však ľahšie robilo v minulosti ako dnes, kedysi žilo na Zemi podstatne menej obyvateľov. Na začiatku letopočtu ich bolo napríklad toľko, ako je dnes Japoncov. A na konci poslednej ľadovej doby žilo na Zemi len toľko ľudí, ako je dnes Slovákov – zhruba päť miliónov. „Dnes sú všetky miesta na Zemi v podstate obsadené,“ dodáva klimatológ. „A každé sťahovanie by vyvolalo etnické, národnostné alebo vojenské konflikty.“

Niektoré menšie ostrovy v Tichom oceáne už teraz riešia, kam by mohli presťahovať svojich obyvateľov.

Veda ako nástroj politikov

To všetko sa však deje ďaleko. Lapin upozorňuje, že zmena klímy môže byť problémom aj pre nás. Striedať sa zrejme budú väčšie suchá i kratšie obdobia, keď budú záplavy – podobne ako minulý rok.

„Za posledných stotridsať rokov sa na Slovensku oteplilo o 1,7 stupňa Celzia,“ hovorí posudzovateľ viacerých správ Medzivládneho panelu pre zmenu klím (IPCC). Ten pripravuje správy pre OSN.

„Rozdiel medzi Komárnom a Žilinou je v priemere dva stupne. A každý vie, že v Žiline sú iné klimatické podmienky ako v Komárne.“ Zdôrazňuje tiež, že predpoveď, že sa svet do konca storočia oteplí o štyri stupne, je asi ako rozdiel medzi Komárnom a Popradom.

Ľudia však nezvyknú myslieť na veci, ktoré sa môžu stať niekedy v budúcnosti. Navyše, dnes to takéto varovania klimatológov nemajú jednoduché.

Vedu zaoberajúcu sa klímou si ako nástroj privlastnili politici. Niekedy to vyzerá, že globálne otepľovanie je viac otázkou viery než samotných vedeckých faktov.

„Mňa však na vede najviac zaujíma to, čo ešte nie je poznané,“ uzatvára Milan Lapin. „Ak sa hlboko ponoríte do nejakej problematiky, až potom zistíte, aké veľké množstvo poznatkov vám ešte chýba.“


Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  3. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  4. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  2. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  3. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  6. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  7. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  8. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  9. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  10. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 17 070
  2. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 15 255
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 13 212
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 11 929
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 7 662
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 790
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 407
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 5 812
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 3 575
  10. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 3 387

Téma: Naši najšikovnejší vedci


Článok je zaradený aj do ďalších tém Víkend

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Američania spozorneli. Slovenské kosatce sú hodné Oscara

Babičkina čipka, Zlatovláska či Bratislavský princ nie sú názvy rozprávok, ale originálne odrody irisov a gladiol, ktoré získali prestížne svetové ocenenia.

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

TECH

Pozerať ale, nedotýkať sa. Pľuzgiernik je náš najjedovatejší chrobák

O prvé miesto sa delí so svojimi príbuznými.

Neprehliadnite tiež

Zástera z ľudských kostí či Everest zo vzduchu. Briti ukázali prvé zábery tibetskej kultúry

Niektoré zábery boli sto rokov ukryté pred verejnosťou. Najväčšia zbierka sa teraz dostáva na internet.

Drobné prepeličky môžu pomáhať v boji proti rakovine

Vedecký výskum na zvieratách vždy bol a aj bude otázkou rôznych názorov. Výskum na vtáčích vajciach a embryách však prináša nové rozmery.

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory. Jedným z nich je aj bioinformatika.

TECH_FM

Odhalili, prečo sú veľryby také obrovské

Gigantizmus veľrýb bol dlho záhadou. Už nie je.