Americký projekt Pluto Expres bol koncom minulého roka zrušený. Je to mnohoročný odklad na vyslanie sondy k jedinej planéte, ktorú ešte pozemská technika nenavštívila. Pritom Pluto pred dvoma mesiacmi na medzinárodnom astronomickom fóre v Amerike iba tak-tak uspel v klasifikácii ako planéta, lebo je objavených už viac len o niečo menších asteroidov z oblasti za Plutom – z Kuiperovho pásu. Takže logické by bolo, keby trpasličia planéta bola preradená do kategórie asteroidov.
Ak si zopakujeme základné učebnicové poznatky o okrajových planétach z ich známej deväťčlennej postupnosti (Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Pluto) a preložíme do zrozumiteľnej reči, zistíme, že napriek prívlastku „posledná“, ňou planéta Pluto vždy nie je. O toto privilégium sa totiž striedavo delí s planétou Neptún. Pluto sa ho vzdáva na nedlhé obdobie, keď ho jeho obežná dráha privedie k Slnku bližšie, ako je Neptún.
Ako je to možné? Príčina spočíva v mierne odlišnom tvare a veľkosti dráh oboch týchto planét. Kým Neptún sa pohybuje po takmer kruhovej dráhe, Pluto obieha Slnko po pretiahnutej elipse. Ak si odmyslíme jej vyšší sklon (17°), zbadáme, že priemety oboch dráh do roviny ekliptiky (= rovina obehu Zeme okolo Slnka alebo zdanlivá dráha Slnka po oblohe) sa pretínajú. To znamená, že Pluto sa na istý čas dostáva do vnútra dráhy Neptúna, teda bližšie k Slnku. Takáto konštelácia sa pravidelne opakuje. Naposledy sme ju zažili nedávno, od roku 1979 do roku 1999, keď bolo Pluto ôsmou planétou od Slnka a Neptún deviatou, „poslednou“. Zaujímavostí v spojitosti s Plutom je však viac. (SciTech.5D)
