Washington/Berlín 20. júna (TASR) - Embryonálne kmeňové bunky by mohli byť vhodným prostriedkom na potlačenie imunitnej odpovede organizmu na transplantovaný orgán. Vyplýva to z výskumu amerických a nemeckých vedcov, ktorí takúto imunotoleranciu dosiahli u 70-80 percent pokusných zvierat.
Odmietnutie darovaného orgánu imunitným systémom príjemcu je jednou z najobávanejších komplikácií transplantačnej medicíny. Lieky, ktoré sa postarajú o to, že príjemca darovaný orgán neodmietne, treba brať po celý život a navyše môžu mať vedľajšie účinky.
Vedci sa preto neustále pokúšajú vyvinúť nové stratégie, aby zvýšili toleranciu imunitného systému voči darovaným orgánom a zabránili jeho odmietnutiu. V niektorých pokusoch sa podarilo dosiahnuť toleranciu pomocou krvných kmeňových buniek. V klinickej praxi sa však tento spôsob spustenia imunotolerancie podľa profesora Freda Fändricha z univerzity v Kieli neosvedčil, pretože sa objavili rôzne obranné reakcie.
Fändrichovi sa však v spolupráci s vedcami z Centra Maxa Delbrücka pre molekulárnu medicínu (MDC) v Berlíne a University of Iowa podarilo u potkanov docieliť imunotoleranciu pomocou embryonálnych kmeňových buniek. Výsledky výskumu zverejnil časopis Nature Medicine.
Vedci preniesli kmeňové bunky z tzv. Wistarových-Kyotových potkanov na zvieratá iného kmeňa (DA). Imunitný systém týchto potkanov prenesené kmeňové bunky neodmietol. Po týždni implantovali DA potkanom do brušnej dutiny srdce, ktoré odobrali Wistarovým-Kyotovým potkanom. U 70 až 80 percent zvierat bili transplantované srdcia dlhšie ako 100 dní bez toho, že by sa vyskytli obranné reakcie.
Obidva transplantáty - embryonálne zárodočné bunky a srdcia - pochádzali z rovnakého kmeňa Wistarových-Kyotových potkanov, boli teda imunologicky rovnaké. Prečo ich organizmus DA potkanov neodmietol, vedci zatiaľ nevedia vysvetliť.
Rozhodujúcu úlohu asi bude hrať proteín, ktorý sa našiel na povrchu implantovaných embryonálnych kmeňových buniek. Tento proteín, odborne označovaný Fas ligand (FasL/CD95), sa normálne nachádza na povrchu určitých imunitných buniek (T-lymfocyty, bunky zabíjače) a hrá kľúčovú úlohu pri imunitnej odpovedi.
Vedci konštatujú, že toto riešenie eliminuje sporné terapeutické klonovanie, ktoré sa v súčasnosti považuje pre terapie s bunkovými preparátmi z ľudských embryonálnych kmeňových buniek za nevyhnutné. Odmietnutie týchto implantátov by sa mohlo potlačiť predchádzajúcim injikovaním nediferencovaných embryonálnych kmeňových buniek.
