FOTO - Archív
Práve sem sa chodia lososy trieť už tisíce rokov. Po nakladení a oplodnení vajíčok rodičia umierajú, pričom ich pozostatky obohacujú dno riek o dusík. Vedci skúmali vzorky usadenín z riečisk, z ktorých získali informácie o živote lososov v predchádzajúcich 2200 rokoch.
Z údajov vyplýva, že stavy lososov značne klesli v rokoch 100 pred n. l. až 800 n. l. V tomto čase prevládalo v Tichom oceáne teplé prúdenie, píšu výskumníci v časopise Nature.
Opačný stav nastal asi v roku 1200, čo sa zhoduje s ochladením, ktoré dokázateľne nastalo na území dnešnej Aljašky a Kanady. Opätovný pokles sa datuje od roku 1900, keď k miernemu otepleniu pribudol aj rybolov.
Klimatické zmeny vplývajú na počet lososov cez planktón, ktorého hojnosť závisí od prúdenia, teploty vody a slnečného svetla. Menej planktónu sa automaticky prejaví na stavoch lososov, pre ktoré je hlavnou zložkou potravy.
Už archeologické nálezy naznačili, že populácie lososov trpia silnými výkyvmi. Z nich vyplýva, že v čase nedostatku lososov lovili praobyvatelia Aljašky veľryby a tulene. Po roku 1200 sa však k lovu tejto ryby vrátili.
(tasr)
