Obhajcovia práv zákazníkov začínajú v Spojených štátoch bojovať za niečo, čo jedni považujú za samozrejmú a iní za dokonale absurdnú požiadavku - chcú, aby výrobcovia softvéru zodpovedali za chyby svojich produktov rovnako, ako napríklad výrobcovia áut alebo hriankovačov. Tento radikálny návrh, ktorého prijatie by mohlo vyvolať súdne spory o miliardy dolárov odškodného, si vyžaduje úvahu nad samotnou podstatou softvéru: sú počítačové programy výrobkami alebo službami?
Výrobcom softvéru sa doteraz darilo presviedčať súdy, že počítačový program je odlišný od akéhokoľvek iného typu produktu pre svoju nedefinovateľnú podstatu a spôsob, akým sa spája s inými programami a systémami. „Hriankovače sú relatívne samostatné výrobky, rovnako ako pneumatiky. So softvérom to nie je také jednoduché. Ľudia sú preto už zvyknutí na to, že nie je dokonalý,“ hovorí Claude Stern, právnik z firmy sídliacej v Silicon Valley.
Mnohí naopak namietajú, že tento názor umožňuje výrobcom softvéru zvyšovať svoje zisky na úkor kvality produktov. „Kým nebudú softvérové firmy zodpovedné za škody, ktoré ich výrobky spôsobia, nebudú mať žiadnu motiváciu, aby boli programy bezpečnejšie,“ vyhlásil Mark Rasch, právnik a bývalý šéf oddelenia pre počítačové zločiny amerického ministerstva spravodlivosti.
Podľa expertov rozhodnutie v spore v najbližšom čase nepadne - najskôr musí prísť tlak zákazníkov dožadujúcich sa svojich práv.
Vedecký poradný orgán americkej vlády má však na vec iný názor. Národná akadémia vied vydala v januári správu, v ktorej vyzvala zákonodarcov, aby zvážili prijatie legislatívy umož-ňujúcej, aby boli softvérové firmy volané na zodpovednosť za bezpečnostné nedostatky svojich produktov.
V súčasnosti sa môžu nešťastní zákazníci odvolávať na existujúce zákony hovoriace o zodpovednosti výrobcov za svoje produkty. Výrobcovia softvéru však ich reálne uplatnenie znemožňujú tým, že pred inštaláciou programov nútia používateľov súhlasiť s licenciou, ktorá ich zodpoved-nosť za škody vylučuje.
„Výrobcovia softvéru používajú veľmi drastické vyhlásenia, s ktorými musia používatelia súhlasiť. Zväčša sú v zmysle: ‘Ak použijete tento produkt a stane sa niečo zlé, vaša smola‘,“ hovorí informatik Herb Lin z amerického Národného výskumného ústavu. „Zo zákona povinná zodpovednosť za škody by to zmenila.“
„Prečo sa na softvér, ktorý zohráva v našom každodennom živote takú dôležitú úlohu, neuplatňujú tie isté pravidlá, ako na výrobu áut alebo detských hračiek?“ pýta sa právnik David Banisar v článku uverejnenom na SecurityFocus.com. „Je čas zabiť túto posvätnú kravu a začať zdieľať problémy s tými, ktorí sú za ne zodpovední.“
Keby však boli výrobcovia softvéru zodpovední za chyby, cena ich produktov by sa dramaticky zvýšila, upozorňuje Marc E. Brown z právnickej firmy McDermott, Will & Emery.
„Očakávať, že zložité počítačové programy budú dokonalé, je dokonale absurdné,“ súhlasí Art Coviello, prezident softvérovej firmy RSA Security. Zodpovednosť zo zákona by podľa neho spomalila zavádzanie nových technológií.
Niektoré európske súdy však už dali najavo, že sa s týmto výkladom odmietajú stotožniť. Holandský sudca napríklad v septembri uznal firmu Exact Holding vinnou z predaja soft-véru obsahujúceho chyby, keď odmietol argument, že prvé verzie programov sú tradične nestabilné.
Výskumníci na oboch stranách Atlantiku vyhlasujú, že väčšinu bezpečnostných incidentov spôsobujú diery v softvéri, ktoré by mohli byť veľmi jednoducho odstránené. Výrobcovia softvéru by mali byť donútení vyrábať kvalitnejšie programy namiesto toho, aby sa snažili dodať ich na trh čo najskôr, zhodujú sa experti. „To predsa požadujeme od vývojárov vo všetkých ostatných oblastiach priemyslu,“ povedal riaditeľ Inštitútu softvérového inžinierstva Stephen Cross.
(reuters)
