;) |
Zároveň však poznáme i príklady, kedy by ste „jednotku“ od „dvojky“ ani nerozoznali, no konečný produkt si pochvaľujú všetci. Jednoducho sú herné prvky tak skvelo nastavené a nik nemá tú odvahu s nimi zbytočne baštrngovať, že stačí napísať nový príbeh, nakresliť niekoľko nových panákov super-mega vražednú zbraň a... a jednoducho si nepamätáte na Fallout 1 a 2?
A takmer na chlp rovnako je na tom i Assassin's Creed 2 a jeho pokračovanie (čiže nie tretí diel) Brotherhood. Poďme však od začiatku. Prvý Assassin's Creed prekvapil. Žiaľ nie príliš pozitívne, hlavne po zistení, že pod skvelým konceptom sa ukrýva vykuchaná hrateľnosť s neprimerane aktívnou monotónnosťou. Áno, vyzeralo to pekne a aj ten príbeh bol celkom fajn, v úlohe Altaira sme okúsili, aké je to byť hitmanom z minulosti. Prepojenie s cestovaním v čase sme sa síce neubránili slabším pasážam, avšak to, čo nás od hrania stále nápadnejšie odrádzalo, bol prostý pocit prázdnoty: hoci v otvorenom svete, no s opakujúcou sa náplňou úloh prvý Assassin's Creed skôr sklamal. Napriek mediálnemu haló pred jeho vydaním boli kritici menej spokojní, predajnosť však hovorila čosi iné.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Ezio Auditore de Firenze nám ako hlavný hrdina prirástol k srdcu. Mladý taliansky lámač ženských sŕdc totiž cez osobnú pomstu dokázal postaviť nepriateľom a lepšie sme sa s ním pri skákaní po budovách a bravúrnych súbojoch stotožnili. Príbeh Bratstva úplne plynulo nadväzuje na druhý diel, avšak nemusíte sa ničoho obávať, ak ste predošlú hru nedohrali do konca, prípadne o ňu ani nezakopli. V tom prípade ste však spravili obrovskú chybu. Znovu ovládame Ezia i Desmonda Milesa, náplň hry zostala v podstate vzhľadom na samotnú hrateľnosť taktiež úplne totožná, ale akosi nám to vôbec nevadí, pretože podobne ako v úvode spomínanej dvojici Fallout 1 a 2, je tento koktejl namiešaný brilantne.
Zápletka nie je ničím ohromujúca, no zároveň vás priateľsky chytí za ruku a prevedie celou hrou: znovu tu máme osobnú pomstu a honbu za artefaktom, a tak nejako to celé dohromady drží pokope, no podrobnosti nebudeme prezrádzať. Chýbať nesmú taktiež skutočné osobnosti: od začiatku vám bude robiť spoločnosť Machiavelli a neskôr natrafíte i na starého známeho Leonarda da Vinci. Prirodzené začlenenie skutočných charakterov do virtuálneho sveta dodáva atmosfére ten správny šmrnc. Ale to nie je všetko. To, čo vás skutočne okamžite ohromí, je samotné prostredie, v ktorom sa pohybujete, kde si užívate zápletku alebo len tak skúmate okolie či sa snažíte splniť postrannú misiu. Renesančný Rím v podaní montrealského UbiSoftu je neskutočne nádherný. Nielen po vizuálnej stránke, tam bodoval už predchodca, no samotná architektúra a rozľahlosť prostredia a aj jeho rozmanitosť, robí z hrania čosi iné, než keby sme sa premávali po imaginárnom renesančnom meste.
Rím je nádherný a obrovské čaro sálajúce z jednotlivých pamiatok je ešte viac zvýraznené ako civilistami na uliciach (prirodzený pohyb čo sa týka animácií je znovu o čosi lepší, avšak samotný zmysel smerovania osôb je skôr náhodný a nelogický), tak aj zmenou farebnej kompozícii. Je čosi iné, ak sa pomaly predierate davom v slnkom zaliatych uliciach, ako keď uháňate na koňovi popri Colosseu pod nočnou oblohou. Tieto akoby zmeny nálad samotnej hry sú dostatočne pôsobivé a mnoho spraví aj váš konkrétny vplyv na mape Ríma. Nesmú chýbať ani skutočné pamiatky, ktoré je možné obdivovať vo virtuálnej podobe. Samozrejme, nie je to ako pri skutočnej návšteve historických budov či iných architektonických záležitostí, no prevedenie mnohých je takmer dokonalé, navyše sa o desiatkach pamiatok môžete dozvedieť minimálne základné informácie. Nenápadná forma vzdelávania by mohla byť trochu viac rozšírená, nielen textovou formou, no to je možno hudba budúcnosti v multimediálnej zábave. Na zadok vás posadí i dobové oblečenie či členenie na jednotlivé vrstvy, budete zarazení kázaním vody a pitím vína cirkevných hodnostárov – jednoducho zaujímavá exkurzia do minulosti s takmer dokonalými reáliami.
A pritom je Assassin's Creed: Brotherhood akčná hra. To, čo ju robí iné na rozdiel od bežnej konkurencie, sú práve tieto „drobnosti“ okolo, vďaka ktorým má osobné čaro. V skutočnosti ide o bežnú akčnú hru, akých tu nájdeme mnoho, z tých kvalitnejších spomeňme konzolové Uncharted alebo aj Tomb Raider. Základom hrateľnosti je pohyb. Samozrejme, aj v iných tituloch sa neustále presúvate, no keďže je Assassin's Creed: Brotherhood hroou s otvoreným svetom a ak sa vám podarí sprístupniť si všetky lokality, môžete behať kade-tade, nie ste zbytočne zväzovaní jedinou cestou s lineárnym postupom či inými tunelovými efektmi. Môžete sa prechádzať po uliciach, zapadnúť do davu alebo naopak pútať pozornosť behom. No omnoho zaujímavejšie a zábavnejšie je vykročiť smerom nahor, kedy sa z Assassin's Creed: Brotherhood stane akoby parkourový simulátor. Prirodzene nadväzujúce pohyby pri jednoduchom ovládaní vyzerajú v podaní skúseného hráča úžasne.
Štveranie sa po domoch či múroch je úplne prirodzené a pre ovládanie samozrejme najvhodnejší gamepad. Jednotlivé výstupky, na ktorých sa môžete zachytiť, sú dostatočne viditeľné a zbytočne nebijú do očí a zapadajú tak do celkového dizajnu budov. Niekedy sa síce stane, že nebudete vedieť pochopiť, prečo práve na to miesto Ezio nedokáže doskočiť, no ide o ojedinelé prehmaty čo sa týka tejto časti hrateľnosti. Úplne nádherné lozenie, skoky, zachytávanie sa na rímsach... jednoducho krásne na pohľad, len to budete musieť vedieť i ovládať. Nie je to jednoduché, doriešiť by bolo vhodné hlavne citlivejší výber miest, na ktoré doskočíte po odraze od steny či miesta, kde sa práve nachádzate. V podstate málokedy tušíte, či Ezio má skutočne vykonať tento pohyb a vy len zbytočne nepadnete na tvrdú zem. No ak poznáte postup – napríklad v podzemných katakombách, ktoré postupne odhaľujete a využívate klasický tombraiderovský prístup – alebo viete odhadnúť čo bude nasledovať, je plynulý pohyb plný skokov a iných akrobatických kúskov pastvou pre oči.
Ale vráťme sa pekne na zem, hoc je samotný presun a pohyb po Ríme (a pod ním) úžasný. Často sa budete aktívne zapájať do súbojov a aj v tomto Assassin's Creed: Brotherhood vyniká. Pre zaujímavý a vizuálne atraktívny súbojový systém potrebujete ešte jednu dôležitú súčasť, bez ktorej by to jednoducho nešlo: ovládanie. To je v Assassin's Creed: Brotherhood podobne ako u predchodcu úplne prirodzené a jednoduché. Nemusíte stláčať mnoho tlačidiel, nemusíte sa učiť naspamäť náročné kombinácie. Máme tu tlačidlo pre útok a podľa zvolenej zbrane, pozície Ezia a súpera program automaticky určí jeden z bohatej výbavy výpadov. Funguje to na výbornú, znovu nestačí len trieskať do útočenia, ale musíte s rozvahou voliť súpera (väčšinou sa budete musieť postaviť presile), kedy zaútočiť a zároveň to všetko kombinovať s kopancami či one-kill hitmi. Niekedy to vyzerá kostrbato, pretože vytvoriť dokonalú súhru medzi pozíciou dvoch postáv a výberom úderu nebude nikdy dokonalý, no boje si budete užívať... akoby išlo o nádherný balet. Len trochu krvavý.
Teraz si pekne spojte spomínanú voľnosť (môžete strážam unikať), slobodný pohyb po meste (môžete sa ukryť v dave...) a boj. Už len tento popis znie vynikajúco, avšak znovu by išlo len o obyčajné torzo hrateľnosti, ktorá by sa priskoro zunovala. Lenže tu máme sekundárne činnosti, do ktorých nás nik nenúti, ale my sa na ne vrháme s ešte väčším nadšením ako na samotný príbeh. Teraz necháme tak zbieranie pierok a podobných špeciálnych predmetov. Už minule nás uchvátili tzv. View Points, ktoré symbolizujú úplnú synchronizáciu Desmonda s Eziom – v podstate musíte vyjsť na špeciálne miesto, ktoré je vždy umiestnené na samom vrchole obzvlášť vysokej budovy. Zároveň slúžia ako radary, takže následne vidíte v určitom perimetri všetky dôležité miesta. Vyriešenie hádanky v tom, ako sa na dané miesto dostať, je často náročnejšie kvôli strážcom na strechách najbližších budov, takže sa musíte postarať čo najtichšie aj o nich. Ďalej tu máme zjednodušenú ekonomickú časť: vaše financie môžete investovať do kúpy bánk, obchodov, či priamo konkrétnych pamiatok – a z každej vám za 20 minút príde istý zisk. Nenechajte sa oklamať a investujte do všetkého. Potešia i podzemné tunely kanalizácie, ktoré fungujú akoby teleporty a Ezio sa tak nemusí zdĺhavo presúvať.
Lenže nie všetko pôjde jednoducho, Rím je pod nadvládou rodu Borgiovcov a tí majú mesto v moci. Aby ste jednotlivé časti dostali spod rúk svojho soka, musíte najprv zneškodniť konkrétnu osobu, strážcu danej oblasti. Nemôžete ho zlikvidovať klasickým spôsobom, nesmie vás spozorovať, no keďže má vždy okolo seba stráže, často sa i presúva. Pokým vás zbadá, musíte sa mu stratiť z očí, prípadne čakať, kým sa znovu vráti. Striehnutie a príprava plánu je s čakaním na vhodný okamih napínavou zábavou. Potom stačí už len zapáliť vežu rodu v danej oblasti a je vymaľované, môžete tu kupovať spomínané obchody, dielne, vylepšovať si zbrane či výbavu, zbierať obrazy, liečiť sa... dané miesto je pre vás kedykoľvek prístupné. Nie je to všetko, sekundárnych úloh je mnoho. Dôležitou súčasťou sú taktiež tri zoskupenia, ktoré si musíte nakloniť na vlastnú stranu: cech zlodejov, vrahov alebo kurtizán – a každá frakcia vám môže pomôcť, stačí si ich najať – a ponúkajú taktiež už spomínané postranné misie. Ďalej sa môžete vybrať do minulosti a dvoriť slečne menom Cristina (sled vybraných úloh zviazaných príbehom) alebo odhaľovať podzemné bludiská tajomných Romulusanov, dostanete sa k templárskym misiám alebo môžete aktívne pracovať na ničení smrtiacich zbraní Leonarda da Vinciho, ktoré musel pod nátlakom skonštruovať Borgiovcom. Je toho nesmierne mnoho – dá sa povedať, že sekundárne úlohy a zbieranie rôznych predmetov predstavujú hru v hre a dobu hrania minimálne zdvojnásobuje, zábavnosť výrazne rozširuje.
Ďalšou novinkou je jazda na koni, ktorého tentoraz môžeme používať aj priamo v uliciach Ríma. A že je to riadna konina, pretože ulice sú plné ľudí a vy neustále do niekoho vrážate, manipulácia je pri rýchlejšom pohybe nemotorná, zistíte po pár sekundách. Ezio sa omnoho atraktívnejšie (z hľadiska hrateľnosti) pohybuje priamo v útrobách mesta po svojich, koňa môžete využívať pri dlhších presunoch. Dôležitým prvkom vysoko hodnotenej hrateľnosti je budovanie vlastného tímu zabijakov. Ono to Bratstvo v názve nie je len tak pre nič za nič. K základom sa dostanete po niekoľkých hodinách hrania – my sme sa snažili odhaľovať každý kúsoček Ríma, takže to bolo asi 10 hodín čistého hrania – avšak ten nástup na scénu stojí za to. V podstate musíte pomôcť utláčanému obyvateľovi (kratučká postranná misia), ktorého stráže atakujú. Za odmenu sa k vám pripojí a v tom momente môžete daného brata (alebo sestru, náš najlepší zabijak bol nežného pohlavia) privolať na pomoc.
V praxi to znamená, že máte obmedzený počet privolaní (časom sa dopĺňajú) dvojice. Označíte nepriateľa, aktivujete Bratstvo a vaši členovia si s nepriateľom už poradia a ak nie, pomôžete im. Dokážu bojovať aj proti presile, len im to spočiatku chvíľu trvá. Postupne naberajú skúsenosti a vy im následne zlepšujete schopnosti, dávate do rúk účinnejšie zbrane a skutočne vidíte ako rastú. Prísť o skúseného borca sa nevypláca, preto si svojich parťákov strážite a ich využívanie si doslova filmovo užívate. Stačí prostý príklad: štvorčlenná hliadka na obchôdzke, vy sa nenápadne dostanete pred nich, kameru otočíte tak, aby ste videli ako ide Ezio smerom k vám. Označíte jedného nepriateľa, zapískate na znak toho, aby vaši kamaráti zaútočili a tí znenazdajky, napríklad z najbližšej strechy zoskočia na protivníkov alebo vyjdu z postrannej uličky a v behu zlikvidujú dvojicu. Kým sa ďalší člen spamätá, už mu skúsená vrahyňa zatláča oči, no kapitán hliadky bol pozornejší a stihol sa vyhnúť nepríjemnému ataku. Kamera je stále otočená pohľadom na Ezia, sledujete rýchlu akciu za jeho chrbtom. V prípade podobného nezdaru nemusíte čakať na vyvrcholenie niekoľko sekúnd, ale nepozorovane svojim pomôžete a vrazíte obrnenému kapitánovi dýku priamo do chrbta. Napočítali ste do tri a na zemi ležia štyri mŕtve telá, ľudia začínajú kričať o pomoc, no vy ste už niekoľko metrov od centra udalosti, kráčate nespozorovaní preč. Nádhera. Nepriateľov budete likvidovať nie preto, že by ste museli, nik vás do toho nebude nútiť, no ono to je tak zábavné, že sa minimálne hodinu nebudete vedieť tohto aktu nabažiť. Netreba pripomínať, že skúsenosti vašim borcom rastú a tie zúročíte v príbehových misiách, kde máte kamarátov často taktiež k dispozícii.
Samotná hrateľnosť sa jednoznačne sústredí na to, aby si hráč sám vybral, čo chce robiť v otvorenom svete. Nemáte hneď všetko prístupné, nemôžete ísť hocikam, no postupne odkrývané tajomstvá nádherne viažu pozornosť hráča, ktorý sa tak nezačne nikdy nudiť. A to hovoríme stále len o príbehovej kampani, offline výzve, avšak aj tu sa môžete zamotať na minimálne 20 hodín a možno nebudete mať stále dosť. Špeciálne sa multiplayeru budeme venovať v čoskoro uverejnenom rozbore.ň
PC verzia Assassin's Creed: Brotherhood
Konzolisti sa dočkali koncom minulého roku, PCčkári museli znovu niekoľko mesiacov čakať. Aj preto sme sa rozhodli chvíľu počkať s našim verdiktom na obdobie medzi oboma vydaniami, aby hra nezapadla prachom. PC verzia bude mať totožné HW požiadavky, už sme vás o nich informovali. Engine hry totiž nebol výrazne zmenený, len bežne upravený, a preto platí, že kto spustil v plynulom chode dvojku, nebude mať s Bratstvom (znovu by PC verzia mala byť lokalizovaná) žiadne problémy. Omnoho viac vás však zrejme zaujíma ako to bude s protipirátskou ochranou a slávnou službou Uplay. Keď pred viac než rokom UbiSoft prehlásil, že všetky jeho vydané hry budú využívať DRM Uplay – špeciálny systém – ešte sme netušili, na koho stranu sa postaviť. Funkčný spôsob ako zamedziť pirátstvu jednoducho neexistuje a Uplay na to išiel spočiatku úspešne, no zároveň iritoval a obmedzoval tých, ktorí si hru legálne zakúpili. Nutnosť neustáleho internetového spojenia bola jednou z hlavných nevýhod a práve táto boliestka bude odstránená. Nestane sa teda, že ak máte rozohraný singleplayer a provider si zmyslí, že vás na hodinku pošle zbierať huby do lesa, prídete o akýkoľvek nahraný obsah, pretože sa hra jednoducho neuloží, pokým nebudete znovu pripojení. Postačí, ak sa do Uplay nalogujete, prihlásite do hry a potom si singleplayer už môžete spokojne užívať a byť offline. Istotne, nie je to nič extra v prípade, že si chcete užívať hru niekde na chate alebo vo vlaku bez pripojenia, no ide aspoň o základný ústupok.
