Vedie výpravu, ktorá v džungli odkrýva ruiny a prepisuje dejiny starých Mayov. Keď Indiánom pomohol zachrániť život, prijali ho medzi seba a dali mu meno. Mayológ MILAN KOVÁČ sa ani nebude čudovať, ak sa raz objavy Slovákov dostanú na oficiálne bankovky Guatemaly.
Zakladateľ slovenskej mayológie riadi v Guatemale vykopávky, ktorých výsledky nám zahraničie závidí. Aj vám to pripomína splnený sen?
Áno, ale nespadlo to z neba. Kultúru Mayov som dlhé roky študoval a potom prednášal. Neskôr sme s vedením Slovenského archeologického a historického inštitútu – SAHI – tento výskum systematicky pripravovali.
Je to významná lokalita?
Kolega z Brna, keď sa dozvedel, kde sme dostali licenciu vyhlásil: to je ako keby ste v Egypte dostali Sakkáru! Uaxactún je druhou najvýznamnejšou lokalitou mayológov po Tikale a pre Guatemalu je dôležitou súčasťou národnej identity. Tam objavy archeológov dávajú do pasov a na bankovky. Na jednej strane sú nám vďační, na druhej nás nenávidia ako cudzincov. Len si predstavte, že by k nám prišli Američania, kopali na Devíne a poučovali nás, ako to tu chodilo v dávnych časoch.
Ako ste sa v Guatemale presadili?
SAHI založil a financuje podnikateľ Zoroslav Kollár. Tak ako mal niekto z bohatších ľudí v detstve futbalový sen a dnes sponzoruje futbalové mužstvo, on má ušľachtilú záľubu v starých civilizáciách, ktorých vykopávky sa rozhodol financovať.
Prečo práve Uaxactún?
Významných vykopávok má SAHI na konte viac, ale konkrétne túto nám guatemalská strana pririekla ako odškodné namiesto inej lokality, kde nás s licenciou predbehli Američania. Asi si mysleli: veľa tu toho nie je, ale keď chcete, aspoň budete na slávnom mieste, hoci je už prekopané. Lenže to netušili, koľko tam toho nájdeme.
Skúste menovať.
Astronomické observatórium, omnoho väčšie a komplexnejšie ako slávna skupina E známa z kníh a učebníc. Odkryli sme nové stély s nápismi, oltáre a pravdepodobne dve najväčšie mayské masky na svete, z ktorých každá má takmer sto metrov štvorcových. Hlbšie v džungli sme objavili predtým neznáme mayské mesto s hradbami, aj ďalšie mestá a pyramídy. Zahraniční odborníci v súvislosti s výskumom hovoria o znovuobjavení Uaxactúnu. V slávnom meste, pokladanom po storočí vykopávok za uzavretú záležitosť, nachádzame objavy, ktoré doslova vyrážajú dych a prepisujú jeho dejiny. Američania tvrdia, že ak by podobný výskum viedli oni, boli by neustále v National Geographic a CNN.
V zámorí, na rozdiel od Slovenska, sú starí Mayovia asi väčšou módou.
Američania sú patrioti a Mayovia boli najvyspelejšou kultúrou amerického kontinentu. V Spojených štátoch vychádza ohromné množstvo kníh o Mayoch, deti sa o nich učia odmalička na dejepise, tak ako u nás o starovekom Grécku. Venujú sa im celé veľké pracoviská na špičkových univerzitách.
Napriek tomu, pre nás je to kultúra vzdialená v čase aj priestore. Čo k nej priviedlo vás?
To by som musel začať niekde v detstve. Samozrejme, ako všetky deti mojej generácie sme sa hrali hlavne na Indiánov. Utekali sme do nádherného sveta pravých ľudí a každú krivdu v duchu riešili cez optiku statočných červených gentlemanov. Zvláštne, že už ako deti sme založili indiánsky kmeň, ktorý mal vlastný názov, tajné miesta aj písmo. Napriek móde severoamerických kmeňov, ten náš bol juhoamerický a ja som bol, samozrejme, jeho náčelníkom (smiech). Možno som si kúsok tohto sveta z detstva odniesol so sebou aj ďalej.
Čo bolo ďalej?
Ako tínedžer som si dopisoval s jedným mexickým básnikom. Posielal mi knihy, časopisy o kultúre a dejinách Mexika a Indiánov, aj jeho krásne verše, ktoré som sa pokúšal prekladať. Ich kultúra ma fascinovala a začal som sa amatérsky učiť španielsky. Komunistický režim mi neumožnil študovať na univerzite, preto som sa pretĺkal pár rokov ako pomocný robotník. Hneď po nežnej revolúcii som na univerzite začal študovať filozofiu a históriu. A potom sa objavil profesor Ján Komorovský, ktorý založil nový odbor, o akom sme predtým netušili - religionistiku.
Kancelária“ v džungli, odkiaľ riadi vykopávky. Najsevernejšia lokalita, kde
Slováci kopú, je od civilizácie vzdialená osem hodín terénnym autom
Čo všetko táto disciplína zahŕňa?
Na rozdiel od poňatia religionistiky, ktorá študuje bibliu, alebo tri veľké monoteistické náboženstvá, Komorovský chápal tento odbor ako štúdium duchovnosti rôznych kultúr, vrátane prírodných etník. Očarený Komorovského prednáškami, začal som religionistiku študovať. Od začiatku som sa pod jeho vedením špecializoval na Mayov a im príbuzné kultúry. Ešte počas štúdia som sa stal asistentom na odbore, ktorý bol v začiatkoch a pripomínal one man band. Pamätám si dilemu, ktorú som mal ako asistent Komorovského a súčasne študent - akú známku si zapísať za predmet, ktorý som sám seba učil.
Kedy ste sa za Maymi vydali do Strednej Ameriky?
V roku 1994 som zorganizoval prvú slovenskú expedíciu s hlbším záujmom zmapovať staré mayské stavby a mestá. Trvala pol roka a hoci sme boli ešte študenti, brali sme ju veľmi vážne a zodpovedne. Pre budúcnosť odboru to predstavovalo prvú veľkú vzpruhu. Získané množstvo materiálov a kontaktov mi pomáhali posunúť sa ďalej. Medzitým som dlhodobo chodil do Mexika a študoval tam kmeň Lacandóncov.
Oni sú potomkovia starých Mayov?
Áno. V ich kultúre nachádzate nádhernú kontinuitu, čo, samozrejme, neplatí vždy a všade. Zoberte si Slovanov. Ťažko by sme sledovaním dnešných Slovákov chceli niečo dokázať o Veľkej Morave. Lacandónci však majú množstvo nespochybniteľných znakov starej mayskej kultúry. Na mayológii je úžasné, že štúdium minulosti odpovedá na otázky prítomnosti a štúdium prítomnosti odpovedá na otázky minulosti.
Ako je to možné? Civilizáciu Mayov predsa ukončil záhadný kolaps.
Lenže Mayovia skolabovali v jednom konkrétnom priestore a to sú takzvané južné nížiny, predovšetkým v Guatemale. Po kolapse ich kultúra ožila v takzvaných severných nížinách, čo je najmä dnešný Yucatán. Nastal nový rozmach, chytila druhý dych. Aj po tom, čo si ich podmanili Španieli, mnohé mayské komunity prežívali izolované v pralese a Španieli ich dobýjali len pozvoľna - posledné mayské mesto Tayasal padlo až v roku 1697. Teda ešte stopäťdesiat rokov po dobytí Mayov existovali v pralese ukryté mestá – v tieni džungle žiarili veľké pyramídy a knihy sa tam písali mayskými hieroglyfmi.
Čo bolo ďalej?
Po tom, čo Španieli aj posledné mestá objavili a dobyli, niektoré komunity Mayov sa posunuli hlbšie do pralesa. Nežili v mestách, ani nestavali pyramídy. V kultúre si však udržali takmer všetko ako predtým. Tými najkonzervatívnejšími z nich sú práve Lacandónci.
Ako to, že dodnes prežili?
Nenarazili v pralese na nikoho, kto by z nich urobil kresťanov. Lacandónci veria v rovnakých bohov, ako sú tí, ktorých mená vykopávame na starých stélach. Ich rituály sú veľmi podobné či identické s tými, čo horko-ťažko rekonštruujeme z archeologických nálezov. Práve štúdiom Lacandóncov preto môžeme získať veľa odpovedí o povahe objavov z omnoho starších mayských nálezísk. Tým, že dôverne poznám lacadónsku kultúru, jej mýty, rituály a jej jazyk, myslím, že sa mi celkom darí pracovať aj s najstaršími dejinami Mayov. Pomaly som sa posunul od etnografických výskumov, cez štúdium koloniálnych prameňov až k archeologickým výskumom. Stavať most medzi minulosťou a prítomnosťou ma baví.
Štuková maska starých Mayov zblízka. Práce pokračujú, tím ju ešte celú neodkryl
Koľko je Lacadóncov a kde žijú?
Nie je ich viac ako tisíc. Žijú rozptýlení v pralese v troch komunitách. Žiaľ, dve z nich sú už dosť na rane turistom.
Doľahla na nich globalizácia?
Už sú tam po domoch satelity a podobne. Našťastie, stará generácia - to sú stále pôvodní starí Mayovia. Mytologický svet, do ktorého sú ponorení, je pre nich podstatnejší ako súčasná realita.
Ako Lacandónci vnímajú sami seba? Pasujú sa za Mayov?
Sú to krásni a hrdí ľudia. Sami seba nazývajú praví ľudia. My ostatní sme pre nich tak trochu ľudia druhého rangu. Ich jazyk je jazykom pravých Mayov a ich bohovia zväčša sídlia v starých mayských ruinách. Stane sa, že v džungli je archeólogmi nepoznaná ruina. Oni však k nej poznajú cestičky a dokonca v nej naďalej praktizujú rituály. Niekoľko takých miest som vďaka lacandónskym priateľom objavil v mexickom Chiapase.
Ako vás prijali?
Neskôr, keď som tam chodil s rodinou, to bolo väčšinou cez deti. Majú menej ostychu. No prvý kontakt nebol dobrý a zblíženie trvalo mesiace. Nikto nie je rád, keď sa naňho chodia pozerať ako do ZOO.
Dnes už vás berú ako?
Dobre, ale zase nie až tak dobre ako u Lacandóncov trochu južnejšie, kde mi postavili dom a dali mi pri obrade meno. Môj syn tam absolvoval prechodové rituály, bol prijatý do ich užšieho príbuzenského systému. A s manželkou sme zase prijali jedno ich dieťa, dcéru. Staráme sa o ňu, nosíme jej darčeky a oni sa zase starajú o naše deti. Ja aj moja rodina sme tam fakticky doma.
Vráťme sa do histórie k vykopávkam. Prečo práve v Guatemale zostalo toľko neodkrytých objavov a pamiatok?
Pre tridsaťročnú vojnu sa tam veľmi dlho nekopalo. Takmer v každej rodine mali niekoho zavraždeného. Inou príčinou je nepreniknuteľný prales. Tam sa nedá dostať autom, idete peši sto kilometrov na ktorúkoľvek stranu a nenarazíte na nič iné len na nepreniknuteľnú vegetáciu. Na ilustráciu v Uaxactúne: dva týždne sme denne prechádzali kúsoček od osem metrov vysokej pyramídy a neobjavili sme ju. Stromy a vegetácia nedovoľujú rozlíšiť umelé pahorky od prírodných terénnych vĺn. Petén je obrovské územie zarastené džungľou, ktoré má veľký potenciál na nové objavy.
Čo všetko ešte o Mayoch nevieme?
Popísalo sa o nich veľa, ale stále sú asi najčastejšie prepisovanou civilizáciou sveta. Každých desať rokov je všetko inak. Väčšinu kníh, čo mám doma, môžem hodiť do koša (smiech).
Dokážeme poskladať ich myšlienkový svet?
Tým, že som dosť dlho žil u Lacandóncov, mám pocit, že do ich mentálneho rámca ako tak vidím. No pamätajme, že starí Mayovia boli vyspelou mestskou civilizáciou na úrovni starovekého Egypta. Dnešní pralesní Indiáni nám poskytujú len veľmi redukovaný obraz ich života. Vykopávky sú zase nemé a mnohokrát problematicky interpretovateľné. Najväčší potenciál má epigrafia, ktorá sa prudko rozvíja a predkladá nám v písomnej podobe úlomky ich myšlienkového sveta. Čaká nás však ešte veľmi veľa roboty.
Koľko mali mayské mestá priemerne obyvateľov?
Rádovo desiatky tisíc a boli nahustené jedno veľa druhého. Predstavte si stovky kilometrov krajiny, kde sú len mestá, okolo nich dediny a polia. Mestá boli plné palácov a obrovských, na červeno maľovaných pyramíd. Les bol skôr niečím ako u nás park, miesto, kde miestni šľachtici lovili jelene. Všadeprítomná džungľa vyrástla až po kolapse tejto civilizácie.
To je záhada, ktorá nedá spať mnohým. Čo presne dokázalo Mayov položiť? Choroby, vojna, klíma?
Medzi polovicou deviateho a polovicou desiateho storočia nášho letopočtu sa mayskými nížinami niečo prevalilo. Nevieme, čo to bolo. Sú známe stély, ktoré zostali nedotesané a maľby, na ktorých výtvarníci nevymaľovali vopred načrtnuté postavy.
Priamymi potomkami starých Mayov je kmeň Lacandóncov.
Uchoval si množstvo starých mayských rituálov
Niečo náhle?
Vo väčšine miest to neprišlo nejako zvlášť pomaly. Vyzerá to, že všetko do poslednej chvíle fungovalo. Nápisy na stélach nás na nič neupozorňujú, kultúra rozkvitala. Nezačali stavať horšie stavby, naopak, skvelé stavby nedostavali. Mohla na nich udrieť „biela smrť“, choroba ako napríklad mor. Ďalšia možnosť je vojenský kolaps, lenže vojna väčšinou má víťaza, ktorý územie preberie. Tam nikto nič neprebral. Tiež sa uvažuje o niekoľkoročnom suchu - keďže nemali rozvinutý systém sýpok, dva-tri suché roky mohli celú kultúru položiť. No zase je otázne, či sucho vysvetľuje spomínané nedokončené maľby.
Čo bolo ďalej? Civilizácia padla, ale Mayovia na území zostali?
Niekam odišli. Jadrá miest obývali spolu až milióny ľudí a tie sa nám – až na potulné zvyšky - niekam vyparili. Práve to je záhadou kolapsu. Dnes už vieme, že bol nerovnomerný, čo znamená, že s centrami moci sa síce niečo stalo, ale na okraji mohli ďalšie skupiny dlhodobo prežívať.
Laikom kultúry Ameriky pred Kolumbom splývajú jedna s druhou. Aztékovia, Inkovia – čím boli zvláštni Mayovia?
Inkov by som nechal bokom, ako civilizácia Ánd je Mayom vzdialená. Aztékovia sú pochopiteľne bližšie, ale len si zoberte, že celé aztécke dejiny trvali maximálne stopäťdesiat rokov, kým dejiny Mayov minimálne dvetisíc rokov. A najmä, Aztékovia ani žiadna z ďalších kultúr stredného Mexika nikdy nedospela k civilizačným výdobytkom k akým dospeli Mayovia.
Napríklad?
Mayovia jediní v Amerike vyvinuli pravý, dokonalý písomný systém. Inkovia mali len povrázkové písmo, Aztékovia piktogramy, čiže človek musel vlastne vopred vedieť, čo chcel textom básnik povedať. Mayovia však mali štandardné písmo, čo znamená, že jednoducho prídete a bez akýchkoľvek iných znalostí, len so znalosťou gramatiky a fonetiky, prečítate súvislé texty o čomkoľvek. Do mayských hieroglyfov môžete pokojne prepísať aj básne v slovenčine.
Kedy sa písmo podarilo rozlúštiť?
Od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia ho ako tak čítame, od deväťdesiatych je to podstatne lepšie. Oficiálne vraj poznáme osemdesiat percent znakov, ale z praxe mám pocit, že nám stále uniká aspoň tridsať percent. Ale aj naši študenti na tom veľmi tvrdo pracujú, chodia na kurzy do zahraničia, sú šikovní a niektorí už mayské texty súvislo čítajú. Je to ťažké písmo, ale nie omnoho viac ako povedzme čínske znaky.
Čo všetko civilizácii prináša písmo?
Veľmi veľa. Literatúru, knihy, verejné nápisy, písanú históriu. Písmo prináša nový typ kolektívnej pamäte. Nie náhodou rozdeľujeme civilizácie na písomné a predpísomné. V Amerike boli Mayovia jediní akoby v tejto vyššej lige.
Čo ich ešte odlišuje?
Okrem strohých palácov a pyramíd, stavali aj vypracované klenby a oblúky. Viac ako iní vedeli o hviezdach, dokázali vypočítať obehy planét, predpovedať zatmenia slnka stáročia dopredu. Ich kalendárny systém bol najdokonalejší na svete - juliánsky predčili a aktuálny gregoriánsky je presnejší len o chlp. Mali geniálnu matematiku a každý, vrátane detí, vedel výborne počítať. Mayovia boli veľmi sofistikovaná a komplexná civilizácia. Povedal by som až zjemnelá, zhýralá.
Zhýralá?
Predstavte si napríklad starých Grékov a ich hostiny, kde ležiac hodovali, preberali literatúru, umenie, filozofiu a popíjali pri tom víno. A porovnajte ich s vtedajšími barbarmi z Európy. Aj Mayovia boli kultivovaná spoločnosť, ktorá sa blížila k zenitu. Istá miera zvrhlosti, je, žiaľ, známkou vyššej civilizovanosti. Príklad: Mayovia používali aj klystír, ktorým si do konečníka dávkovali alkohol alebo omamné látky. U ich blízkych, ale menej rozvinutých susedov by za také niečo ľudí okamžite popravili.
Iné klišé kultúram strednej Ameriky pripisuje, že lačneli po krvi a obetovali zajatcov.
Dlho sa mylne myslelo, že tí zlí a krvilační boli Aztékovia, zatiaľ čo Mayovia bola len civilizácia filozofov, mudrcov a znalcov kalendára. Dnes vieme, že to bolo inak. Mayovia tiež viedli vojny len na to, aby chytali zajatcov. Prišli, prepadli mestá či dediny, odvliekli ľudí a potom ich pred všetkými rituálne pozabíjali. Tie výjavy sa zachovali v umení a sú dosť hrozné.
Prečo to robili?
Neboli krvilační. Bola to náboženská povinnosť vychádzajúca z ich viery vo fungovanie sveta. Krv u nich súvisela s energiou alebo dušou vesmíru. Musela sa získavať a obetovať, inak by sa zastavilo slnko a vesmír. Aj oni sami si stále rezali uši, ženy si prepichávali jazyky a muži penisy. Každý z nich neustále krvácal a spôsoboval si strašnú bolesť, len aby sa zavďačili bohom.
Populárna mánia založená na mayskom kalendári šíri paniku, že decembrom 2012 skončí náš svet. Ako to vidí odborník?
Neviem. Pre istotu je dobré sa pripraviť na všetky možnosti (smiech).
Inak – výpočet konca sedí?
Ale sedí. Mayovia boli pedanti a všetko, vrátane narodenín ich bohov, mali presne na deň spočítané. Mayský čas začína presne v dátume 13. august 3114 pred Kristom. U Mayov bolo všetko živé, každé námestie, dom – a takisto boli živé aj časové celky. Najväčší z nich mal 400 rokov, volal sa baktun a dohromady ich bolo trinásť, čo je ich posvätné číslo. Mayovia verili, že ak od začiatku sveta uplynie presne trinásť baktunov, nadíde posledný deň a 23. decembra roku 2012 sa zastaví čas a chod sveta.
Otázne je, čo k tejto viere núti moderných ľudí.
Kto verí kalendáru Mayov, asi by mal byť dôsledný. Mal by veriť, že čas sa skladá z trinástich baktunov a svet začal v roku 3114 pred Kristom. Ak veríte, že je starší, napríklad že neandertálci skutočne existovali a metóda merania plynutia času v biologickom materiáli pomocou uhlíka C14 je hodnoverná, nemali by ste sa mayského konca sveta obávať.
Deprimovalo Mayov, že spočítali vlastný koniec?
Nevidel by som to tak bezútešne. Mayovia verili, že keď nadíde posledný okamih, nenastane veľká tma a potom koniec. Svet sa znova rozbehne, v inej otočke, odznovu. Svedčia o tom nápisy, v ktorých predpovedajú veľké výročia osláv nástupu svojich kráľov na trón v nových periódach času, pár tisíc rokov po nás. Takže aj oni museli počítať s tým, že čas začne plynúť odznova.
Pritom sa tvrdí, že Mayovia nepoznali koleso. To sedí?
Princíp kolesa mezoamerické civilizácie poznali. Svedčia o tom hračky s kolesami, ktoré sa ťahali na špagáte. Absurdné je, prečo vozíček na kolieskach nepremenili do väčšieho rozmeru a prečo ho nepoužívali ako prostriedok prepravy.
Vysvetlenia?
V zásade sa dajú rozdeliť do troch skupín. Prví vravia, že to Mayov ani nenapadlo a že to bola vlastne kultúra na nižšej úrovni. Ďalšia povie, že to všetko závisí od ťažných zvierat, ktoré v Mezoamerike neboli, nežili tam ani lamy ako v Andách a jelene nezapriahnete. Tretí tvrdia, že koleso predstavovalo posvätný cyklus. Nebolo mysliteľné symbol slnka váľať po zemi, do niečoho upínať, a na ňom sedieť. Jednoznačný názor na to nie je, ten posledný však môže byť pravde najbližšie.
Poďme späť ku Guatemale a vykopávkam. V akých podmienkach v džungli pracujete?
Nemôžeme si sťažovať. Aj keď elektrinu nemáme, výhrou je studňa, s vodou je v Peténe veľký problém. Nevýhodou je život uprostred najsevernejšej dediny v Guatemale. Je tri hodiny do najbližšieho mestečka, mimo ciest, čím priťahuje čudné existencie, keď sa chcú stratiť z očí polícii. Tam nefunguje bezpečnosť ako inde. Každý má zbrane a platia iba nepísané pravidlá. Je napríklad bežným zvykom nášho starostu, že opitý vybehne s pištoľou na námestie a z radosti zo života okolo seba strieľa. Našťastie, miestni si uvedomujú, že im dokážeme pomáhať. Už máme za sebou prevoz rodičky do nemocnice a zachránený život človeka, ktorého poštípal jedovatý had. Bez nášho protijedu by bol mŕtvy.
Akým veľkým problémom je v Guatemala byrokracia?
Mám šťastie, že tento enormný tlak za mňa znáša môj guatemalský zástupca. V Guatemale napríklad, ak chcete kvôli vykopávkam vyrezať strom, musíte ho odfotiť, označkovať a uviesť v špeciálnej žiadosti jeho súradnice GPS. Pritom ručná GPS má rozptyl šesť metrov a strom je často plevel, v šesťmetrovom okruhu ich rastie ďalších dvadsať. Potom blúdime z kancelárie do kancelárie prosiac o povolenia takého a takého environmentalistu. Pritom hoci zákon to vyžaduje, zabudli udeliť kompetenciu niekomu takéto povolenie vydať. A tak je to tam so všetkým. Mimochodom, mnohí sa živia akousi ochranou prírody, pričom tí istí ľudia organizujú nelegálny obchod s drevom. No musím povedať aj to, že ochranu prírody tam priniesla organizácia z USA, bez ktorej by boli peténske pralesy dávno vyrúbané. Hoci sa nám s tým žije ťažko, musím uznať, že v tomto platí porekadlo, že všetko zlé je na niečo dobré.
Do pralesa so sebou beriete manželku aj deti. Nemáte obavy?
Manželka je profesionálne zainteresovaná na epigrafickej časti výskumu a chodila tam so mnou vždy. Jeden syn má dva a pol roka a už tam ide tretí krát. Starší bude mať osem a má tam kamarátov. Ja som tam vždy na roztrhanie, musím robiť veľa vecí naraz, čo je v tom prostredí dosť náročné. Ale baví ma to a cítim tú prácu ako svoje poslanie. Ako rodina znášame statočne nepohodlie aj zdravotné ťažkosti. Mám šťastie, že manželka moje nadšenie zdieľa a deti to potom tiež baví. Sme presvedčení, že robíme niečo, čo dáva zmysel.
Prof. Milan Kováč PhD. (1967)
Zakladateľ slovenskej mayológie. V Bratislave na Filozofickej fakulte UK vyštudoval filozofiu a históriu a religionistiku. V súčasnosti je vedúcim Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave a vedúcim vykopávok Slovenského archeologického a historického inštitútu v Guatemale. Samostatne vydal niekoľko publikácii, napríklad Slnko jaguára. Náboženský svet Olmékov, Mayov a Aztékov (2002) a Lacandónci – Poslední praví Mayovia (2001, spolu s Táňou Podolinskou). Najnovšie vydal komentovaný preklad knihy Správa o veciach na Yucatáne, ktorú napísal brat Diego de Landa z rádu sv. Františka (2010) Je ženatý, má dve deti.
