Čo sme si všimli
Slnko dáva život. Ale môže priniesť aj výraznú pohromu. Teraz nehovoríme o období o niekoľko miliárd rokov, keď naša hviezda Zem pravdepodobne zničí.
Stačiť môže aj veľmi silná solárna erupcia, ktorá smerom k našej planéte vychŕli množstvo žiarenia. Vedci vyrátali, že niekoľko takýchto „búrok" by dokázalo narobiť škody za asi dva bilióny eur. Vypadnúť by mohli elektronické systémy, rozvodné siete i satelity. +Čítajte viac na denníku Guardian
Zemetrasenie na Novom Zélande nepatrilo práve k najsilnejším. Napriek tomu má na svedomí viac než stovku obetí a množstvo zničených domov. Pritom keď sa v septembri v krajine odohrali ešte silnejšie otrasy pôdy – aktuálne zemetrasenie bolo ich následkom – k takýmto veľkým škodám nedošlo.
V prípade Christchurchu sa však spojilo hneď niekoľko negatívnych faktorov: epicentrum bolo neďaleko centra mesta a relatívne plytko, pôda sa vďaka svojmu zloženiu začala správať ako kvapalina a otrasy sa navyše odohrali v zlom čase. +Čítajte viac na Science
Čím viac poznáme planét, tým menej vieme, ako vznikajú. Astrofyzici a kozmológovia síce majú nejaké hypotézy o formovaní planetárnych sústav, lenže máloktorá teória prežije stretnutie s realitou. Aj nové objavy exoplanét sa preto akosi nehodia do týchto hypotéz. +Čítajte viac na National Geographic
O čom sme písali v SME
K tomu Slnku a „dávaniu" života. Vyššie spomenuté vlastne nemusí platiť. Kvapalná voda by totiž mohla jestvovať aj na planétach, ktoré okolo žiadnej hviezdy neobiehajú.
Ak títo osamelí pútnici splnia predpoklady na svoju veľkosť a množstvo vody ešte predtým, ako ich kozmický snooker vystrelí preč z planetárnej sústavy, mohli by si tekutú vodu udržať. A možno aj život. +Čítajte viac
Najskôr tvrdili, že sa nič nedeje. Potom sme s hrôzou sledovali, ako sa obrovský únik ropy v Mexickom zálive nedarí zastaviť. Ešte neskôr tvrdili, že príroda sa celkom rýchlo spamätá.
Ani toto sa neukazuje ako pravdivé: ekosystém v oblasti je zasiahnutý oveľa horšie, ako sa pôvodne predpokladalo. No skutočný rozsah škôd bude zrejmý až po rokoch. +Čítajte viac
Veľký hadrónový urýchľovač údajne potrebuje už len dva roky, aby v ňom objavili Higgsov bozón. Už teraz však vedci uvažujú o budúcnosti časticovej fyziky.
Jestvujú napríklad dohady, že nepoznáme ešte tisíce chemických prvkov. Tie by mohla odhaliť nová generácia superstrojov. +Čítajte viac
Rok 2011 bude rokom rozlúčky s americkými raketoplánmi. S vlajkovou loďou flotily, strojom Discovery sme sa začali lúčiť vo štvrtok večer, keď odštartoval na svoju poslednú vesmírnu misiu.
K Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS vezie zásoby, modul aj robonauta – prvého robotického astronauta, ktorý by raz mohol predstavovať budúcnosť výskumu kozmu. +Čítajte viac a pozrite si štart Discovery
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
