HOUSTON, BRATISLAVA. Dve sekundy. Tie niekedy rozhodujú medzi úspechom a neúspechom misie. Platilo to aj pri štvrtkovom štarte raketoplánu Discovery.
Pre americký stroj to našťastie dopadlo dobre. Kus kozmickej histórie sa tak len niekoľko minút pred jedenástou večer vybral na svoju poslednú, 39. misiu. Tento raketoplán sa už viackrát do vesmíru nepozrie.
O sekundu viac
Spočiatku to vyzeralo na ukážkový štart. V stredu dal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) raketoplánu zelenú, meteorológovia hovorili o osemdesiatpercentnej šanci na dobré počasie. A všetko vyzeralo dobre ešte aj hodinu pred štartom. Lenže potom sa situácia začala komplikovať.
Inžinieri v riadiacom stredisku zistili, že majú problém so sledovaním raketoplánu po tom, ako sa odpúta z floridskej rampy. Odpočítavanie sa zastavilo na kľúčovej hodnote päť minút do štartu a technici začali riešili problém. Stihli to len tak-tak.
Iba štyri sekundy zostávali riadiacemu stredisku, aby raketoplán stihol štartovacie okno. A v skutočnosti iba dve, aby mohli misiu zastaviť.
„Bolo to o sekundu viac, ako potreboval Mike Leinbach, šéf štartu raketoplánu, na vykonanie svojej práce,“ usmieval sa neskôr Mike Moses, vedúci pozemného tímu. „Takže času sme mali dosť. No tie posledné sekundy odpočítavania ma mohli stáť aj menej búšenia srdca.“ V poslednom okamihu však zaznelo kľúčové: „Discovery môže vyraziť!“
Odpadli úlomky
Raketoplán mal pôvodne letieť do vesmíru minulý rok. No začiatkom novembra objavili inžinieri únik paliva a neskôr aj praskliny na nádrži. Napokon sa ukázalo, že problém je vážnejší, ako sa zdalo.
Aj pri samotnom vzlete sa objavil problém, keď sa z palivovej nádrže uvoľnili väčšie kusy - pravdepodobne peny - a zasiahli tepelný štít. Ten raketoplán chráni pri návrate na Zem a jeho poškodenie sa podobne ako v prípade Columbie v roku 2003 môže skončiť katastrofou. Podľa odborníkov teraz nastal iný prípad. Napriek tomu šiesti astronauti na palube a ďalší na ISS štít v kozme poriadne preskúmajú.
Raketoplán Discovery je považovaný za vlajkovú loď zostávajúcej flotily vesmírnych lodí. Nasledovať by mali ešte dve misie: aprílový štart raketoplánu Endeavour a zrejme aj misia Atlantisa koncom júna.
Na tú zatiaľ nemá NASA vyčlenené finančné prostriedky, aj keď let schválil Kongres. Úrad sa už vyjadril, že na úplnú rozlúčku s celým programom peniaze nájde.
Američania chcú šetriť a nechú riskovať životy svojich posádok.
1. Prečo raketoplány končia?
Raketoplány slúžia už desiatky rokov, pričom každá misia predstavuje riziko, ktoré sa môže skončiť až smrťou posádky. Jednotlivé misie raketoplánov stoja desiatky miliónov dolárov, ruské lode Sojuz sú oveľa efektívnejšie.
2. Čo raketoplány nahradí?
Spočiatku si budú Američania kupovať miesto na ruských kozmických lodiach Sojuz. Neskôr by zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS mohli prebrať viaceré súkromné spoločnosti, ktoré v súčasnosti vyvíjajú lacné vesmírne lode.
3. Načo boli raketoplány dobré?
Vo svojej ére predstavovali technologickú nadvládu. Umožňovali viacnásobné využitie a dokázali počas misie lepšie reagovať na potrebné zmeny.
Na palube raketoplánu vyletel do vesmíru aj prvý humanoidný robot. Späť sa už asi nevráti.
HOUSTON, BRATISLAVA. Na poslednej misii neniesol raketoplán Discovery na palube do vesmíru len šiestich astronautov. V úložnom priestore cestoval aj ďalší pomocník, ktorý najmä v budúcnosti má prispieť k obsluhe vesmírnej stanice. Hovoria mu R2 a zatiaľ je zabalený v škatuli.
Prvýkrát poletí do vesmíru humanoidný robot. Robonaut 2 alebo R2 (na snímke NASA) je spoločným dielom americkej vesmírnej agentúry NASA a výrobcu automobilov General Motors. Vyvíjali ho od roku 1997.
Na začiatku testy
R2 váži okolo 150 kilogramov. Má dve ruky, na každej päť prstov vrátane palca – rovnako ako človek. Udrží v nich predmet s váhou do ôsmich kilogramov. Má však aj dostatočný cit, aby udržal pero a napísal „hello“ (ahoj). Vie tiež vytočiť číslo na iPhone.
Na hlave má päť kamier a spolu 300 senzorov, ktorými má „vnímať“ prostredie okolo seba. Od pása nahor je vysoký jeden meter. Na spodnú časť mu môžu pripevniť nohy, prípadne vozidlo na kolesách.
Na svoju prvú vesmírnu misiu si však bude musieť počkať. Ako píše NASA na svojej internetovej stránke, R2 zostane niekoľko mesiacov v sklade.
Na začiatku chcú robonauta hlavne testovať. Aký vplyv naň bude mať bezváhový stav či zvýšená radiácia.
Poletí na Mars?
Medzi jeho prvé úlohy na stanici by mohli byť udržiavacie práce ako čistenie filtrov. NASA však pre prvého robonauta má do budúcnosti pripravené aj dôležitejšie úlohy, jeho návrat na Zem sa neplánuje.
Na vesmírnej stanici by mal pomáhať astronautom najmä pri úlohách, ktoré môžu byť pre ľudí nebezpečné. Ide hlavne o výstupy do vesmíru pri rôznych opravách.
R2 a jeho nasledovníci sa však možno pozrú aj ďalej. Ak sa technológia osvedčí, NASA by mohla podobných robonautov posielať aj na misie na iné kozmické telesá, na Mesiac, Mars či asteroidy.
Stali by sa tak prvými prieskumníkmi. „Najskôr by sme sa na vybraný cieľ pozreli cez teleskop, potom očami robota ako R2, ktorý budú nasledovať ľudskí astronauti,“ píše na svojej stránke NASA.
