SME
Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Šťastie trvá iba tri sekundy

Život sa skladá z krátkych časových úsekov, existenciu ktorých si uvedomíme až pomocou vedy.

Aj vo futbale trvá šťastie tri sekundy. Tentoraz to predviedli Martin Škrteľ a Filip Hološko.Aj vo futbale trvá šťastie tri sekundy. Tentoraz to predviedli Martin Škrteľ a Filip Hološko. (Zdroj: SME – Vladimír Šimíček)

Bolo to takmer ako detektívka, zápletka ktorej sa začala odvíjať už dávnejšie, na letnej olympiáde v roku 2008 v Pekingu. Britská psychologička Emese Nagyová zo škótskej University of Dundee sa pozerala v televízii na svoje obľúbené gymnastické disciplíny.

Nemohli jej uniknúť časté okamihy nadšenia, vyjadrované vášnivým objatím. Odohrávali sa po výbornom výkone jednotlivca či úspechu celého kolektívu.

Nagyová, ktorá vo vedeckom „civile" študuje vrodenú schopnosť socializácie u novorodencov, si tentoraz uvedomila, že aj dospelí športovci sa na seba čímsi veľmi podobajú. Nielen otvorenými emóciami, pomocou ktorých pri objatiach vyjadrovali veľkú radosť, ale aj dĺžkou prejavu svojho momentálneho šťastia.

Skryť Vypnúť reklamu

Britskej psychologičke napadlo, že by sa mohla pokúsiť o zmeranie priemernej dĺžky objatí, ktoré v Pekingu demonštrovali najúspešnejší športovci planéty.

Čo ukázala analýza 188 objatí

Nagyová pozbierala a zanalyzovala údaje z 21 druhov najrôznejších športov vrátane tých menej populárnych: bedmintonu, plávania alebo zápasov vo voľnom štýle. Zhromaždila zábery zo 188 objatí medzi atlétmi 32 krajín, ich trénermi, spoluhráčmi alebo súpermi.

Rozoberala ich okamih za okamihom. Vyšlo najavo, že objatia, ktoré boli prejavom vrcholného šťastia, trvali v priemere tri sekundy. Pritom vôbec nezáležalo na tom, či sa objímali muži, alebo ženy, dôležitá nebola ani národnosť objímajúcich sa športovcov, ani disciplína, v ktorej práve dosiahli historický úspech.

Skryť Vypnúť reklamu

Dĺžka objatia sa menila iba vplyvom sociálnej blízkosti tých, čo sa objímali: so svojimi trénermi sa úspešní športovci objímali o niečo dlhšie než so spoluhráčmi alebo s tímovými kolegami.

Logicky najkratšie objatie Nagyová zaznamenala pri objatiach so súpermi. Ako keby si mozog predsa len dodatočne uvedomil: pozor, tento človek nie je tak úplne tvojím priateľom.

Vyvstala otázka, či mohol vzniknúť trojsekundový priemer toľkých objatí úplnou náhodou. Sotva. Olympionici predsa nie sú ani pri svojich najemotívnejších prejavoch výnimkou. Od „normálnych" ľudí sa líšia iba tým, že dokážu venovať roky času jedinej činnosti, a ak majú dostatok talentu, šťastia a výdrže, dosiahnu v nej vrchol.

Zrejme preto až tak neprekvapí, že veľa iných udalostí, ktoré prežívame a ktoré so športom vôbec nesúvisia, sa zmestí do rovnako veľkého (alebo skôr malého) časového okienka. Krátke zamávanie na dlhú rozlúčku, opakujúci sa hudobný motív, povzdych nad márnosťou sveta alebo novorodenecký pokus gestikulovať a rozprávať - to všetko prebieha v rámci takmer až magických trojsekundových intervalov.

Skryť Vypnúť reklamu

Tu a teraz

Tri sekundy platia aj pre zvláštny zážitok déjá vu (toto už som musel kedysi raz zažiť) alebo pre odlišný, no zrejme rovnako záhadný zážitok nazývaný „tu a teraz", čiže opakujúci sa moment, keď si naliehavo uvedomíme sami seba a okolitý svet. Ešte aj uvedomenie si tohto trojsekundového intervalu trvá v priemere tri sekundy.

A možno predpokladať, že aj moment, keď si Nagyová v roku 2008 pri televízore uvedomila, o čom by mohla byť jej ďalšia vedecká práca, trval tiež približne tri sekundy.

Okrem toho sa pravidlom troch sekúnd riadia aj niektoré základné fyziologické procesy, napríklad cyklus uvoľneného dýchania alebo mnohé prejavy aktivity nervového systému.

Už v roku 1911, teda pred rovnými sto rokmi, vedci prvý raz zaznamenali, že mnohé naše aktivity prebiehajú v blokoch, ktoré sú v priemere približne rovnako dlhé.

Skryť Vypnúť reklamu

Pričom nejde o zvláštnu vlastnosť niektorých ľudí, ale o všeobecný jav, nehľadiac na všemožné rozdiely, ktoré sa často označujú ako kultúrne, sociálne, inteligenčné alebo charakterové.

Čo znamená, že túto vlastnosť v sebe musel mať naprogramovanú už prvý Homo sapiens, a zrejme aj jeho dávni predkovia, pretože schopnosť vnímať svet v trojsekundových intervaloch sa prejavuje taktiež u iných cicavcov, dokonca pri vtákoch.

Ukázal to výskum z roku 1994, objektmi ktorého boli zvieratá žijúce v zoo vrátane žiráf a ich príbuzných okapií, medvedíkov čistotných, pánd, srnčej zveri alebo kengúr.

Vedci, ktorí si všímali, ako dlho u nich trvajú všetky zvyčajné reakcie, pohyby a fyziologické pochody počnúc žuvaním potravy a končiac vyprázdňovaním, sa v priemere dopracovali opäť k trom sekundám.

Skryť Vypnúť reklamu

Aké je to vo dvojici

Väčšina predchádzajúcich výskumov, zaoberajúcich sa trojsekundovými prejavmi aktivity nášho organizmu, sa uskutočnila na jednotlivcoch. Vďaka športovému súpereniu a objatiam na vrcholnej úrovni sa naskytla zaujímavá možnosť preskúmať jednu spoločnú činnosť, ktorej sa venujú naraz dvaja alebo aj viacerí ľudia.

Výskum Nagyovej založený na dĺžke objatí publikoval odborný časopis Journal of Ethology, čím uznal, že ide o skutočný vedecký problém.

Aj keď by to na prvý pohľad nemuselo takto vyzerať. Človek si dokáže iba ťažko vysvetliť, prečo práve tri sekundy sú prirodzeným rytmom, v rámci ktorého funguje nielen náš organizmus, aby vedel skonzumovať a stráviť potravu, ale aj naša nervová sústava, aby vedela zanalyzovať a stráviť daný okamih.

Skryť Vypnúť reklamu

Je to skutočne zvláštne, ale má to svoju logiku.

Jedným z vedcov, ktorý sa podieľal na výskume správania a fyziologických prejavov zvierat v roku 1994, je neuroetológ Geoffrey Gerstner z Michiganskej univerzity v Ann Arbore (etológia je vedná oblasť, ktorá sa zaoberá správaním zvierat; jej zakladateľom a súčasne najvýraznejším predstaviteľom bol Rakúšan Konrad Lorenz).

Načasovanie ľudského ducha

„Trojsekundový rytmus leží v základe biologického a sociálneho rozvoja človeka," povedal Gerstner. „Keby sa napríklad prirodzený rytmus skladal z úsekov dlhých iba desať milisekúnd, mohli by sme rádovo rýchlejšie reagovať na všetko, čo sa okolo nás deje.

Napríklad z guliek by sme nemali väčší strach ako máme teraz z lopty, ktorá letí smerom k nám. Naopak, keby tieto intervaly trvali minútu, vo svete by sa odohralo ohromné množstvo vecí, na ktoré by sme jednoducho nemali šancu reagovať."

Skryť Vypnúť reklamu

Britský psychobiológ Colwyn Trevarthen z Edinburskej univerzity si však nemyslí, že by sme prechádzali životom iba vďaka vnímaniu skutočnosti cez sériu krátkych obrázkov.

Na pozadí rytmu troch sekúnd, ktorý môže byť pre činnosť vedomia skutočne základným intervalom, prejavuje náš organizmus množstvo iných aktivít vrátane niektorých reflexov, ktoré prebehnú za zlomky sekundy.

S ich pomocou je naše vnímanie času pružnejšie, než by bolo iba v prípade nudného trojsekundového metronómu.

„To, o čom hovoríme, nie je ani strnulé, ani automatické. Hovoríme o niečom prispôsobivom a vysoko expresívnom," povedal Trevarthen pre ScienceNOW. „Je to biologické. Je to duševné. Je to duchovné. Je to načasovanie ľudského ducha."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie začne už v pondelok. Dokedy sa treba otestovať a čo sa zmení?

Testovanie si vo februári zopakujú najhoršie okresy.

Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Dotácie na rodovú rovnosť rozdali čudne

Ministerstvo rozdávalo viac ako 21-tisíc eur.

Komentár Zuzany Kepplovej

Hluchá linka, nefunkčná appka

Keď štát rieši násilie v rodinách.

Zuzana Kepplová.
Dave Grohl z kapely Foo Fighters, ktorá 5. februára vydáva nový album.

Neprehliadnite tiež

Nálezy zo Sakkáry.
Podcast Klik

Klik: Zmazanie Trumpa je začiatok novej éry sociálnych sietí

Prehľad technologických správ.

Podcast Klik.
Podcast Tech_FM

Ukázali, ako by sa dala získavať energia z čiernej diery

Podcast o novinkách z vedy.

Samsung ukázal nové smartfóny, všetky s podporou 5G

Namiesto veľkých zmien prišla evolúcia.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 284
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 868
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 146
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 463
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 310
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 083
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 367
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 265
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 118
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 892