BRATISLAVA. Ani nie pred mesiacom oznámili vedci, že európskemu Veľkému hadrónovému urýchľovaču pod zemou neďaleko Ženevy sa darí dobre. Až tak, že jeho veľkú a plánovanú odstávku posunú o rok, na rok 2013.
Superstroj Európskej organizácie pre jadrový výskum sa teraz po kratšej zimnej prestávke vracia a čoskoro sa v ňom začnú zrážať zväzky protónov.
Niektorí fyzici však už teraz premýšľajú nad ďalšími možnosťami. A nad podobne ohromnými experimentmi, ktoré sa ešte dôkladnejšie pozrú na základné kamene vesmíru. Porozprávať by nám mohli nový príbeh o svete a jeho zákonoch.
Prečítajte si komentár o urýchľovači a základnom výskume.
Higgs už o dva roky?
Ten o Higgsovom bozóne by sme totiž mohli poznať už o dva roky. Také sú predpovede niektorých odborníkov. Podľa nich už koncom tohto roku môžu mať dostatok údajov, ktoré budú vyhodnocovať ten budúci.
Potom by sme sa mohli dozvedieť, ako je to s takzvanou „božskou" časticou - ako Higgsa nazvali novinári a široká verejnosť.
Existenciu kľúčovej súčiastky sveta predpovedá takzvaný štandardný model. Je to teória mikrosveta, ktorá zatiaľ zodpovedá pozorovaným výsledkom. Lenže niektoré hypotézy tvrdia, že realita možno vyzerá inak.
Dôkazom by napríklad bolo, ak by bozón hovoriaci o hmotnosti telies nejestvoval. Potom by sme museli prerobiť niektoré naše tvrdenia o vesmíre.
„Ak ho neuvidíme, budeme dosť napätí," povedal denníku Daily Telegraph Nicholas Hadley, ktorý pracuje na detektore CMS. „Znamenalo by to, že tam je čosi veľmi nezvyčajné. No dúfam, že ak budeme musieť prísť a povedať, že sme hľadali a nič nenašli, nájdu si na to nejakého iného dobrovoľníka."
Nová generácia strojov
Okrem hľadania Higgsovho bozónu chcú fyzici skúmať aj supersymetriu či ďalšie dimenzie. Stačiť by im na to mali aj súčasné energie, ktoré sa po ročnej odstávke na konci roku 2012 ešte zvýšia. Ani toto zvýšenie výkonu urýchľovača však nemusí odhaliť všetky tajomstvá fyziky. Preto vedci premýšľajú nad ďalšími superstrojmi.
Tie môžu priniesť ešte radikálnejšie poznatky. Dnes napríklad poznáme viac než stovku chemických prvkov, s ktorými sme sa stretli už počas školy v periodickej tabuľke. No podľa niektorých vedcov to môže byť iba zanedbateľný zlomok.
Dokonca vrátane tých, ktoré umelo pripravujeme v laboratóriách.
„Odhaduje sa, že jestvuje ďalších 4- až 5-tisíc," povedal pre britský denník Guenther Rosner, fyzik z Glasgowskej univerzity. „Predpokladá sa, že ich vytvorili supernovy počas svojich explózií. Bohužiaľ, tieto atómy jestvujú extrémne krátko."
Európska vedecká nadácia, ktorej súčasťou je aj Slovensko, preto pripravuje nové experimenty Fair a Eurisol. Mali by napodobniť podmienky panujúce dokonca vnútri neutrónových hviezd.
Neutrónové hviezdy na Zemi
Vedci chcú napodobniť ešte extrémnejšie podmienky.
BRATISLAVA. Stáť to bude viac ako miliardu eur. No Fair dokáže napodobniť jeden z najextrémnejších objektov v kozme - neutrónovú hviezdu. Tie sú také husté, že hmotnosť celého slnka sa dokáže zmestiť do niekoľkokilometrového polomeru.
Takéto podmienky chcú fyzici zopakovať v dvoch fázach: najskôr urýchlia atómy a zamieria ich na terč. Pozostatky po tejto zrážke ešte raz urýchlia a nechajú ich naraziť znovu. Výsledkom by mali byť teploty až miliónkrát vyššie ako v strede Slnka. Odhaliť by mohli nové prvky.
Kým totiž Veľký hadrónový urýchľovač pátra po časticiach, z ktorých sa atómy skladajú, nové európske stroje pomôžu pozrieť sa, ako a kedy. Experimenty ako Fair či Eurisol by mohli odhaliť nové prvky alebo ostrovčeky stability s dosiaľ neznámymi atómami.
(tp)
