Ak sa v noci zahľadíte na oblohu, viete kam sa máte dívať a máte trochu šťastie, možno si všimnete malý žiariaci bod. Od zvyšku podobných ho líši nielen zafarbenie, ale najmä pôvod. Nie je to ďalšia z hviezd, dívate sa na Mars.
Červená planéta sprevádza ľudstvo už tisícročia. Starovekí Rimania z neho pre jeho zvláštny odtieň urobili boha vojny, no i neskoršie generácie mu pripisovali čudesné vlastnosti. Mars sa stal symbol túžob aj obáv. Symbolom plným mýtov.
Schiaparelli a mimozemšťania
V 19. storočí pozoroval taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli na povrchu planéty zvláštne úkazy. Mal nedokonalý ďalekohľad a tieto štruktúry nevidel poriadne. Na ich opísanie použil slovo, ktoré sa zlým prekladom do angličtiny stalo „kanálmi".
Hneď vznikli špekulácie o dômyselnej sieti, ktorú niekto umelo vytvoril. Na chybu sa neskôr prišlo, no príbeh už žil po svojom.
Mars sa preto stal dôležitou súčasťou vedeckej fantastiky. Spisovatelia tam hľadali lepšiu i horšiu civilizáciu: niekedy jeho obyvatelia na Zem útočili, inokedy sa tam budúci pozemskí astroarcheológovia vyberali skúmať ruiny.
Práve hľadanie mimozemského života sa tak začalo spájať s planétou, ktorá je k Zemi v ideálnom postavení len raz za šestnásť rokov. Napomohli tomu aj snímky americkej sondy Viking 1. V roku 1976 zverejnila NASA čiernobielu fotografiu oblasti Cydonia, na ktorej sa nachádzal povrch planéty. A v hornej časti snímky ležal útvar, ktorý pripomínal tvár.
Mýtus žil ďalej: vraj nám niekto zanechal posolstvo. Až modernejšie prístroje a detailnejšie snímky ukázali, že kopec tvárou určite nie je.
Veľa vody
Mars však je pre hľadanie mimozemšťanov naozaj dôležitým. Náš vesmírny sused sa stal výborným laboratóriom, v ktorom si môžeme testovať vedecké hypotézy. Práve z Marsu priniesli robotické sondy niektoré z dôkazov, že voda v kozme nemusí byť výnimočná.
Dnes si myslíme, že práve voda je jedným z nutných predpokladov života. Je pritom jedno, či tento život funguje podľa bežných pozemských zvyklostí, alebo dokáže pracovať aj s jedovatým arzénom.
Vieme tiež, že Pred miliardami rokov zrejme bola táto planéta pre život vhodnejšia ako naša Zem. Avšak život dokáže prežiť aj v extrémnych podmienkach. Možno preto na Zemi stále jestvuje, a možno preto na Marse zostal, či aspoň nejaké jeho stopy.
Preto nie je hľadanie Marťanov nezmyslom. Prípadný objav mikróbov na tejto planéte by však znamenal asi najdôležitejší, aj keď asi nie práve najužitočnejší objav v histórii ľudstva.
Zem by prišla o poslednú baštu svojej výnimočnosti. A ktovie, možno by sa ukázalo, že všetci aj tak pochádzame z Marsu.
Planéta tak stále ostáva symbolom. A je ľudskou slabosťou chcieť symboly vlastniť a dotýkať sa ich. Napriek tomu, že misie robotov sú vo vesmíre výhodnejšie.
Preto v moskovskom inštitúte „uväznili" šesticu dobrovoľníkov, ktorí sa hrajú na cestu k Marsu. A ktorí sa pred týždňom akože poprechádzali po prašnom, suchom a nehostinnom povrchu planéty.
