Pôvodnú hru sme ohodnotili kladne a rozhodne sme sa s ňou nenudili. Po ohlásení PC verzie, na ktorú sa čakalo rok, sme však boli mierne skeptickí. Konverzie z konzolových systémov na osobné počítače dopadajú málokedy dobre a často sa nevyhneme zúfalému škrípaniu zubov. Darksiders však toto pravidlo zmietlo zo stola a napriek značnému zdržaniu si môžeme povedať, že to skutočne stálo za to.
Darksiders je akčná hra, v ktorej vidíte svojho hrdinu zozadu - takých nájdete na konzolách mraky. Panáčik sa bije, mláti okolo seba v bláznivo rýchlom rytme a občas niekam vyskočí, prerúčkuje cez priepasť, následne si zakúpi nejaké to vylepšenie, aby mohol vymlátiť dušu z tela nepriateľov o čosi pohodlnejšie. Doslova. Darksiders sa dá prirovnať ku God of War alebo ak chcete tak čiastočne i Dante’s Inferno a s prižmúrenými očami i japonským podivnostiam ako Bayonetta či Devil May Cry. Princíp poctivej akcie je jednoduchý a ľahko pochopiteľný, takže nikoho neprekvapí, že vám stačí niekoľko sekúnd na to, aby ste sa zorientovali a bavili sa. Na konzolách je tento žáner evergreenom a narážame na jeho obmeny (tu sa pridá viac dobrodružstva, tam viac lozenia po stenách, sem dám trochu kooperácie alebo príbehu) na každom druhom kroku. A na PC by ste čosi podobné hľadali márne. Aj preto je už Darksiders jednoznačným víťazom, no rozhodne nie jednookým kráľom medzi slepými.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Zápletka ostala rovnaká, veď nebol dôvod ju spoločne s hernými princípmi meniť, preto si to vezmeme šupom, nech vás nezdržujeme od toho, čo už dávno viete a prejdeme na novinky, rozdiely. Dejiskom hry je Zem, no rozhodne ju nespoznáte. Jeden zo štyroch jazdcov Apokalypsy, Vojna, je povolaný do rozhodujúcej bitky medzi pekelnými démonmi a anjelskými bojovníkmi. Ľudská rasa je tu len do počtu, hoci je to jej piesoček, na ktorom sa rozhodujúci stret odohráva. Lenže Vojna dorazila priskoro, čo zistí v momente, kedy podľahne obzvlášť gigantickému démonovi a pred Spálenou radou čelí obvineniu z rozpútania Apokalypsy a vyhladenia ľudstva. Vojna však dostane poslednú šancu na potrestanie vinníkov a pokúsi sa získať späť svoju stratenú česť. Lenže nebude to jednoduché: jeho protivníkom je tajomný Ničiteľ, ktorému sa Vojna musí postaviť a obnoviť tak rovnováhu síl medzi dobrom a zlom. Do rúk teda uchopíte svoj gigantický meč Požívač Chaosu a vydávate sa znovu na Zem, aby ste zachránili aspoň to, čo sa dá.
Aké bude vaše prekvapenie, keď zistíte, že ľudstvo je už dlhú dobu minulosťou a Zem sa zmenila na zdevastované bojisko, kde si to medzi sebou rozdávajú démoni s anjelmi. Vojna ako postava vôbec nevyzerá ako bežný charakter - a ľudský už tobôž nie, hoci má rovnako ako my hlavu, telo a dve horné i dolné končatiny. Masívna postava niekomu nemusí prirásť k srdcu, avšak to by od jedného z jazdcov Apokalypsy čakal málokto. Predovšetkým ide o to, aby to bola chladne charizmatický hrdina, ktorý bez mihnutia oka porciuje nepriateľov - a to zvláda Vojna na výbornú, takže niektoré náreky nad tým, že Vojna nie je charizmatický, pokojne hoďte za hlavu. Nemožno čakať hrdinské úsmevy a slzy v kútikoch očí pri masakrovaní nepriateľov, trhaní končatín a podobných radovánkach. Vojna je drsný hrdina a preto sa Požívača Chaosu dostanete neskôr do rúk nádhernú kosu, hviezdicu, ktorou triafate nepriateľov z diaľky, reťaz s čepeľou alebo špeciálny kanón nazvaný Milosrdnosť. Tieto zbrane je možné dodatočne posilniť o vylepšenie (rôzne bonusy k atakom, počtu duší, ktoré z nepriateľov získate).. a taktiež využívate sekundárne schopnosti Vojny, ktoré využívajú špeciálnu silu Hnev. Že ide ničivé elementy, ktoré musíte používať s rozvahou, dá rozum. A podobne vám aktívnym používaním zbrane naberajú silnejšie vlastnosti, u Vilgrima, obchodníka si za získané duše nakupujete nové útoky či predmety do svojej výbavy. Všetko je dobre známa a v tomto prípade i fungujúca pesnička. Navyše si zalietate a neskôr dostanete i vlastného koňa.
Grafické spracovanie je na rozdiel od konzolového výrazne vylepšené. Rôzne možnosti nastavenia rozlíšenia či miery vylepšených grafických efektov robia hru jednoznačne krajšiu. Darksiders v žiadnom prípade nechce kráčať v štýle realistického spracovania a vizuálne tiahne skôr ku komixom. Vôbec to nevadí, tento menej vážny prístup umožnil vývojárom zobraziť niektoré obzvlášť brutálne scény bez toho, aby sa vám z potokov krvi dvíhal žalúdok. Ruiny civilizácie pôsobia pomerne zaujímavo i preto, že sa na našu matičku Zem prišla pozrieť návšteva z pekla a tá si v ničom servítky pred ústa nedáva. Rôznorodosť je doplnená o zaujímavých nepriateľov, no na druhú stranu nám celkom chýbala vyššia miera rozmanitosti jednotlivých objektov na hernej ploche, prípadne niektoré lokácie pôsobili až príliš pusto. Deštrukčný model mohol byť taktiež omnoho bohatší, hlavne ak máme v rukách arkádu, v ktorej ide predovšetkým o akciu. Nie, že by ste tu nenašli predmety, ktoré nemôžete zničiť, no je ich pomerne málo a neustále sa opakujú. Ak už máme totiž pred sebou jednoduchšie, komixové prostredie, chceme ho trochu viac bohatšie.
Najviac sme sa obávali vyriešenia otázky ovládania. Keďže je obtiažnosť nastavená tak, aby sme sa snažili využívať jednotlivé kombá a slabiny nepriateľov, no zároveň je v podstate priemerná, musí byť ovládanie čo najlepšie vyladené. Nech sa budeme akokoľvek premáhať, najvhodnejším ovládačom je jednoznačne gamepad, no hra sa dá zvládnuť i klávesnicou a myšou, hoci si budete musieť zvyknúť na krkolomné kombinácie hlavne v menu (scrollovanie záložkami pomocou ctrl a shift-u a pod.). Vďaka nápovede v každom menu však tápať nebudete, len je to trochu od ruky a taktiež zamrzí využívanie myšky len v niektorých menu. Priamo v akcii sa taktiež nevyhnete niektorým bizarnostiam (vyvolanie špeciálneho ataku kombináciou Caps Lock + číslo). Mnohé mohlo byť vyriešené omnoho intuitívnejšie. Nie, že by sa zvolená schéma ovládania nedala naučiť, ale nepôsobí príliš prirodzene. Manuálne ovládanie kamery budete využívať často, no ani to neznamená, že občas nebudete vedieť koľká boje, pričom neprehľadnosť sa prejavuje už klasicky v stiesnených priestoroch a pri vyššom počte nepriateľov, kde pocítite nemotornosť mierenia. Ale stále sa to zvládnuť tak, aby hranie nebolo úplne otravné a vy znechutení.
Tým najdôležitejším je totiž hrateľnosť. Tá si svoju vysokú úroveň kvality udržiavala v konzolovej verzii, pre PC je mlátenie okolo seba ešte zábavnejšie. Hoci je niekedy doplnené o krkolomné skákanie, prevažnú časť sa sústredíte na sekanie a rúbanie. Pre osobné počítače značne nedostatkový tovar. Rýchle akcie si svoje publikum našli na konzolách, no neznamená to, že by na PC neboli vhodné. Pripravte sa na oddychovú zábavu, pri ktorej nemusíte príliš dlho dumať nad ničím, cesta dopredu je aj napriek otvoreným priestranstvám a možnostiam lineárna. Trochu nás zamrzelo, že sme sa často museli vracať po ceste, ktorú sme si už raz užili a prerúbali sa ňou pred niekoľkými desiatkami minút, no musíme sa dostať späť. Tento problém býva často riešený úplne inak, tempo totiž značne poľaví. Na sekaní okolo seba je však niečo animálne príťažlivého a v Darksiders vás to chytí pod krk, pretože v podaní Vojny je to vskutku masaker.
Aj napriek tomu, že máme pred sebou rúbanicu, v nej nájdete pomerne veľké množstvo dialógov a hovoreného slova. Preto väčšinu hráčov istotne poteší kvalitná lokalizácia od Comgadu v podobe titulkov. Darksiders pre PC má svoje mušky: ovládanie je mierne kostrbaté. Ale na rozdiel od konzolovej verzie vyzerá lepšie a kedy naposledy ste si na osobnom počítači tak dobre oddýchli pri podobne zúrivej akcii? Nie je to síce dôvod, aby PC hráči prestali závidieť konzolistom napríklad God of War, no jednoznačne majú aspoň dostatočnú náhradu.
