SME

Mars je teraz najbližšie v histórii

Načo sú dobré výlety na povrch červenej planéty, prebiehajúce v Moskve?

V takýchto skafandroch sa prešli účastníci experimentu Mars 500 po červenej planéte.V takýchto skafandroch sa prešli účastníci experimentu Mars 500 po červenej planéte. (Zdroj: ESA)

Kozmická loď sa skladá zo štyroch prepojených modulov na bývanie a experimenty. Dopĺňa ju vonkajší modul s jemným pieskom a kameňmi na podlahe a s hviezdnou oblohou po stranách, aby bola ilúzia Marsu dokonalá.

S týmto priestorom bez slnka a čerstvého vzduchu si musí 520 dní vystačiť medzinárodná šesťčlenná posádka, smerujúca pri simulovanom lete k červenej planéte.

gal.jpg

Z pristávacieho modul vystúpili Rus Alexander Smolejevskij a Talian Diego Urbina.

POZRITE SI GALÉRIU >>

Bez pozemského komfortu

Životný štýl posádky je veľmi skromný. Sprcha raz za desať dní, jedlo z konzervy alebo z mrazničky, únavná komunikácia so Zemou, ktorá sa začala oneskorovať hneď po „štarte"; teraz je časová medzera už štyridsať minút.

Každodenný pevný program zahŕňa aj experimenty vrátane radiačného poplachu alebo fingovanej poruchy prístrojov. Vedci ich pripravili pre posádku dovedna 105, najviac z biológie, biochémie, imunológie, psychofyziológie a psychológie.

To všetko patrí k príprave cesty na červenú planétu v rámci experimentu Mars 500. Okrem Ruskej kozmickej agentúry, Ruskej akadémie vied a Európskej kozmickej agentúry sa na ňom podieľa Čínska kozmická agentúra, ktorá už má vlastné skúsenosti s vyslaním človeka do kozmu.

Takže keby sa simuloval aj štart rakety a nasledujúci beztiažový stav, účastníci by asi ani nemali ako zistiť, či sa už nezačala ďalšia veľká cesta do kozmu. V skutočnosti je k nej však ešte stále dosť ďaleko, lebo Američania, Rusi ani Číňania ešte presne nevedia, kedy by mohli k Marsu odštartovať v skutočnej rakete a so skutočnou posádkou, pripravenou na všetko.

V polovičke misie

Na palube kozmickej lode, ktorá nikdy neopustila moskovský Ústav lekárskych a biologických problémov, sú traja Rusi, Francúz, Talian a Číňan. Vyštartovali v júni 2010 a vrátia sa v novembri. Vo štvrtok, keď prebehol 260. deň simulovanej cesty, boli presne v polovičke svojej misie.

V sobotu pred týždňom sa naplnil čas cesty k Marsu. Z pristávacieho modul EU-50 vystúpili Rus Alexander Smolejevskij a Talian Diego Urbina, ktorí sa prešli po simulovanom povrchu červenej planéty. Zapichli doň zástavu Ruska, Číny a Európskej kozmickej agentúry (ESA).

Predniesli anglicko-ruskú reč, v ktorej spomenuli 50. výročie letu Jurija Gagarina, prácne zozbierali do vrecúšok vzorky pôdy a vrátili sa do pristávacieho modulu. Ich skafandre mali nezvyčajnú farbu, ktorá občas takmer splývala s červenkastým povrchom.

Dnes je na programe druhý výstup na Mars, kam sa okrem Smolejevského pozrie aj Číňan Wang Jü. Posledný výstup na Mars sa uskutoční 22. februára. Potom sa pristávací modul vráti naspäť k materskej lodi a 23. februára sa začne druhá časť cesty, smerujúca už k Zemi. Môže byť ešte zložitejšia ako tá prvá.

Ako konštatoval hovorca projektu a bývalý kozmonaut Boris Morukov, únava a predstava blížiaceho sa konca experimentu bude klásť na psychiku účastníkov zvýšené nároky.

Jedným z hlavných cieľov experimentu Mars 500 je testovať odolnosť ľudskej psychiky a celkovú výdrž organizmu pri ceste, náročnosť ktorej nemá v histórii kozmonautiky obdobu.

Mesiac bol ľahším cieľom, už len preto, že časové oneskorenie pri komunikácii s Marsom v prípadných kritických situáciách neumožní opýtať sa operátorov na Zemi, čo treba robiť; posádka Apolla 11, ktorá pristála ako prvá na Mesiaci, túto možnosť mala.

Okrem rizika ožiarenia môžu vzniknúť ďalšie problémy, ktoré pri ceste na Mesiac neboli aktuálne, zato hrozia v skupinke ľudí, ktorí sú nútení žiť a spolupracovať v malom priestore, odkiaľ - zatiaľ iba teoreticky - niet úniku.

Pri nepárnom počte je napríklad možný vznik nerovných koalícií. Môže sa objaviť agresívne teritoriálne správanie, keď si človek začne brániť „svoje územie". V rámci ponorkovej choroby hrozia depresie, zvýšená citlivosť na malé podnety, nespavosť alebo neschopnosť odpočívať.

S pištoľou na kolegu

"Všetky podmienky na spáchanie vraždy sú splnené v okamihu, keď zamkneme dvoch mužov na dva mesiace do kabíny šesť krát šesť a pol metra," zapísal si v roku 1980 do denníka kozmonaut Valerij Rjumin.

V histórii pilotovaných letov do kozmu nastali problémy tohto druhu nie raz. Ako napísal český historik Karel Pacner, na palube orbitálnej stanice Saljut 5 sa v lete 1976 pohádali Boris Volynov a Vitalij Žolobov tak ostro, že Volynov vytiahol na kolegu pištoľ.

„Do začiatku osemdesiatych rokov totiž dostávali sovietski velitelia zbraň pre prípad, že by vypukla vzbura. Nakoniec sa pod nejakou zámienkou predčasne vrátili," vysvetlil Pacner.

Nepriateľstvo vládlo v roku 1982 aj v orbitálnej stanici Saljut 7. Posádku tvorili dvaja ruskí kozmonauti, ktorí spolu počas vyše polročnej misie takmer neprehovorili. Návštevy síce vítali srdečne a tvárili sa, že sa nič nedeje, no len čo hostia odleteli, nevraživosť prepukla nanovo.

Na jar 1995 si zas nemohol Američan Norman Thagard zvyknúť na ruských kolegov Vladimira Dežurova a Gennadija Strekalova, s ktorými bol na stanici Mir. Cítil sa osamelý, nemohol používať vysielačku ani elektronickú poštu. Za štvrť roka schudol o vyše osem kilogramov.

Rovnako depresívne sa cítil Američan John Blaha, ktorý na Mire pristál nasledujúci rok. Prispela k tomu skutočnosť, že lekári v poslednej chvíli vyradili ruských partnerov, s ktorými Blaha trénoval, a nových kolegov takmer nepoznal. Mesiac mu trvalo, kým sa psychicky aklimatizoval.

Ďalšou kapitolou je vzťah kozmonautov a riadiaceho strediska. Napríklad tretiu posádku prvej americkej orbitálnej stanice Skylab rozzúrili požiadavky riadiaceho centra natoľko, že vyhlásila na celý deň štrajk.

Zatiaľ je to bez žien

Nuž a kapitolou samou osebe je účasť žien. Mnohí psychológovia sa nazdávajú, že ženy by mali byť členkami dlhodobo izolovaných tímov. Umožnilo by to napríklad iný pohľad na nejednoznačné problémy, ktoré sa ťažko riešia mužskými prostriedkami.

Je taktiež dokázané, že ženy sa vyrovnávajú s dlhodobým stresom lepšie ako muži, alebo že v prítomnosti žien sa muži správajú celkovo ohľaduplnejšie.

V posádke experimentu Mars 500 ženy chýbajú. Vraj preto, že sa nijaká vhodná nenašla. Nevedno však, či kdesi v pozadí nie je jeden dávnejší problém, ktorý nechtiac vyvolala kanadská psychologička Judith Lapierrová v roku 1999.

Kanaďanka po jednom skúšobnom pobyte v skúšobnej rakete obvinila ruského „kozmonauta", že sa ju pokúsil pred Novým rokom pobozkať spôsobom, ktorý vnímala ako sexuálny.

Pre ruských šéfov projektu to nebol signál na disciplinárku, ale iba na to, že by mali lepšie študovať izolované tímy zložené nielen z rôznych pohlaví, ale najmä z ľudí pochádzajúcich z odlišných kultúr.

V rámci simulácie letu na Mars už v Moskve prebehli dve skúšky schopností kandidátov znášať izoláciu. Prvú ukončili v novembri 2007 a trvala 14 dní, druhá, ktorá mala 105 dní, sa skončila v júli 2009. Experimenty pomohli čo najlepšie vybrať posádku na terajší 520-dňový let.

Uvidíme, s čím sa vráti domov.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu