BRATISLAVA. Ten let sa môže zdať nekonečným. Desiatky či stovky rokov v kozme by pre cestovateľov uzavretých v tesných kozmických lodiach predstavovali nekončiacu rutinu a nudu. No vedci a inžinieri už dávno prišli na riešenie, ako spríjemniť dlhé vesmírne lety: jednoducho vás uspia.
Hibernácia astronautov zatiaľ patrí len do vedeckej fantastiky. Autori ňou zväčša riešia cestovanie k vzdialeným objektom, trebárs medzi planétami či hviezdami. Aj táto fantázia sa však aspoň teoreticky môže stať skutočnosťou, podobne ako let na Mesiac či mobilné telefóny.
Americkým vedcom sa totiž podľa štúdie v magazíne Science podarilo poodhaliť procesy, ktoré umožňujú medveďom uložiť sa na zimný spánok. Ďalší výskum by dokonca mohol viesť k tomu, že by sme ich raz dokázali zopakovať u ľudí.
Takmer nedýchajúAmerické medvede čierne, nazývané aj baribaly, sa ukladajú na päť až sedemmesačný zimný spánok. Počas neho neopúšťajú brloh. Napriek tomu však neboli vedci schopní odsledovať, čo sa počas spánku so zvieratami deje. Zmenil to však prípad piatich cicavcov žijúcich na Aljaške.
Medvede si tam, podobne ako u nás zvykli na ľudí a kŕmili sa z odpadkových košov. Ohrozovali dokonca obyvateľov. Úrady sa preto rozhodli zvieratá zastreliť. S nápadom ušetriť ich však prišli vedci. Navrhli medvede odchytiť, zavrieť do umelých brlohov a nechať ich zaspať. V takýchto podmienkach by ich mohli pohodlne skúmať.
Tímu Briana Barnesa z Inštitútu arktickej biológie sa preto podarilo zvieratá umiestniť do drevených napodobenín brlohov, pričom vedci päť mesiacov monitorovali nielen tep a telesnú teplotu zvierat, ale aj ich dýchanie - teda hladiny kyslíka a oxidu uhličitého.
Vedci zistili, že zvieratá zhruba o šesť stupňov znížia svoju teplotu tela, na 30 stupňov. Ich metabolizmus však spomalil až o 75 percent. „Fungujú podobne ako uzavretý systém," povedal Barnes pre magazín Scientific American. „Jediné, čo potrebujú, je vzduch."
Ani toho však nepotrebovali veľa, keďže medvede dýchali len veľmi málo. Nadýchli sa zhruba raz až dvakrát za minútu, pričom medzi jednotlivými nádychmi ich srdce takmer nebilo. „Medvede sa počas hibernácie hlboko nadýchnu a vydýchnu. Keď sa tak stane, ich srdce sa zastaví na desať, pätnásť i dvadsať sekúnd," dodal pre BBC Barnes.
Nasledovalo však ďalšie prekvapenie. Nielen tesne pred uložením na zimný spánok, ale aj krátko po prebudení fungoval všežravce zvláštne. Na pár týždňov sa dostali do akéhosi medzistavu, po prebudení sa im napríklad zvýšila telesná teplota a jedli normálne, no ich metabolizmus ostal spomalený.
Liečba aj vesmírSamotné výsledky ale nie sú zaujímavé len pre biológov. Pochopenie procesu hibernácie by mohlo pomôcť pri liečbe ľudí. Najmä po ťažkých úrazoch by bol spomalený metabolizmus pacienta výhodou pre lekára. Preto sa o výskum začala zaujímať aj americká armáda.
Jestvujú však ešte odvážnejšie špekulácie. Tie dokonca hovoria o možnom budúcom využití pri ďalekých kozmických cestách. „Ak sa pokúsite predstaviť človeka ako medveďa, potom môžete napodobniť to, čo robí medveď," komentoval tieto myšlienky podľa magazínu Science Henry Harlow, ekofyziológ z Wyomingskej univerzity.
Na to však potrebujeme pochopiť, ako to medvede vlastne robia. Odpoveď by sa podľa odborníkov mohla ukrývať na bunkovej a génovej úrovni.
