či iných subjektívnych príčin. Neznámeho. Niečoho, čo vydáva podivné zvuky v tme, počujeme dych toho podivného stvorenia a doslova cítime ako je horúci, ako nás nebezpečne spaľuje a nebezpečne napáda racionálne myslenie. Bojíme sa niečoho, čo je ukryté za najbližším rohom, hoci ak sa tam pozrieme, nič tam nebude. Bojíme sa toho, čo nevidíme. Novinka od Frictional Games to len potvrdzuje.
Isteže, máme tu hneď niekoľko hororových hier: kedysi dávno nás mátala Phantasmagoria či iné adventúrne kúsky sústreďujúce sa skôr na násilie alebo brutalitu (pamätáte si ešte na chutnučký kúsok I Havo No Mouth, and I Must Scream?). Mierne psychologický teror hlavne vďaka prostrediu a geniálnemu ozvučeniu priniesol Silent Hill, zombíci na nás skákali v Resident Evil, potom tu bola šialená Alma z FEARu a samozrejme nesmie chýbať ani nejaké to vesmírne bububu v štýle Dead Space alebo Aliens vs. Predator. Lenže medzi týmito velikánmi, ktorí zapratali nejednu stránku časopisov a internetových periodík, sa v kúte krčí Penumbra. Trilógia, ktorá je síce nenápadná, ale často dokázala s prostredníkom a lišiackym úsmevom strčiť konkurenciu do vrecka.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Švédski vývojári z Frictional Games netvoria žiadny kolos, celkovo piati zamestnanci však robia svoje projekty s láskou. Je to hneď vidieť. Neupúta vás technické spracovanie, ktoré je v podstate po kvalitatívnej stránke priemerné a ani architektúra úrovní nie je nadpozemsky dokonalá. Vedia však navodiť správne nepríjemnú atmosféru, takže sa bojíte nazrieť do ďalšej chodby. Pri búchaní, škriabaní alebo rôznych hlasoch či vzdychoch a revoch, sa okolo seba šialene obzeráte a hľadáte čosi tajomné, aby ste mohli skolabovať a radšej to celé vypnúť. Penumbra ukázala cestu, Amnesia sa po nej vyberá a svojou odviazanou strašidelnosťou dokazuje to, čo úplne stačí k tomu, aby sme sa poctivo báli. Núti nás utekať, skrývať sa, zostávať v tieňoch a tmavých kútokch, kde sa budeme od strachu pozerať do steny a počúvať ako meter dva za našim chrbtom čosi chodí, čosi dýcha... ale neotočíme sa, pretože akonáhle to spravíme, zbláznime sa.
Amnesia: Pád do Temnoty ide na mnohé veci úplne inak, než sme zvyknutí. Začneme tým, že dianie sledujete z vlastného pohľadu. Ako v iných strieľačkách sa prechádzate po prostredí - tentoraz tajomnom hrade Brennenburg - avšak nebojujete. No ono vlastne ani nemáte čím, účinnú zbraň do rúk nedostanete. Zo začiatku vám to ani nebude vadiť, veď prvú hodinku-dve ani na žiadneho bubáka nenarazíte, no to neznamená, že sebou nie raz nepríjemne cuknete. Žánrovo teda môžeme Amnesiu zaradiť skôr do adventúr, avšak aj tu treba zdvihnúť varovný prstík. Žiadne dialógy, žiadne nezmyselné logické hádanky. Tie tu síce nájdete, avšak všetky sú založené na manipulácii predmetov s prostredím. Zoberiete aj zopár predmetov, no tie vám inventár nezahltia a vždy viete, kde ich máte použiť. Je to skôr o tom, že máte čosi vo vrecku a musíte to použiť o pár miestností ďalej, aby ste mali voľný priechod do inej časti hradu. A pri používaní predmetov vám dáme len zopár krátkych prípadov: máme tu páky, ak je lano z kladky zaseknuté o nejaký predmet, zdvihnete iný a do inkriminovaného ho hodíte, prípadne ak potrebujete ozubené koleso ležiace tuná v rohu, chytíte ho a prinesiete na miesto... Často zistíte, že jediné účinné je to najjednoduchšie riešenie a do poškodeného okna nebudete skúšať vopchať vrták, ale chytíte jednu z mnohých stoličiek či skriniek a jednoducho predmet cez sklo hodíte. Fanfáry sa rozozvučia, cestu máte voľnú.
Ale dobre, trochu uberieme z tempa. Hlavným hrdinom je David. Ako už býva zvykom, nič si nepamätá a tentoraz za to nemôže ani búrlivá sobotná noc. Zvyčajne sa snažíme dostať z nepríjemného miesta preč. Von, na slobodu, priamo za lúčmi slnka. V prípade Amnesie (a tak to bolo aj v Penumbre) je to úplne opačne. Daniel si mnoho nepamätá, avšak strohý odkaz, aby Ho náš hlavný hrdina zastavil, donúti hráča vstúpiť do paláca temnoty. Postupne nachádzate rôzne poznámky, zápisky či výňatky z denníkov. V nich sa postupne dozvedáme o Davidovych nočných morách o jeho vzťahu s Alexandrom, ktorý ho pozval na toto ohavné miesto a... a postupne začnú Davidove desivé sny ožívať, mrazivé výjavy písaného slova sú doplnené o dialógy. Počujete hlasy, no nevidíte protagonistov. Obraz sa nepríjemne rozmaže či upadne do temnoty a vy napríklad začujete ženu prosiacu o život, jej výkriky - a zrazu sa v tmavej chodbe znovu objaví aspoň kúsok svetla a vy uvidíte na chladnej kamennej dlažbe krvavý pás. Podobných výjavov zažijete mnoho a vynikajúco to pomáha postupnému rozprávaniu a odhaľovaniu tajomného príbehu, v ktorom nechýba tajomný amulet a samozrejme nejaký ten šialený rozum snažiaci sa ľudskými obeťami zasýtiť svoj hlad po vedomostiach psychiky. Šialenstvo, beznádej a utrpenie vás bude stretať na každom kroku. Nie je to ako napríklad v Blackstone Chronicles (možno poznáte knižné spracovanie, možno herné), kde bol psychologický teror niekedy až príliš brutálny, avšak tu je len súčasťou jedného väčšieho celku, z ktorého vás bude nepríjemne mraziť.
Dej nie je presne datovaný, avšak zabudnite na rôzne technické vymoženosti. Žiadna elektrina a už tobôž nie strelné zbrane. V tmavých priestranstvách panstva sa preto snažíte vyhľadávať rôzne zdroje svetla, pretože iba v ich tesnej blízkosti nepodľahne Daniel vábeniu šialenstva a nezblázni sa. Cestou natrafíte na niekoľko svietnikov, ktoré môžete zažať pomocou kresadla a po čase nájdete aj petrolejovú lampu. Optimistický úsmev vám však zamrzne veľmi rýchlo na perách. Každé kresadlo je na jedno použitie a hoci ich nájdete v hre niekoľko desiatok, predsa nimi budete radšej šetriť a tmavými chodbami bežať. Lampa má pomerne veľkú spotrebu a olejničiek nenájdete taktiež mnoho, aby ste si mohli na cestu svietiť. A teraz si predstavte, že Brennenburg je ponorený do temnoty a nakazený zlom. Budete sa báť tmy, avšak zistíte, že akýmkoľvek zdrojom svetla na seba iba upozorníte. Neustále budú skúšať pevnosť vašich nervov rôzne naskriptované sekvencie ako zatvorenie dverí, no viac vás vydesia zvuky. Vy viete, že v hrade niečo žije, niečo zlé, veľmi zlé, neustále To počujete a nechcete To vidieť, pretože práve To vám ide po krku... a stále sa otáčate, zastavujete, počúvate a snažíte sa zistiť, či ide len o nevinnú hru vetra alebo vám niekto skutočne kráča za chrbtom. Alebo to je pred vami, za najbližšími dverami? Alebo v tejto postrannej uličke? Alebo kde... a to sa už chytáte za hlavu a v moci šialenstva nechávate svoju dušu podľahnúť desivým nočným morám.
Výrazne k tomu prispieva stvárnenie Davidovho psychického stavu. Akonáhle sa začne báť, pocítite to aj vy a úplne plynule a prirodzene prejde vypätý psychický stav i na vás. David začne nahlas dýchať, akoby nevedel nabrať vzduch do pľúc a zároveň je z každého nádychu počuť strach... vy cítite strach z ozvučenia! A do toho si teraz pridajme pokrivenie videnia. Obraz sa začne nepríjemne vlniť, predmety a celé prostredie strácajú svoje statické kontúry a menia svoj tvar, takže si pripadáte ako pod vplyvom psychotropných látok, no to je len začiatok. Lomoz neustáva, už počujete aj ľudské hlasy, no nič nevidíte... keď tu zrazu sa zjaví prvý nepriateľ.
Ako sme už spomínali, boj priamou konfrontáciou nepripadá do úvahy, nevyviaznete so živou kožou. Musíte sa ukryť do kúta, do tmavého kúta, kde sa budete ešte viac triasť, obraz naberie odtiene tmavomodrých farieb a nie, že sa pozriete na okolo prechádzajúcu postavu... Druhý príklad istej smrti je ešte viac mrazivý. Vy To nevidíte. Ešteže sú pivnice zatopené, takže počujete čľapotenia a vidíte kruhy vo vode = kam podivné stvorenie stúpilo. Lenže nemôžete sa zastaviť na jednom mieste: postupným skákaním po bedniach postupujete ďalej, neskôr musíte otvoriť mreže tak, že protivníka odlákate hodením predmetu niekam ďaleko... a dýchať prestanete pri šialenom úteku, kedy bežíte bludiskom, rýchlo otvárate dvere a za sebou ich zabuchujete len preto, aby ste po niekoľkých metroch počuli zvuk štiepajúceho sa dreva... a ďalšie dvere... a ďalší buchot, škripot, rev... Atmosféra je razom maximálne vybičovaná a keď sa zrazu ocitnete v absolútnom tichu, je vám ešte horšie, pretože vy viete, že toto bol len začiatok a čaká vás čosi ešte horšie. Aby sme vás upokojili, tak áno... ale to si už užijete sami.
Ovládanie je taktiež odlišné od konkurencie, na ktorú ste zvyknutí. Žiadne akčné tlačidlo, ktoré vám otvorí dvere, zatiahne za páku alebo posunie stoličku. Tu máte kurzor a pokým natrafíte na aktívny predmet, jeho manipulácia je totožná tomu ako hýbete myšou. Je príjemné otvárať šuflíky potiahnutím k sebe a potom ich opačným pohybom zatvárať. Alebo zatiahnuť za páku... ale keď budete unikať pred spomínaným vodným šialenstvom, zistíte, čo je to práca nervov. V snahe zavrieť tie prekliate dvere zbadáte už len približujúce sa stopy vo vode. Tesne sa vám to podarí, dvere sa zatrasú a vy bežíte ďalej. Verte, že vtedy myš zvierate trasúcou sa rukou, ktorá ani nevie čo robí. Fyzikálny engine je prepracovaný dostatočne a nechýbalo nám napríklad to, že kniha vhodená do ohňa nezhorela. Ovládanie a celý interface je len ďalšou súčasťou odlišnosti celej Amnesie od mainstreamovej produkcie.
Dosť už zbytočných slov. Amnesia: Pád do Temnoty je skvelá hra. Vynikajúci horor, psychologický teror a rozhodne nič pre toho, kto chce len klikať myškou a chodiť sem a tam, rezať potvory tak, že krv ostrieka i vás pred obrazovkou. Amnesia je z úplne iného súdka a práve preto je neskutočne vynikajúca. Nie je technicky dokonalá, no napriek tomu je jej desivá mrazivosť bizarne príťažlivá. Všetky poznámky nie sú nadabované, no zápisky z denníkov budete počúvať so zatajeným dychom. Nie je to jednoduchá hra, nemáte žiadny ukazovateľ zdravia (na čo aj, stačia dve-tri facky a David zomiera), budete tápať... ale napriek tomu sa zakaždým zľaknete a nepoľavíte, nebudete chcieť odísť spásonosným kliknutím na ikonu Uložiť a Ukončiť. Mimochodom hra je lokalizovaná do českého jazyka prostredníctvom titulkov. A aby sme presvedčili aj najväčších frlošov: nestojí to ani 10€. Tak, vážení, ak sa chcete skutočne báť, momentálne niet lepšej alternatívy. Vynikajúci príbeh, vynikajúca atmosféra. A toto spravili piati ľudia! Klobúk dolu, dnešná AAA produkcia sa môže ísť pásť na lúku, takto sa robia Hry s veľkým H.
