Nebol to síce žiadny hardcore titul a tí, ktorí predlohu nepoznali, sa len zúfalo pýtali, o čom tam preboha ide a čo je na tom zábavné. Napriek tomu musíme hodnotiť hry s Harrym Potterom pozitívne. Až doteraz. Posledný Potter je totiž absolútnym výplachom a výsmechom nielen hry ako takej, ale aj ako produktu pre fanúšikov.
Príbeh nebudeme rozoberať, veď ho poznáte a ak nie, jednoducho o kúzelníka s okuliarmi ani pohľadom nezavadíte. To, že je zápletka agresívne rozkúskovaná, sme si zvykli, ale v tomto prípade to už nemá ani hlavu, ani pätu a navyše sú vybrané časti príbehu zúfalo zaplátané chabou hrateľnosťou. Tak ako dospieva celá séria knižná a filmová, prekonala počiatočnú detinskosť po celkom príjemnú serióznosť i herná séria. A teraz sa to rozhodla zakončiť totálne hlúpo. Harry Potter and the Deathly Hallows je totiž strieľačkou z pohľadu tretej osoby. Fakt, naozaj a úplne vážne. Tam, kde svalnatý hrdina drží v rukách rotačný guľomet, zviera mladý pánko paličku a strieľa ohnivé iskričky alebo jednu veľkú modrú šupu. Dosaďte si Expulso, Confringo a zopár ďalších ako čiastočné zmätenie nepriateľa, obrannú bariéru okolo kúzelníka, levitovanie, omráčenie... Postupne si ich vylepšujete, no smolou ostáva to, že aktívne budete používať asi tak dve, pretože nemáte čas na omráčenie či spútanie dvoch nepriateľov dokopy. Veď na čo aj, keď ich môžete jednou ranou poslať tam, odkiaľ prišli. Harry Potter je proste strieľačka, v ktorej nájdete divné zbrane a produkt samotný vám akoby naznačoval, či to chcete fakt hrať a trápiť sa niekoľko hodín.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Spoza hrdinu videná akcia je od začiatku akoby nemotorná, príliš umelá. Kamera je umiestnená príliš blízko pri Potterovi, takže prehľadnosť nie je najlepšia, navyše je manipulácia s hrdinom pomalá a neprehľadná. Ovládanie je tak pomerne neohrabané, ale nemusíte sa báť. Hra je tentoraz členená na lineárne úrovne, ktoré v podstate predstavujú chodbičky s neviditeľnými stenami, prípadne akýmikoľvek prekážkami. Keďže Harry nedokáže prekročiť ani špak od cigarety, musíte prechádzať lineárnym tunelom. Často tam, späť a ešte raz tam a späť. Veď nech je sranda a nemôžete to dohrať za hodinku, dve. Prostredie je fádne aj napriek počiatočnému nadšeniu. Zistíte, že les nie je až tak krásne zelený, akési prostredie divnej elektrárne (žeby atrapa Jaslovských Bohuníc???) nemá dostatočný šmrnc a ani nočné výlety do zasneženého mestečka či potulky pri zrúcanine nepôsobia chytľavo. Všetko to je sterilné, nezaujímavé a opakujúce sa. Aby to nebolo málo, vy skutočne chodíte tam a späť ako banda idiotov. Úsmevne vyzerajú i animácie počas rozhovorov... no asi aj preto, že tu žiadne nenájdete a postavičky buď stoja ako soľné stĺpy alebo gestikulujú až neskutočne roboticky.
No dobre, tak ten Potter chodí nejako podivne, okolie je fádne, ale dôležité predsa je, ako sa tam strieľa, nie? Samozrejme, veď dokonca nám pribudla i možnosť úkrytu za prekážkami! A dokonca ju i možno využijete párkrát, ale väčšinu času budete skôr zúfalo pobehovať. Stačí to. Mierenie je podivné a keďže vyslané kúzla letia veľmi pomaly, úspešnosť zásahu klesá s pohybom nepriateľa. Tí chvalabohu mnoho rozumu nepobrali, nezaoberajú sa úkrytom, prípadne či ste ich zasiahli, no raz za čas pobehnúť vedia. Náročnosť je teda klasifikovaná výhradne podľa toho, koľko ešte vydržíte, pričom zdravie sa vám priebežne dopĺňa. Ak začne obraz strácať farby, musíte sa rýchlo niekam ukryť, prípadne dostať z dosahu nepriateľských útokov. Vtipné je, že protivníci sa jednoducho respawnujú z akéhosi čierneho dymu. Zneškodníte ich, príde čierny dym, ktorý ich telo odnesie niekam a keď sa objaví znovu, viete, že prichádza ďalší pán na holenie. Respawn i za vašim chrbtom či na miestach, kde to jednoducho nečakáte a nemôžete sa napríklad dostať (vysoko postavené miesta ako skaly), je samozrejmosťou. Po niektorých nepriateľoch ostávajú špeciálne flaštičky s lektvarmi, ktoré sa delia do dvoch tried. Tie z prvej skupiny môžete ihneď vypiť (rýchle uzdravenie, posilnenie, zvýšenie presnosti) a ostatné (škrtiaci plyn, výbušná zmes, dymová clona...) zbierate a používate na vami vybraných miestach. V podstate ale po nich nemusíte takmer vôbec siahať.
Druhov nepriateľov je len zopár a tento biedny repertoár len podtrhuje nezáživnosť celého hrania. Bežíte lineárnym svetom, strieľate do tupých nepriateľov a to celé znovu a dokola. Chvalabohu vám to zaberie asi štyri hodinky, takže to utrpenie netrvá príliš dlho, avšak povedzme si úprimne, kto by už len dobrovoľne skúšal pevnosť svojich nervov, silu nátury a premáhal sa hraním a nezaspal? Spracovanie je príliš umelé, aby zaujalo, animácie sú toporné, zvukovo ide o priemer a jediné, čo poteší, je hudba. Ale pre tú si Deathly Hallows asi nekúpite. Je síce vidieť, že autori chceli posunúť sériu k dospelejšiemu žánru, no zároveň sa snažili minimalizovať vplyv násilia na minimum a celé to mal na starosti začínajúci level dizajnér. Nemá zmysel pripraviť strieľačku bez toho, aby v nej nebola žiadna poriadna akcia. V náznakoch sa snaží Deathly Hallows navodiť napínavú atmosféru pri zakrádaní sa v neviditeľnom plášti. Vôbec sa to nedarí, hra sa prepne do pohľadu z prvej osoby, čím strácate prehľad, navyše je pohyb postavy ešte viac ťažkopádny. Na hranie nenavnadia ani bonusy pri zbieraní špeciálnych predmetov, ktoré nájdete v misiách - textové správy alebo audioukážky? To má hráča poháňať, aby skúmal okolie a snažil sa všetko prekutať?
Harry Potter and the Deathly Hallows predvádza ako sa to nemá robiť. Aj keby sme zabudli na slávnu licenciu, máme pred sebou úbohé torzo hrateľnosti, ktoré svojim monotónnym napredovaním ubíja. Veď ako si môže akčná hra dovoliť pri gradovaní príbehu v samotnom závere posielať na hráča desiatky pavúkov, pričom doteraz zápasil s inými čarodejníkmi? A záverečnú bitku poňať ako hlúpe strieľanie po neustále respawnujúcich panákoch, proti ktorým musíte vydržať X minút? Nie, toto nie je ani zábavné, ani vtipné. Tobôž nie hrateľné. Omnoho viac zábavnejšie bolo infantilné zbieranie fazuliek pred 10 rokmi. Harry Potter and the Deathly Hallows je jednoducho akčná hra bez akcie.
