Ak neberieme do úvahy roky spoločného štátu, keď sa všetko transformovalo, hodnotilo a krátilo, tak vedeckí pracovníci očakávali, najmä po prijatí Lisabonskej dohody o postupnom zvyšovaní percenta HDP na vedu, že to bude len lepšie a lepšie. Opak sa stal pravdou.
Mečiarova vláda síce prejavila záujem o vedu, ale skutky sa nekonali. Minister Baco rozbehol projekt na financovanie biotechnológií, ale trval sotva rok, lebo po voľbách prišla nová vláda a tá predsa nemohla pokračovať v projektoch predchádzajúcej.
Stratégia v stratosfére
Dzurindove vlády naprávali problémy po predchádzajúcej, sanovali banky a veda sa mala riešiť po príprave a vypracovaní stratégie. Tá sa na ministerstve školstva aj pripravovala, ale na ministerstve financií panovala predstava, že veda je čierna diera, kde len miznú peniaze. Aj napriek tomu sa rozbehlo fungovanie a financovanie Agentúry pre podporu vedy a výskumu a minister Fronc otvoril financovanie štátnych programov výskumu a vývoja.
Stratégia nikdy nebola zrealizovaná, lebo prišla vláda Roberta Fica a s ňou aj nová stratégia. Minister Mikolaj zastavil financovanie základného výskumu v Agentúre pre výskum a vývoj a zrušil financovanie štátnych programov výskumu a vývoja. Podpora mala ísť do aplikačného výskumu.
Práca na stratégii sa ťahala do konca funkčného obdobia vlády Roberta Fica a potom odišla do stratosféry alebo niekam inam. Znížil sa rozpočet Agentúry pre vedu a výskum a teraz sa siaha na štrukturálne fondy pre výskum a vzdelávanie.
Asi tak vyzerá podpora vedy a výskumu a plnenie Lisabonského dohovoru na Slovensku. Sme takmer na poslednom mieste v Európskej únii vo vynakladaných prostriedkoch zo štátneho rozpočtu. Na jednom zo zasadnutí riadiaceho výboru Európskeho fondu pre vedu, kde som zastupoval Slovenskú akadémiu vied, sedel vedľa mňa predseda Národnej grantovej agentúry vo Švajčiarsku.
„Posťažoval" sa mi, že v súvislosti s krízou vláda zvýšila rozpočet grantovej agentúry takmer o sto percent, pretože v nových projektoch, výsledkoch a inováciách vidí budúcnosť riešenia krízy.
U nás vidíme hlavne kilometre autostrád, po ktorých sa budú voziť súčiastky, aby naše dielne mohli montovať výrobky. Žiadna originalita, inovácia, žiadna pridaná hodnota, žiadny pokrok – i taká je pripravovaná stratégia vedy a vzdelávania u nás.
Chýba istota
Štátne programy výskumu a vývoja mali veľmi dobrý predpoklad priniesť riešenia v kvalite života, v energetike, hospodárskych odvetviach, ale po rozbehnutí boli zastavené a budúcnosť sa rozplynula, pretože prerušenie výskumu a vývoja, ktoré netrvá mesiac ani rok, je to najhoršie financovanie, aké môže byť. Budúcnosť má len stabilita a istota vedeckých a vývojových pracovníkov, že svoje nápady a riešenia budú môcť dopracovať do kvalitného výsledku.
Počet úspešných projektov do rámcových programov Európskej únie klesá. Súvisí to so slabou infraštruktúrou, podporou vedy a konkurencieschopnosťou.
Ak sa zruší ešte aj možnosť akéhotakého budovania infraštruktúry vedeckých pracovísk zo štrukturálnych fondov, budeme prispievať finančne do rámcových programov únie iným krajinám a nám sa nevráti ani to, čo do týchto programov ako krajina vkladáme.
Ak zanedbáme prítomnosť, už nikdy aspoň trochu vyspelou krajinou v oblasti vedy a vzdelávania nebudeme. To sa nedá robiť betónovaním a kladením asfaltu.
Aj posledné vyjadrenia ministra školstva, ako sa budú univerzity hodnotiť podľa kvalitných publikácií a ohlasu na ne, sú síce chvályhodné, len nepovedal, na akom prístrojovom a finančnom základe majú takéto publikácie vznikať. So stratégiou, ktorá síce zatiaľ neexistuje, ale akú nám zatiaľ predkladá vláda, aj tieto slová budú len prázdnymi frázami. Prázdne slová zatiaľ nijakú hodnotu nepriniesli.
Autor je vedecký pracovník, pôsobí vo Virologickom ústave SAV
Autor: Fedor Čiampor
