Výsledky oznámili v predbežnom online vydaní časopisu Science (Science Express). Autormi článku sú Martin Hilbert z University of Southern California v Los Angeles a Priscila Lópezová z Universitat Oberta de Catalunya.
V roku 2007 ľudstvo zvládlo uloženie 295 biliónov optimálne komprimovaných megabajtov a komunikáciu takmer dva triliónov megabajtov. (Najmenšou jednotkou množstva informácií je 1 bit, 1 megabajt = 8 miliónov bitov.)
V tom istom roku ľudstvo vykonalo takmer 6,4 bilióna MIPS (miliónov inštrukcií za sekundu) na počítačoch určených pre všeobecné účely. To sa zhruba rovná počtu nervových impulzov vygenerovaných jediným ľudským mozgom, pričom ak by sa mali tieto inštrukcie vykonať ručne, vyžiadalo by si to 2200-násobok času, ktorý uplynul od veľkého tresku pred približne 13,7 miliardami rokov.
Spomenutých 295 exabajtov (exa značí číslicu jedna, za ktorou je 18 núl) zálohovaných na cédečka by vytvorilo stĺpec týchto diskov, ktorý by siahal zo Zeme na Mesiac, čiže by bol vysoký 384.000 kilometrov.
Dá sa to znázorniť aj inak: ak by jedna hviezda zodpovedala jednému bitu, na každú ľudskú osobu by pripadala jedna galaxia, čo 315-krát presahuje počet zrniek piesku na svete.
Javí sa to ako obrovské čísla, no stále sú oveľa menšie (necelé jedno percento), ako počet bitov uložených vo všetkých molekulách DNA tela jediného dospelého človeka.
Bádateľská dvojica preskúmala 60 kategórií analógových a digitálnych technológií, ktoré fungovali v rokoch 1986-2007. Závery, ktoré na tomto základe urobila, odrážajú takmer úplný prechod ľudstva do digitálneho veku.
Kým v roku 2000 sa stále 75 percent uložených informácií nachádzalo v analógovom formáte, najmä na videokazetách, v roku 2007 už bolo 94 percent v digitálnom formáte. Ten prevážil nad analógovým v roku 2002.
V rokoch 1986-2007 rástla celosvetová výpočtová kapacita o 58 percent ročne, čo je desaťnásobok tempa rastu HDP v USA. V rámci narábania s informáciami sa najrýchlejšie rozvíja výpočtová technika. Obojsmerné komunikácie ako internet a telefón rástli o 28 percent ročne. Jednosmerné, ako televízne a rozhlasové vysielanie, iba o šesť percent ročne.
Kapacita ukladania informácií rástla o 23 percent ročne. V roku 2007 si ľudia obojsmerne cez telekomunikácie, ako mobilné telefóny, vymenili 65 exabajtov, čo sa rovná situácii, keď by každý človek na svete každý deň komunikoval niekomu inému obsah šiestich novín.
V tom istom roku ľudstvo odoslalo prostredníctvom vysielacích technológií, ako sú televízia a GPS, približne 1,9 zettabajtu (zetta značí číslicu jedna a 21 núl) informácií. To sa rovná situácii, v ktorej každý človek na svete každý deň prečíta 174 novín. Celosvetová technologická kapacita výpočtovo spracovávať informácie prostredníctvom aplikačne špecifických zariadení (napríklad mikrokontroléry alebo grafické procesory) sa v posledných desaťročiach zhruba zdvojnásobovala každých 14 mesiacov.
Celosvetová kapacita počítačov pre všeobecné účely (osobné počítače, mobilné telefóny) sa v rovnakom období zdvojnásobovala každých 18 mesiacov.
Celosvetová telekomunikačná kapacita, pripadajúca na jedného človeka, sa zdvojnásobila každé dva roky a desať mesiacov. Celosvetová kapacita ukladania informácií, pripadajúca na jedného človeka, sa zdvojnásobila zhruba každé tri roky a štyri mesiace.
Martin Hilbert a Priscila Lópezová zdôraznili, že všetky spomenuté tempá rastu sú oveľa rýchlejšie než jednočíslicové tempá, napríklad rastu HDP, populácie či úrovne vzdelanosti, s ktorými zvyčajne pracujú sociológovia a iní spoločenskí vedci.
"Žijeme vo svete, kde ekonomiky, politická sloboda a kultúrny rast čoraz viac závisia na našich technologických schopnostiach. Toto je prvý výskum metódou časového radu, ktorý sa usiluje kvantifikovať schopnosť ľudstva narábať s informáciami. Uvedené čísla sú pôsobivé, avšak stále nepatrné voči rozsahu, v ktorom narába s informáciami príroda. Pri nej sme stále iba učni. No kým prírodný svet je až nepostihnuteľne obrovský, napriek všetkým zmenám zostáva celkom stabilný. Celosvetové kapacity technologického spracovávania informácií oproti tomu rastú exponenciálne," povedal Martin Hilbert.
Zdroje:
Science Express z 10. februára 2011
Komuniké University of Southern California z 10. februára 2011
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) dem
