BRATISLAVA. Jupiter prišiel o svoj tmavý pás. Takáto správa sa objavili v máji minulého roku, keď si amatérsky astronóm Anthony Wesley, špecializujúci sa na plynného obra, všimol, že známy Južný rovníkový pás veľkej planéty zmizol.
Veľkú tmavú štruktúru vtedy nahradili bledšie oblaky.
Stratená tmavá oblasť sa však pomaly navracia. No podľa astronómov niekedy trvá rok až tri, kým bude úplná.
Extrémne „počasie"
Jupiter je známy tým, že v jeho najmä vodíkovej atmosfére panujú extrémne silné vetry. K takýmto fenoménom patrí aj známa Veľká červená škvrna, prakticky obrovský hurikán v horných vrstvách atmosféry planéty.
Búrlivé podmienky však existujú aj inde na kozmickom telese. Výsledkom meniacich sa atmosférických javov tak môže byť aj veľká zmena viditeľná zo Zeme amatérskym ďalekohľadom. Teda napríklad zmiznutie pásu.
Astronómovia pritom stratu označovali za jeden z bežnejších fenoménov na planéte. Vedci dokonca pripomínali, že ho pozorovali aj v sedemdesiatych či deväťdesiatych rokoch.
Keck sa pozrel hlbšie
Zmiznutie celého pásu v skutočnosti znamenalo, že nižšie položenú vrstvu tmavších mrakov prekryla vyššia, bledá vrstva oblakov obsahujúcich čiastočky amoniakových ľadových kryštálov. Keď ich silný vietor na Jupiteri znovu rozfúka, objaví sa Južný rovníkový pás.
Záhadou však stále ostáva, prečo silné vetry niekedy na planéte ustanú a inokedy vznikajú. Vedci sa preto potrebujú pozrieť aj do hlbších vrstiev atmosféry. To im teraz umožnil havajský ďalekohľad Keck II.
Vďaka infračerveným snímkam (v strede) zistili, že vznikanie a zanikanie pásov je zložitý proces, ktorý súvisí aj
s rôznymi rýchlosťami vetra v rôznych vrstvách atmosféry planéty.
