Viac ako päťsto dní budú zavretí v niekoľkých miestnostiach. Dobrovoľníci simulujúci let na Mars sa teraz pripravujú na pristátie.
Mars 500Experiment odštartoval 3. júna 2010.Na obežnej dráhe Marsu zakotvila „loď“ 2. februára.Na 12. februára je pripravené pristátie na planéte. Prvý výstup sa odohrá 14. februára.Pristátie na Zemi a koniec experimentu sú naplánované na 5. novembra.
MOSKVA, BRATISLAVA. Bol to dlhý, osamelý let vesmírom. A rovnako dlhý, osamelý let kozmom ich ešte čaká pri ceste naspäť.
No mesiace izolácie sú len malou daňou za dosiaľ najväčšiu cestu v dejinách človeka.
Ľudstvo sa konečne vybralo na inú planétu a posádka sa po tom, ako zakotvila na obežnej dráhe Marsu, pripravuje na pristátie a výstup.
Bude to podobný malý krok pre človeka, no ohromnejší skok pre celé ľudstvo.
Výstup na MarsZatiaľ je celá táto predstava iba „akože". Ale šesťčlenná posádka simulujúca v moskovskom Ruskom inštitúte pre biomedicínske problémy cestu na Mars už „krúži" na obežnej dráhe červenej planéty.
V sobotu by mala dokonca „pristáť" na povrchu vesmírneho telesa a v pondelok chcú vedci skúmajúci dlhodobú izoláciu posádky nasimulovať prvý výstup na povrch.
Po viac než 250 dňoch takzvaného kozmického letu sa dobrovoľníci dostanú z niekoľkých stiesnených boxov, ktoré pre nich predstavujú vesmírny koráb.
Je tam vodaNa Marse sa kedysi nachádzali moria. Vieme tiež, že voda na naoko vyschnutej planéte je prítomná stále, zväčša vo forme ľadu. Niektorí vedci sa navyše domnievajú, že ukrytá pod povrchom sa môže nachádzať aj v tekutom skupenstve, ktoré je podľa našich súčasných vedomostí podmienkou vzniku života.
Mars sa tak stáva jedným z najvhodnejších miest na život v našej slnečnej sústave. Po Zemi možno druhým najvhodnejším.
Ľudstvo však fascinuje planéta pomenovaná po rímskom bohovi vojny aj iným spôsobom.
Poznali sme ju už v staroveku, relatívne nedávno sme si mysleli, že sú na nej inteligentnou rukou zhotovené stavby.
Navyše, v prípade budúcej katastrofy by sa práve Mars mohol stať dobrým útočiskom pre ľudstvo. Aj to ho robí ideálnym kandidátom na ďalšiu, tentoraz skutočnú veľkú cestu človeka.
Obohacujúce „akože"Ruská simulácia má preto odhaliť, ako by sa posádka správala počas dlhého letu. Ak neobjavíme radikálne nové pohony kozmických rakiet, aj v najideálnejšom prípade by trval takmer rok a pol.
„Mars 500 je vizionársky experiment," hovorí Simonetta Di Pippo, riaditeľka Európskej vesmírnej agentúry pre ľudské lety. „Aj keď dnes je to iba obohacujúca simulácia, pracujeme na tom, aby sa let stal skutočným."
Okrem Európy sa na projekte podieľajú aj Rusi a Číňania. Práve medzinárodná spolupráca bude podmienkou skutočnej cesty na vzdialenú planétu. Navyše, vzhľadom na súčasné technológie s ňou môžeme rátať až o desiatky rokov. Dovtedy si musíme vystačiť len s „akože" výpravami.
Pri tej aktuálnej si trojica „astronautov" presadne do pristávacieho modulu, aby mohla trikrát vystúpiť „na povrch" Marsu.
Po kliknutí infograf zväčšíte.
