BRATISLAVA. V minulosti neznámy podtyp komára je mimoriadne náchylný na infekciu malarickými parazitmi. Mohol by výrazne sťažiť boj proti malárii.
V časopise Science to oznámil dvanásťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Kenneth Vernick z Pasteurovho ústavu v Paríži (Francúzsko) a Minnesotskej univerzity v Saint Paule (USA). Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa Michelle Riehleová.
Komáre z prírody
Zo stojatej vody pri dedinách v západoafrickej Burkine Faso štyri roky zbierali larvy komárov. vedci medzi nimi identifikovali podtyp, ktorý sa geneticky výrazne líši od známych populačných podskupín druhu Anopheles gambiae, známeho prenášača malárie.
Odborníci ho preto nazvali Goundry, podľa jednej z dedín, v okolí ktorých prebiehal zber. Dosiaľ unikal pozornosti vďaka faktu, že komáre sa pri výskumoch chytali najmä vo vnútri obydlí, kde je to ľahšie.
Napomáhal tomu aj názor, že väčšinu malarických ochorení spôsobujú komáre, ktoré sa zdržiavajú v ľudských obydliach. Podporovali to tiež určité špecifické správania týchto komárov a ich vysoká náchylnosť na infekciu plazmódiami, parazitickými prvokmi, ktoré sú vlastnou príčinou malárie.
Epidemiologické výskumy napríklad v Nigérii však už pred vyše 30 rokmi preukázali, že v súvislosti s maláriou nemožno ignorovať komáre, zdržiavajúce vo voľnej prírode. Choroba tam totiž pretrvávala napriek rozsiahlemu používaniu insekticídov v príbytkoch.
Milión mŕtvych ročne
Tím Kennetha Vernicka po laboratórnom "odchove" viacerých generácií novoobjaveného podtypu komára Anopheles gambiae so znepokojením zistil, že je výrazne náchylnejší na infekciu ľudským malarickým prvokom Plasmodium falciparum, ako doteraz známe podtypy tohto komára, ktoré sa inak zdržiavajú v ľudských príbytkoch.
Vedci predpokladajú, že ide o evolučne pomerne novú podskupinu komárov. Presná špecifikácia hrozby, ktorú predstavuje, vyžaduje odchyt ďalších exemplárov.
Kenneth Vernick s kolegami však vyzýva na bezodkladnú revíziu hygienických a epidemiologických opatrení.
Malária stále patrí k najrozšírenejším chorobám ľudstva.
Ročne sa celosvetovo zaznamená asi 250 miliónov prípadov a jeden milión úmrtí. Najzraniteľnejšie sú malé deti a tehotné ženy.
Hoci sa choroba hojne vyskytuje aj v Strednej a Južnej Amerike a v Ázii, osobitne postihnutá je subsaharská Afrika, na ktorú pripadá azda až 90 percent úmrtí.
Zdroje: Science zo 4.2.2011
