BRATISLAVA. Pokusné vysadenie dvoch odrôd bavlny hneď vedľa seba názorne potvrdilo spoľahlivú ochranu geneticky upravenej pred húsenicami.
Oznámil to entomológ Jeremy Greene z Clemsonskej univerzity v Blackville (štát Južná Karolína, USA) s kolegami.
Pokusné pole
Pokus prebehol na demonštračnom poli v Edistoskom výskumnom a vzdelávacom stredisku pri Blackville. Geneticky nechránené bavlníky vedci vysadili koncom mája v tvare slova Tigers (tigre) a súčasne okolo nich geneticky chránené. Bavlníky rástli celé leto.
Letecké snímky získané tesne pred žatvou jednoznačne potvrdili, že kým geneticky chránené rastliny zostali nedotknuté, geneticky nechránené padli za obeť húseniciam mory bavlníkovej respektíve sivkavca konopného (Helicoverpa armigera).
Je to zreteľná ukážka dôvodu, prečo už takmer všetky bavlníky pestované v Južnej Karolíne obsahujú umelo vložené gény baktérie Bacillus thuringiensis (Bt). Rastline de facto pomáhajú, aby si vyrobila vlastný insekticíd.
Pôsobí výlučne na nedospelé jedince motýľov (Lepidoptera) čiže húsenice. Bielkovinové produkty Bt génov nemajú škodlivé účinky na iné organizmy.
Jednoznačný dôkaz
Jeremy Greene s kolegami nepoužil na pokusnom poli nijaké insekticídy, takže výsledok jasne ukazuje rozdiel medzi odrodami bavlníka s Bt génmi a bez nich.
"Teraz vieme, čo dokážu húsenice urobiť nie-Bt bavlníkom v porovnaní s Bt-bavlníkmi, fotografie hovoria samé za seba," povedal Jeremy Greene.
Hoci okolo geneticky upravených plodín stále prebieha polemika, ich využívanie sa javí ako efektívna, ekonomická a environmentálne priateľská alternatíva chemických insekticídov.
Zdroj: Komuniké Clemson University z 1.2.2011
