Ako vyriešiť problém z Armagedonu

Vedci hľadajú najvhodnejší spôsob, ako zničiť prípadného votrelca z kozmu.

Môže sa Zem stretnúť s veľkým kozmickým telesom? A ako tomu môžeme zabrániť?(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Vedci zistia, že k Zemi smeruje asteroid veľký ako Texas. Armáda sa pokúsi zničiť ho ešte vo vzdialenom vesmíre. Neúspešne. Na asteroid sa preto v raketoplánoch vyberie skupina špecialistov na vrtné práce.

Posádky majú na asteroide pristáť, zavŕtať hlboko pod povrch jadrové nálože a na diaľku ich odpáliť.

Takmer samovražedná misia odvážlivcov sa končí horko-sladkým happyendom: jeden z posádky zahynie a kus odlomeného asteroidu zasiahne Zem, čím spôsobí ničivé vlny tsunami, no väčšina pozemšťanov si môže oddýchnuť. Katastrofa je zažehnaná.

Nie je to len fantázia

To je v krátkosti obsah filmu Armagedon z roku 1998 v hlavnej úlohe s Bruceom Willisom. Na prvý pohľad vyzerá film naivne. No ako to už pri kasových trhákoch býva, jeho myšlienka nie je až taká scestná.

Zem sa v minulosti zrazila s asteroidom či s kométou nie raz a ak mal votrelec z vesmíru dostatočnú energiu, katastrofické následky sa dostavovali takmer so železnou pravidelnosťou. Osud dinosaurov už v tejto súvislosti hádam ani netreba pripomínať.

Logicky preto môžeme predpokladať, že otázkou nie je to, či sa Zem ešte niekedy stretne s veľkým kozmickým telesom, ale kedy sa to stane.

Našťastie, možnosti obrany sa zlepšujú. Napríklad už ani pristátie na planétke nie je číra fantázia. Sedem rokov po uvedení Armagedonu v kinách túto misiu splnila automatická sonda Hayabusa (Sokol).

Sondu síce prenasledovali mnohé technické problémy, no japonský technický zázrak veľkosti basketbalovej lopty nakoniec predsa len pristál na asteroide Itokawa, odobral vzorky a v uplynulom roku sa úspešne vrátil na Zem.

Američania majú zas zaujímavú skúsenosť so strieľaním do kométy, aby zistili, z čoho presne sa skladá. Sonda Deep Impact, nazvaná podľa rovnomenného filmu tiež z roku 1998, vyslala do jadra kométy Tempel 1 projektil, ktorý vytvoril 100 metrov široký a 30 metrov hlboký kráter. Výbuch uvoľnil 250 miliónov kilogramov vody a 10 až 25 miliónov kilogramov prachu.

Túto udalosť v lete 2005 pozorne sledovali nielen pozemské teleskopy, no aj ďalekohľady Hubble, Spitzer či Swift na obežnej dráhe Zeme.

Analýzy ukázali, že zloženie jadra kométy sa líšilo od očakávaní; bolo tam napríklad oveľa viac prázdneho priestoru, možno až 75 percent.

Keď chcete niečo zničiť alebo inak zneškodniť, mali by ste vedieť, či ide o kameň, ľad, alebo o materiál ponášajúci sa skôr na sneh alebo cukrovú vatu.

Nebezpečný Apophis

Pred vyše šiestimi rokmi oznámila NASA, že v rokoch 2029 a 2036 sa k Zemi priblíži veľký asteroid Apophis, ktorý by mohol spôsobiť jej skazu, ak by sa s ňou stretol. Podľa odhadov špecialistov NASA by sila výbuchu 68-tisíc krát presiahla účinok atómovej bomby, ktorá zasiahla Hirošimu.

Riziko zrážky s Apophisom je síce veľmi nízke, no predsa len existuje, keďže ho bolo možné matematicky vyjadriť. V decembri 2004 sa predbežné výpočty priblížili až k pravdepodobnosti 1:37.

Apophis, nazvaný podľa staroegyptského vládcu temnôt, však vôbec nie je jediným telesom z kozmu, ktoré by mohlo nás a našich potomkov ohroziť. Sú ich tisícky a každú chvíľu sa zjaví varovanie, že ten alebo iný objekt môže byť pre Zem nebezpečný.

Napríklad podľa NASA by sa mohol zraziť so Zemou asteroid 1999 RQ36. Bolo by to síce až v roku 2182 a riziko je asi 1:1000, no vedci by aj tak chceli z tohto telesa predbežne zozbierať vzorky. Umožnilo by to odhadnúť, ako sa proti jeho prípadnému dopadu na zemský povrch účinnejšie brániť.

Ochranou pred nebezpečenstvom z kozmu je najmä program monitorovania objektov v blízkosti Zeme, cieľom ktorého je mapovať telesá, ktoré by sa mohli dostať na kolízny kurz s ňou.

NASA definuje tieto objekty ako kométy a asteroidy, ktoré sa dostávajú do susedstva Zeme, lebo gravitačné pôsobenie planét slnečnej sústavy ovplyvňuje ich obežné dráhy.

Preto je dobré mať ich neustále pod kontrolou, čo je nesmierne zložitá úloha. Lenže čím skôr astronómovia odhalia, že niečo veľké môže ohroziť Zem, tým viac času bude na záchranu.

Zatiaľ sa vedci nezhodli v názore, aký spôsob ochrany Zeme treba použiť.

Willis, ostaň doma

Už dlhšie vedci riešia problém: ak by nebezpečenstvo v podobe zblúdilej kométy či asteroidu skutočne hrozilo, je lepšie pri pokuse o likvidáciu haldy vesmírneho smetia použiť metódu „vystreľ a dúfaj", alebo skúsiť miernejšie prostriedky? Metóda bezhlavej streľby, použitá aj v Armagedone, stráca svojich priaznivcov.

Ide o nebezpečnú a najmenej predvídateľnú metódu. Ak by napríklad úlomky dopadli na Zem, tá by získala ešte aj rádioaktívny bonus.

Objavil sa už aj návrh zafarbiť asteroid na bielo, čo by prinieslo zmenu odrazivosti jeho povrchu, množstvo prijímanej energie a tým aj zmenu dráhy. No problémy s farbením asteroidu zostávajú prakticky neriešiteľné.

So zaujímavou myšlienkou prišli v roku 2005 bývalí astronauti NASA Edward Lu a Stanley Love. Vyrátali, že ak by v blízkosti asteroidu letela sonda, jej mierny gravitačný ťah by dokázal zmeniť jeho dráhu.

Kozmický „traktor", ktorý by mal hmotnosť 20 ton a visel by 50 metrov nad povrchom 200-metrového asteroidu, by ho odklonil z dráhy smerujúcej k Zemi za rok.

Najnovšie ukázal riešenie problému z Armagedonu fyzik Gregory L. Matloff, výskumník NASA, pôsobiaci na Newyorskej technickej vysokej škole (City Tech).

Ten by tiež nechal Brucea Willisa doma, lebo súhlasí s myšlienkou, že najlepší spôsob ochrany Zeme je donútiť asteroid, aby zmenil kurz. Nepoužil by na to však gravitáciu, ale slnečné lúče, lasery a energiu zvnútra asteroidu.

Slnečný kolektor a lasery

Matloff študoval s tímom z Marshalovho strediska kozmických letov v alabamskom Huntsville metódy vychyľovania objektov približujúcich sa k Zemi. Jedným z originálnych nápadov tímu je použiť solárny kolektor, tvorený dvomi slnečnými plachtami, ktoré by sústreďovali slnečné lúče na jedno miesto.

Plachty by boli skonštruované z tenkých lesklých kovových plátov, tenších ako desatina priemeru ľudského vlasu. Solárny kolektor by letel vedľa asteroidu a za rok by naň dokázal nasmerovať toľko slnečných lúčov, ktoré by roztavili povrchovú vrstvu. Plyny, ktoré by začali unikať, by ako raketový pohon zmenili kurz objektu.

Aby sa to podarilo, je nevyhnutné vedieť, ako hlboko by muselo svetlo preniknúť pod povrch. Lúč, ktorý by sa dostal príliš hlboko, by teleso iba ohrial. No keď prenikne presne, kam má, vytvorí riadený prúd, ktorý odkloní asteroid z jeho kurzu.

Matloff a tím vedcov z City Tech v laboratóriu experimentovali s červenými a zelenými lasermi, aby videli, čo ovplyvňuje ich prenikanie do asteroidu. Na experimenty použili pevné aj práškové vzorky z meteoritu Allende, ktorý spadol v roku 1969 v rovnomennej dedine v štáte Chihuahua v severnom Mexiku.

Allende je najväčším známym uhlíkatým chondritom (chondrit je zrnitý kamenný meteorit, ktorý vznikol v počiatkoch formovania slnečnej sústavy). Uskutočnili tak prvé meranie prieniku optického lúča do vzorky z asteroidu.

„Pre určité typy objektov blížiacich sa k Zemi platí, že podľa Newtonovho tretieho zákona ich dokáže tryskajúci prúd vychýliť z orbity, dúfajme, že presne tak, aby sa nestretli so Zemou," povedal Matloff.

„Aby sme sa presvedčili o skutočnej účinnosti metódy koncentrácie slnečných lúčov, potrebujeme analyzovať vzorky pochádzajúce z ďalších mimozemských zdrojov.

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Francúzska revolúcia môže zničiť Úniu

Po voľbách môže do prezidentského kresla zasadnúť aj Le Penová.

Neprehliadnite tiež

Test: Huawei P10 je skvelý fotomobil, ktorému chýbajú inovácie

Čínsky výrobca ponúka ďalší vynikajúci smartfón, no za cenu, ktorú si nezaslúži.

Čínska vesmírna loď sa spojila so stanicou na obežnej dráhe

Peking má ambíciu vyslať podobné výskumné vozidlo aj na Mars.

DETSKÁ RUBRIKA

Somáre sú na ťažkú prácu ako stvorené, našu ľútosť nepotrebujú

Osly si obľúbila aj egyptská vládkyňa Kleopatra, ktorá sa údajne kúpala v ich mlieku.

Hubblov ďalekohľad oslávi 27. narodeniny. Pozrite si najkrajšie zábery

Milióny vesmírych snímok inšpirovali tisícky vedeckých prác.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  6. Inteligencia vo všetkom
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  8. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  9. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie
  1. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  3. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  4. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  7. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  10. Pôžička, ktorá odmeňuje? Nie, nepomýlili sme sa
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 21 867
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 11 065
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 752
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 6 654
  5. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 4 073
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 745
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 907
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 791
  9. Budú Slováci čoskoro ovládať svoje domácnosti cez smartfón? 1 637
  10. Inteligencia vo všetkom 1 614

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop