SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Ako vyriešiť problém z Armagedonu

Vedci hľadajú najvhodnejší spôsob, ako zničiť prípadného votrelca z kozmu.

Môže sa Zem stretnúť s veľkým kozmickým telesom? A ako tomu môžeme zabrániť?Môže sa Zem stretnúť s veľkým kozmickým telesom? A ako tomu môžeme zabrániť? (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Vedci zistia, že k Zemi smeruje asteroid veľký ako Texas. Armáda sa pokúsi zničiť ho ešte vo vzdialenom vesmíre. Neúspešne. Na asteroid sa preto v raketoplánoch vyberie skupina špecialistov na vrtné práce.

Posádky majú na asteroide pristáť, zavŕtať hlboko pod povrch jadrové nálože a na diaľku ich odpáliť.

Takmer samovražedná misia odvážlivcov sa končí horko-sladkým happyendom: jeden z posádky zahynie a kus odlomeného asteroidu zasiahne Zem, čím spôsobí ničivé vlny tsunami, no väčšina pozemšťanov si môže oddýchnuť. Katastrofa je zažehnaná.

Skryť Vypnúť reklamu

Nie je to len fantázia

To je v krátkosti obsah filmu Armagedon z roku 1998 v hlavnej úlohe s Bruceom Willisom. Na prvý pohľad vyzerá film naivne. No ako to už pri kasových trhákoch býva, jeho myšlienka nie je až taká scestná.

Zem sa v minulosti zrazila s asteroidom či s kométou nie raz a ak mal votrelec z vesmíru dostatočnú energiu, katastrofické následky sa dostavovali takmer so železnou pravidelnosťou. Osud dinosaurov už v tejto súvislosti hádam ani netreba pripomínať.

Logicky preto môžeme predpokladať, že otázkou nie je to, či sa Zem ešte niekedy stretne s veľkým kozmickým telesom, ale kedy sa to stane.

Našťastie, možnosti obrany sa zlepšujú. Napríklad už ani pristátie na planétke nie je číra fantázia. Sedem rokov po uvedení Armagedonu v kinách túto misiu splnila automatická sonda Hayabusa (Sokol).

Skryť Vypnúť reklamu

Sondu síce prenasledovali mnohé technické problémy, no japonský technický zázrak veľkosti basketbalovej lopty nakoniec predsa len pristál na asteroide Itokawa, odobral vzorky a v uplynulom roku sa úspešne vrátil na Zem.

Američania majú zas zaujímavú skúsenosť so strieľaním do kométy, aby zistili, z čoho presne sa skladá. Sonda Deep Impact, nazvaná podľa rovnomenného filmu tiež z roku 1998, vyslala do jadra kométy Tempel 1 projektil, ktorý vytvoril 100 metrov široký a 30 metrov hlboký kráter. Výbuch uvoľnil 250 miliónov kilogramov vody a 10 až 25 miliónov kilogramov prachu.

Túto udalosť v lete 2005 pozorne sledovali nielen pozemské teleskopy, no aj ďalekohľady Hubble, Spitzer či Swift na obežnej dráhe Zeme.

Analýzy ukázali, že zloženie jadra kométy sa líšilo od očakávaní; bolo tam napríklad oveľa viac prázdneho priestoru, možno až 75 percent.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď chcete niečo zničiť alebo inak zneškodniť, mali by ste vedieť, či ide o kameň, ľad, alebo o materiál ponášajúci sa skôr na sneh alebo cukrovú vatu.

Nebezpečný Apophis

Pred vyše šiestimi rokmi oznámila NASA, že v rokoch 2029 a 2036 sa k Zemi priblíži veľký asteroid Apophis, ktorý by mohol spôsobiť jej skazu, ak by sa s ňou stretol. Podľa odhadov špecialistov NASA by sila výbuchu 68-tisíc krát presiahla účinok atómovej bomby, ktorá zasiahla Hirošimu.

Riziko zrážky s Apophisom je síce veľmi nízke, no predsa len existuje, keďže ho bolo možné matematicky vyjadriť. V decembri 2004 sa predbežné výpočty priblížili až k pravdepodobnosti 1:37.

Apophis, nazvaný podľa staroegyptského vládcu temnôt, však vôbec nie je jediným telesom z kozmu, ktoré by mohlo nás a našich potomkov ohroziť. Sú ich tisícky a každú chvíľu sa zjaví varovanie, že ten alebo iný objekt môže byť pre Zem nebezpečný.

Skryť Vypnúť reklamu

Napríklad podľa NASA by sa mohol zraziť so Zemou asteroid 1999 RQ36. Bolo by to síce až v roku 2182 a riziko je asi 1:1000, no vedci by aj tak chceli z tohto telesa predbežne zozbierať vzorky. Umožnilo by to odhadnúť, ako sa proti jeho prípadnému dopadu na zemský povrch účinnejšie brániť.

Ochranou pred nebezpečenstvom z kozmu je najmä program monitorovania objektov v blízkosti Zeme, cieľom ktorého je mapovať telesá, ktoré by sa mohli dostať na kolízny kurz s ňou.

NASA definuje tieto objekty ako kométy a asteroidy, ktoré sa dostávajú do susedstva Zeme, lebo gravitačné pôsobenie planét slnečnej sústavy ovplyvňuje ich obežné dráhy.

Preto je dobré mať ich neustále pod kontrolou, čo je nesmierne zložitá úloha. Lenže čím skôr astronómovia odhalia, že niečo veľké môže ohroziť Zem, tým viac času bude na záchranu.

Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ sa vedci nezhodli v názore, aký spôsob ochrany Zeme treba použiť.

Willis, ostaň doma

Už dlhšie vedci riešia problém: ak by nebezpečenstvo v podobe zblúdilej kométy či asteroidu skutočne hrozilo, je lepšie pri pokuse o likvidáciu haldy vesmírneho smetia použiť metódu „vystreľ a dúfaj", alebo skúsiť miernejšie prostriedky? Metóda bezhlavej streľby, použitá aj v Armagedone, stráca svojich priaznivcov.

Ide o nebezpečnú a najmenej predvídateľnú metódu. Ak by napríklad úlomky dopadli na Zem, tá by získala ešte aj rádioaktívny bonus.

Objavil sa už aj návrh zafarbiť asteroid na bielo, čo by prinieslo zmenu odrazivosti jeho povrchu, množstvo prijímanej energie a tým aj zmenu dráhy. No problémy s farbením asteroidu zostávajú prakticky neriešiteľné.

Skryť Vypnúť reklamu

So zaujímavou myšlienkou prišli v roku 2005 bývalí astronauti NASA Edward Lu a Stanley Love. Vyrátali, že ak by v blízkosti asteroidu letela sonda, jej mierny gravitačný ťah by dokázal zmeniť jeho dráhu.

Kozmický „traktor", ktorý by mal hmotnosť 20 ton a visel by 50 metrov nad povrchom 200-metrového asteroidu, by ho odklonil z dráhy smerujúcej k Zemi za rok.

Najnovšie ukázal riešenie problému z Armagedonu fyzik Gregory L. Matloff, výskumník NASA, pôsobiaci na Newyorskej technickej vysokej škole (City Tech).

Ten by tiež nechal Brucea Willisa doma, lebo súhlasí s myšlienkou, že najlepší spôsob ochrany Zeme je donútiť asteroid, aby zmenil kurz. Nepoužil by na to však gravitáciu, ale slnečné lúče, lasery a energiu zvnútra asteroidu.

Slnečný kolektor a lasery

Matloff študoval s tímom z Marshalovho strediska kozmických letov v alabamskom Huntsville metódy vychyľovania objektov približujúcich sa k Zemi. Jedným z originálnych nápadov tímu je použiť solárny kolektor, tvorený dvomi slnečnými plachtami, ktoré by sústreďovali slnečné lúče na jedno miesto.

Skryť Vypnúť reklamu

Plachty by boli skonštruované z tenkých lesklých kovových plátov, tenších ako desatina priemeru ľudského vlasu. Solárny kolektor by letel vedľa asteroidu a za rok by naň dokázal nasmerovať toľko slnečných lúčov, ktoré by roztavili povrchovú vrstvu. Plyny, ktoré by začali unikať, by ako raketový pohon zmenili kurz objektu.

Aby sa to podarilo, je nevyhnutné vedieť, ako hlboko by muselo svetlo preniknúť pod povrch. Lúč, ktorý by sa dostal príliš hlboko, by teleso iba ohrial. No keď prenikne presne, kam má, vytvorí riadený prúd, ktorý odkloní asteroid z jeho kurzu.

Matloff a tím vedcov z City Tech v laboratóriu experimentovali s červenými a zelenými lasermi, aby videli, čo ovplyvňuje ich prenikanie do asteroidu. Na experimenty použili pevné aj práškové vzorky z meteoritu Allende, ktorý spadol v roku 1969 v rovnomennej dedine v štáte Chihuahua v severnom Mexiku.

Skryť Vypnúť reklamu

Allende je najväčším známym uhlíkatým chondritom (chondrit je zrnitý kamenný meteorit, ktorý vznikol v počiatkoch formovania slnečnej sústavy). Uskutočnili tak prvé meranie prieniku optického lúča do vzorky z asteroidu.

„Pre určité typy objektov blížiacich sa k Zemi platí, že podľa Newtonovho tretieho zákona ich dokáže tryskajúci prúd vychýliť z orbity, dúfajme, že presne tak, aby sa nestretli so Zemou," povedal Matloff.

„Aby sme sa presvedčili o skutočnej účinnosti metódy koncentrácie slnečných lúčov, potrebujeme analyzovať vzorky pochádzajúce z ďalších mimozemských zdrojov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Naď očakáva, že počas víkendu otestujú aspoň tri milióny ľudí

Najväčšie problémy spôsobovali drive through odberové miesta.

celoplošné testovanie na Covid-19.
Premiér Matovič hovorí o prvých výsledkoch testovania.
Autorská strana Beaty Balogovej

Ako neprísť o Dušičky počas korony

Covid zasahuje aj do nášho vzťahu s mŕtvymi.

Ilustračné foto.
Internista v nemeckom meste Chemnitz a člen skupiny Lovci šarlatáni, ktorá sa usiluje vyvracať mýty a bludy v medicíne, Roland Oravský.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Apple pravdepodobne pracuje na vlastnom vyhľadávači

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik
Podcast Tech_FM

Čierne diery sú aj také, aké by nemali byť

Čo nás učí gravitačná astronómia.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 632
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 667
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 542
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 853
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 15 441
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 237
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 564
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 421
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 072
  10. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci 10 875