Osamelosť škodí rovnako ako cigareta

Každý už zažil pocit osamelosti. Keď netrvá dlho, neškodí a môže byť stimulujúci. V prípade dlhodobej osamelosti, či už vynútenej, alebo programovej, sa začne organizmus vrátane mozgu meniť k horšiemu.

Osamelí ľudia sa dožívajú nižšieho veku. Musia sa taktiež vyrovnať so zvýšeným rizikom zdravotných problémov vrátane infekcií, ochorení srdca a depresií.

Analýza 148 štúdií publikovaných v júli 2010 v PLoS Medicine ukázala, že sociálna izolácia zvyšuje riziko smrti približne rovnako ako fajčenie a viac než nedostatok pohybu alebo obezita.

Duch verzus telo

John Cacioppo, sociálny psychológ z Chicagskej univerzity v Illinois, študuje biologické efekty osamelosti. V nedávnych prácach spolu so svojím tímom ukázal, že chronicky osamelým ľuďom horšie funguje kardiovaskulárny, imunitný aj nervový systém.

Štúdium zložitého fenoménu osamelosti obohatil o poznatok, že škodlivý nie je ani tak objektívne obmedzený rozsah sociálnych kontaktov, ako skôr subjektívny pocit osamotenosti, ktorým človek trpí alebo si ho vsugeruje.

Môžete teda mať dosť známych a možno aj niekoľko dobrých priateľov, no aj tak sa cítite vylúčení zo spoločnosti alebo zo skupiny, kam ste predpokladali, že patríte.

Toto je dôležitý rozdiel, ktorý mnohé predchádzajúce štúdie ignorovali, povedal Daniel Russell, psychológ z Iowskej štátnej univerzity v Amese. „Niektorí ľudia sú sociálne izolovaní a necítia sa osamotení. Naopak, niektorí ľudia sú osamotení aj vtedy, ak majú množstvo sociálnych kontaktov."

Cacioppo to zhrnul: „Osamelosť je niečo iné, než si ľudia myslia, a má oveľa závažnejšie následky, než sa ľudia nazdávajú."

Kolegovia ho oceňujú za to, že vytvoril obdivuhodnú sieť spolupracovníkov spomedzi výskumníkov v iných disciplínach a vytvoril novú vedu, ktorá predtým na vedeckej mape nebola. Učí nás rozmýšľať o biológii medziľudských vzťahov inak než predtým.

Cacioppo sa osamotenosťou nezaoberal vždy. V 80. a 90. rokoch uplynulého storočia sa stal známym vďaka veľmi starostlivo urobenej štúdii, ktorá sledovala rôzne aspekty emócií a poznania.

Neskôr založil sociálnu neurovedu, ktorá sa snaží pochopiť úlohu mozgu v sociálnom správaní. V decembri 2010 ho kolegovia zvolili za prezidenta novoutvorenej Spoločnosti sociálnej neurovedy.

Nový začiatok

Zlomom bol okamih, keď si v roku 1988 prečítal štúdiu v Science, ktorá predpokladala, že sociálna izolovanosť zvyšuje úmrtnosť. Bola to vtedy novinka, ktorá Cacioppa inšpirovala, aby zmenil výskumné zameranie.

Odvtedy už potvrdilo mnoho štúdií, že ľudia postrádajúci normálne sociálne vzťahy sú náchylnejší na množstvo chorôb. Štúdie však ponechávali bokom otázku mechanizmu, ktorý tu pôsobí, ako aj problém, aké zložky sociálnej izolácie sú za to zodpovedné. Začal sa týmito otázkami zaoberať.

Vyspovedal tisícky študentov z Ohijskej štátnej univerzity v meste Columbus, kde vtedy pôsobil, a pokračoval fyziologickým a psychologickým testovaním v laboratóriu. Za uplynulých desať rokov prešli jeho laboratóriom stovky obyvateľov Chicaga. Spolupracoval tiež s mnohými ďalšími psychológmi.

Táto práca ho presvedčila, že osamotenosť je zdravotným rizikom sama osebe, odhliadnuc od depresií alebo stresu, ktoré ju často sprevádzajú.

Stupnica osamotenosti

Ešte ako postgraduálny študent na UCLA (Kalifornská univerzita v Los Angeles) pomáhal Russell Cacioppovi vytvárať stupnicu osamelosti, ktorá sa teraz používa vo väčšine výskumov.

Základom sú dotazníky, ktoré sa pokúšajú zistiť, ako ľudia vnímajú svoju sociálnu situáciu, kedy pociťujú nedostatok spoločnosti alebo kedy majú pocit, že sa nemajú s kým porozprávať, či sa cítia rozladení svojím okolím.

Ak ľudia dosiahnu v dotazníku vysoké skóre, čiže cítia sa veľmi osamelí, môžu sa u nich prejaviť fyziologické zmeny spojené s uvedením tela do „bojovej pohotovosti".

Ako ukázal Cacioppo so svojím tímom, osamoteným ľuďom sa to stáva častejšie. Začínajú trpieť chronicky zvýšeným krvným tlakom so všetkými rizikami, ktoré k tomu patria, ako je rýchlejšie opotrebovanie srdca a celého cievneho systému.

„To bol prelomový výskum, ktorý pritiahol ďalších výskumníkov, zaoberajúcich sa biologickými efektmi osamotenosti," povedal Chris Segrin z Arizonskej univerzity v Tuscone.

Keďže osamotení ľudia majú celkovo zvýšené ukazovatele stresu, pociťujú väčší nepokoj aj v situáciách, ktoré iní ľudia za stresové nepovažujú, napríklad pri verejných vystúpeniach.

Zdá sa, že osamotenosť akoby pripravovala človeka na nejaké hroziace nebezpečenstvo. Podľa Cacioppa to dáva evolučný zmysel. Ak sa ocitol v izolácii človek žijúci v malej skupine, znamenalo to prerušenie ochrany skupiny, čo ohrozovalo možnosti preniesť svoje gény do ďalšej generácie.

Fyziologické zmeny a stres, ktoré osamotenosť sprevádzajú, sú varovaním, že väzba jedinca ku skupine je príliš slabá. „Tento varovný signál nás motivuje na zmenu nášho správania spôsobom, ktorý prospieva nášmu genetickému prežitiu," vysvetlil Cacioppo.

Z tohto hľadiska je osamotenosť dvojsečnou zbraňou. Ako krátkodobá skúsenosť človeku ukazuje nevyhnutnosť adaptácie, no ak začne byť chronická, stáva sa nebezpečnou.

Trpí aj imunita

Cacioppo a jeho tím našli taktiež dôkazy, že osamotenosť nedobre vplýva na schopnosť imunitného systému chrániť organizmus. Zistili, že osamotení ľudia mali v porovnaní s kontrolnou skupinou zmenenú aktivitu niekoľkých génov.

Zvýšila sa aktivita tých génov, ktoré aktivujú signálnu molekulu, podporujúcu zápal. Naopak, aktivita génov, ktoré majú za úlohu rozvoj zápalu brzdiť, sa znížila. Súčasne vedci zaznamenali nižšiu aktivitu génov, ktoré pomáhajú organizmus chrániť pred vírusmi.

To súhlasí s epidemiologickými štúdiami o tom, že sociálne izolovaných ľudí viac ohrozujú vírusy počnúc bežným prechladnutím až k obávanému HIV a srdcovo-cievnym chorobám, spájaným so zvýšenou tvorbou zápalov.

Samozrejme, neznamená to, že ak pociťujeme chvíľkovú osamotenosť alebo to, čo ľudovo nazývame „depka", keď sa nám prestane v niečom dariť, vyvedie to náš imunitný systém z rytmu. Aby prebehli zmeny v aktivite génov, ich nositeľ musí byť vytrvalý a presvedčený samotár.

Ďalšou nepríjemnou črtou osamelosti je, že bráni ľuďom v tom, aby si „dobili batérie" pri odpočinku a spánku.

Štúdia z marca 2010 ukázala, že aj keď osamelí ľudia spali rovnako dlho ako ostatní, cítili sa nasledujúci deň menej odpočinutí. Iná štúdia ukázala, že ich organizmus dosahuje nižšie uspokojenie aj z relaxačných aktivít.

Zmätený mozog

Cacioppo a ďalší vedci po ňom ukázali, že osamelí ľudia majú tendenciu hodnotiť svoje vlastné sociálne kontakty negatívnejšie a formujú si horšie dojmy o ľuďoch, s ktorými sa stretnú.

Ako sa to odráža v mozgu? V roku 2008 použili Cacioppo a jeho tím funkčnú magnetickú rezonanciu, ktorá umožňuje zobraziť metabolickú aktivitu mozgu.

Skúmali 23 vysokoškoláčok z Chicagskej univerzity, ktorým ukazovali obrázky smejúcich sa ľudí. Tie, ktoré sa prezentovali ako osamelejšie, mali nižšiu aktivitu v tej časti mozgu, ktorá je spojená s odmenou.

V inej štúdii dávali vedci ľuďom Stroopov test, ktorý zisťuje, ako človek dokáže odolať stereotypom.

Na obrazovke bežia slová napísané rôznymi farbami, a človek musí čo najrýchlejšie povedať, akú farbu slovo má bez ohľadu na jeho význam (takže ak je slovo modrá napísané zelenou farbou, správna odpoveď znie: zelená).

V teste sa ukázalo, že keď osamelí ľudia uvideli slová, ktoré pripomínali negatívne sociálne vzťahy, napríklad „izolovaný" alebo „odmietnuť", potrebovali o zlomok sekundy viac, aby správne označili farbu, ktorou je slovo napísané. Pri iných slovách, ktoré tento náboj nemali, reagovali rovnako rýchlo ako ostatní.

Podľa Cacioppa tieto dosiaľ nepublikované výsledky znamenajú, že osamelí ľudia venujú zvýšenú pozornosť záporným sociálnym podnetom. Ich mozog je v neustálej pohotovosti, aby odhalil hrozby prameniace zo spoločenských kontaktov.

Zdroj: časopis Science

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

ŠPORT

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 158
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 710
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 336
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 153
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 095
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 249
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 071
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 823
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 074
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 958

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop