Mal to byť ďalší z úspechov amerického vesmírneho programu. Do kozmu letel prvý civilista, učiteľka zo Spojených štátov. Mala dokonca z obežnej dráhy odučiť dve hodiny. Raketoplán tiež plánoval vyložiť do kozmu komunikačnú družicu i satelit, pomocou ktorého by vedci lepšie sledovali práve prelietavajúcu Halleyovu kométu.
Challenger sa 28. januára v roku 1986 do vesmíru nakoniec nepozrel. Sedemdesiattri sekúnd po štarte vo vzduchu explodoval.
Po kliknutí pohyblivú infografiku zväčšíte.
Smola na štarte
Januárovú misiu raketoplánu Challenger sprevádzala smola už od počiatku. Pôvodne mal z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovať už 22. januára, no z dôvodu príletu Columbie sa štart posunul o dva dni.
Lenže nastali problémy s počasím. Najskôr zlé podmienky na záložnom letisku v Senegale posunuli štart o ďalší deň. Potom riadiace stredisko nedokázalo stihnúť všetky procedúry do raňajšieho štartovacieho okna.
Zlá predpoveď v Kennedyho vesmírnom stredisku následne posunula štart na 27. januára. Nasledovala menšia technická chyba na štartovacej rampe, takže štart naplánovali na 28. januára.
Pre silný vietor a zlyhanie monitorovania požiarneho detekčného systému pri tankovaní tekutého vodíka museli aj v tento deň inžinieri z NASA posunúť štart o dve hodiny. No napokon sa odohral. Bolo 16 hodín a 38 minút svetového času, 28. januára 1986.
Dym a plameň
Už veľmi krátko po štarte sa objavili problémy. Neskoršie záznamy ukázali, že sivý dym sa na pravom raketovom pomocnom stupni, blízko spojenia s externou nádržou, objavil už zhruba pol sekundy po štarte.
„Prúd odparovaného materiálu z okolia spoja naznačoval, že tesnenie nebolo úplne v poriadku," napísala NASA v neskoršej správe.
Počas prvých sekúnd letu sa objavil ďalší, čoraz tmavší dym. Znamenalo to, že rozpálený plyn taví spoj aj gumené tesnenie. Po 37 sekundách letu sa raketoplán dostal do výšky, kde musel zápasiť s veternými poryvmi.
Následne však zabrali raketové motory naplno. No to sa na pravom pomocnom stupni už objavil plameň. Bola takmer minúta po štarte a tlakové kontrolky začali vpravo ukazovať menší tlak – čo bol jasný signál, že niečo zásadné nie je v poriadku.
Silnejúce plamene navyše smerovali k externej nádrži s palivom. Takmer 65 sekúnd po štarte sa už oheň stretol s unikajúcim vodíkom. Katastrofe sa nedalo zabrániť.
Zápasil zbytočne
„Raketoplán zápasil zbytočne so silami, ktoré ho išli zničiť," píše NASA. Bolo sedemdesiatdva sekúnd po štarte. Odtrhla sa spodná podpera, ktorá spájala pomocný motor s externou nádržou a motor sa začal otáčať okolo horného úchytu.
Odtrhol sa tiež kus z nádrže a raketový stupeň narazil do oblasti, kde bol uložený tekutý kyslík.
Vodík sa následne zapálil. „V priebehu milisekúnd nasledovalo masívne, takmer explozívne zapálenie."
Raketoplán sa nachádzal štrnásť kilometrov nad povrchom Zeme. Rozpadol sa na kusy a aj keď sedemčlenná posádka možno prežila výbuch, určite by ju zabil náraz na hladinu.
Katastrofa mala za následok, že raketoplány 32 mesiacov nelietali. Vyšetrovanie ukázalo viaceré chyby v riadení NASA, pretože inžinieri o nebezpečnom tesnení informovali.
