Prvý diel nám ešte na PS2-ke názorne predviedol, že napínavú a nie bezhlavú akciu možno zažiť aj na konzolách. Killzone 2 - tentoraz už v krásnej, dych vyrážajúcej a ego zadupávajúcej grafike - to len potvrdilo. Jednoducho je to iná akcia, hoc sa to na prvý pohľad nezdá. Neradno len tak chytiť pušku a s revom strieľať po všetkom a po všetkých, veď ono to padne. Poznáte to z Call of Duty.
Nie, tu padnete jedine tak vy. Killzone 2 nádherne spájalo depresívne prostredie, v ktorom to búchalo a trieskalo (a to viac ako v Call of Duty, len tu to proste sadlo ako riť... pardon, pozadie na šerbeľ) a keď sme vystrčili hlavu, že tých podivných panákov s červenými očami rozstrieľame na márne kúsky, padli sme k zemi. A znovu. A znovu. A znovu.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Takže ešte raz. Killzone 2 bola iná akčná hra. Museli sme sa ukrývať za prekážky a spoza nich prezieravo ostreľovať nepriateľov, ktorí tupí rozhodne neboli a dokázali sa presúvať tak, aby vás prekvapili z nechráneného miesta. Táto, mimochodom jedna z najlepších hier pre PS3, strieľačka dokázala zaujať i napriek tomu, že sa odohrávala v monotónnom prostredí (čo sa farebnej prezentácie týka) a používala herné prvky využívané skôr v third person akciách a nie z vlastného pohľadu. Ale ono to fungovalo, ono to klapalo a boli sme v siedmom nebi, dokonca aj multiplayer bol návykový. Len záver príbehovej kampane niekto násilne odstrihol a ako to dopadne na planéte Helghan, si vychutnáme až v trojke.
Nie, že by to príliš vadilo, veď oba diely budú od seba vzdialené len dva roky. A o čom bude trojka? V podstate k žiadnym veľkým zmenám nepríde - na planéte Helghan sa v úlohe tých správnych chlapov (žiadne hory steroidových svalov ako v Gears of War) podnikáme inváziu na nepriateľské územie. Veď najlepšou obranou je útok. Lenže ako v industriálnych komplexoch zistíme, rasa červenookých Helghast na tom nie je až tak zle, aby padla na kolená a vzdala sa. Práve naopak. Smrteľná rana im zasadená nebola a na domácej planéte sa postupne dvíhajú na odpor, naši hrdinovia sa vypätím posledných síl a veľkými stratami aspoň bránia. Ustúpiť však nie je kam - a práve o tom bude trojka, ktorá nás zavedie i do rôznorodejšieho prostredia a okrem žltohnedého továrenského looku zavítame i do pestrejšej krajiny a budeme napríklad drkotať zubami v snehových závejoch. Príbeh plný emotívnych momentov nebude ukrátený ani o rozbroje vo vnútri jednotky: obetovať ďalších mužov v boji proti obrovskej presile a vrhnúť sa v ústrety smrti alebo zaradiť spiatočku? Udržanie dôležitých kontrolných bodov je vždy náročné, ak po vás strieľa gigantický robotický pavúk (niečo ako vo Vojne svetov), ťažko si trochu necvrknúť.
Atmosféra samotného boja tak naberá na obrátkach. Vďaka niekoľkým úrovniam, ktoré sme mali možnosť si zahrať, je skaza a beznádej podporovaná ešte desivejšie, než tomu bolo minule. Už samotné prostredie planéty Helghan je pusté, chladné a depresívne, no pri zúfalých prestrelkách, kedy okolo vás všetko búcha, neustále sa na obrazovke niečo deje a vy nesmiete zaváhať, vystrčiť zbytočne nos z úkrytu, inak oň prídete. Je to adrenalínová jazda, avšak ako sme už spomínali, nie v štýle Call of Duty. Tu si to musíte pekne vytrpieť a postupovať vpred aspoň trochu rozumne, no zároveň nesedieť na zadku za bariérou v úkryte, pretože príde ujo nepriateľ, poklepe vám po ramene za chrbtom a dá poriadnu pecku do zubov. Surovosť prestreliek je vskutku vynikajúca, takže si nepripadáte ako niekde na strelnici, kde dávate dole kačičky či papierové ruže. Navyše nebežíte dopredu osamotení, ale vás niekto vždy sprevádza. Masovejšie strety majú svoje čaro a vy dané situácie dokážete viac prežívať, uhýbate sa strelám i na stoličke, zadržiavate dych pri postupne zásahoch a snahe ukryť sa niekde. Animálnosť prestreliek je pre Killzone špecifická a ťažko nájdete na hernom trhu čosi podobné. Isteže, akčných hier je na trhu dostatok, avšak podobné pocity pri hraní ponúka len máloktorá hra.
Nebolo by to ono bez precízneho spracovania, avšak vzdychali sme už pri dvojke, tretí diel na tom nie je inak a vizuálny orgazmus si môžete automaticky zaškrtnúť ako samozrejmosť. Veľmi potešilo zničiteľné prostredie, hlavne pri súboji s gigantickým bossom popisovaným vyššie, čím vyvrcholila novinárska verzia Killzone 3. Už klasickým spôsobom bolo nutné najprv vyradiť jednotlivé obranné systémy obra, vo vlnách likvidovať zbrane, neskôr sa brániť i pozemným nájazdom bežných nepriateľov či neskôr na akomsi lietajúcom vznášadle so statickým guľometom páliť po vybraných miestach. Epickosť celého snaženia sa je zavŕšená vskutku famózna - ale presne taký je celý Killzone. Hrá sa drsne, vyzerá drsne a musíte riadne pritlačiť na pílu, pretože sa nikde neskryjete, často ani betónové steny budov neposkytnú dostatočnú ochranu. Dokonca budete často využívať aj kontaktné ataky - tie tu nie sú len ako klasické údery pažbou, ale sa neustále menia a navyše sa pohľad pri nich nakláňa, takže pôsobia o to drsnejšie.
Jednou z noviniek, ktorú Killzone 3 ponúka, je ovládanie pomocou Move. Síce sme nemali k dispozícii nástavec na imitáciu pištole, no musíme uznať, že ovládanie pomocou Move a navigačného ovládača má čosi do seba. Správna kalibrácia je základom úspechu a je potešiteľné nastavovanie citlivosti. Zo začiatku budete mierne dezorientovaní zosynchronizovanie pohybu a mierenia vám nepôjde od ruky, no chce to čas a sami zistíte, že táto alternatíva ovládania má aj svoje klady. V ľavej ruke (z pohľadu praváka) držíte navigačný ovládač, ktorým ovládate pohyb postavy a presnejšie mierenie + zmenu zbrane. V pravej ruke držíte Move a jeho pohybom ovládate kurzor na obrazovke, ktorý tým pádom nie je pevne umiestnený v strede, ale samotnou zbraňou hýbete a ak chcete posunúť pohľad, kurzorom prejdete na okraj obrazovky. Samozrejme vám spočiatku bude robiť presnosť mierne problémy, a preto sa pri zameraní na nepriateľa objaví okolo neho červený obdĺžnik a funguje aj auto-aim. Sprvoti vám dianie na obrazovke bude pripadať chaotické, streľba náhodná, avšak chce to len trochu cviku. Netvrdíme, že ide o niečo tak novátorské a úžasné, že by sme to chceli vidieť v každej hre. Ovládanie gamepadom, na ktoré sme všetci zvyknutí, je predsa len prirodzenejšie, avšak ako alternatíva ku klasike je využitie Move príjemné spestrenie, ktoré je navyše funkčné a nehádže vám pod nohy polená.
O Killzone 3 by sme vedeli písať ešte dlho, avšak krátku ukážku, ktorú sme mali k dispozícii, nás zatiaľ presvedčila o tom, že kvalitatívne hra dole nepôjde a oproti dvojke sa nemusíme obávať poklesu kvality v ničom. Kooperatívne hranie (aj na jednej PS3) poteší a - a všetko sme tu už mali minule, dostávame vlastne len pokračovanie začatého príbehu. Práve toto vôbec nevadí, pretože hra má dostatočne pôsobivú atmosféru, aby vás udržala pri obrazovke. Bude to stačiť? Pokým ste hrali dvojku - a to by mali všetci majitelia PS3 - sami viete, že áno.
