Globálne otepľovanie má rôzne podoby: ľadový medveď preplával stovky kilometrov, aby sa dostal k pevnine. Napriek topeniu ľadovcov však môže byť v Británii chladno.
BRATISLAVA. Voda bola taká studená, že bez špeciálneho obleku by v nej človek prežil iba minúty. A predsa si predstavte, že v takomto ľadovom mori by ste museli plávať deväť dní nonstop. Len tak by ste mali aspoň nejakú nádej, že ulovíte potravu.
Takmer sedemsto kilometrov totiž musel preplávať ľadový medveď v Beaufortovom mori, aby sa dostal na pevný podklad.
Pevninu, ale aj ľadové kryhy využívajú tieto ohromné mäsožravé cicavce, aby ulovili tulene. Táto vysokoenergetická potrava so značným obsahom tuku im pomáha prežiť v extrémnych podmienkach.
Stovky kilometrov
Biológovia už v minulosti predpokladali, že ľadové medvede sú schopné na mori prekonávať veľké vzdialenosti. No až vďaka GPS obojku na krku jednej zo samíc zistili, aké obrovské tieto vzdialenosti môžu byť.
„Tento medveď plával nepretržite 232 hodín a prešiel zhruba 687 kilometrov vo vodách s dvomi až šiestimi stupňami Celzia," povedal pre BBC zoológ George M. Durner.
Napokon to skúmanú samicu vyšlo draho. Počas sledovania prišla nielen asi o pätinu svojho telesného tuku, ale zahynulo aj jej ročné medvieďa. Nezvládlo také dlhé plávanie.
Dôvodom tohto dlhého výletu bolo podľa vedcov globálne otepľovanie.
V Arktíde jeho vplyvom miznú ľadovce a medvede strácajú „základne", z ktorých by sa mohli vydávať na lov, či kde by si mohli oddýchnuť.
Odborníci pritom upozorňujú, že ešte pred rokom 1995 ľadové medvede podľa všetkého podobné problémy nemali. Ľad zvyčajne vydržal aj počas leta a vzdialenosti medzi ľadovými kryhami či pevninou nebývali také veľké.
Chladnejšia Británia?
Globálne otepľovanie však môže mať aj paradoxné dôsledky. Jedným z nich môže byť ochladenie vo Veľkej Británii. Príčinou by sa stali zmeny v prúdení vzduchu a vody v oceáne.
„Zmenené podmienky v Arktíde nie sú len o polárnych medveďoch a ich prirodzenom prostredí, ale o prostredí v Británii a na celom svete," zdôrazňuje pre Daily Telegraph Simon Boxall z Univerzity v Southamptone.
Príčinou ochladenia na severe sa môže stať oslabenie Severoatlantického prúdu, ktorý je súčasťou Golfského prúdu.
Toto prúdenie v súčasnosti prináša na sever teplejšiu vodu z trópov, ktorá má vplyv na relatívne stabilné a mierne počasie na miestach, kde by inak bolo oveľa chladnejšie.
„V prípade kolapsu Golfského prúdu, ktorý je však v tomto storočí len málo pravdepodobný, by priemerné teploty na Britských ostrovoch mohli klesnúť až o päť stupňov," hovorí klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Zmeny by sme pocítili aj na Slovensku. „Nebudú však až také dramatické ako v západnej Európe."
Spomalenie Golfského prúdu sa nepotvrdilo
Golfský prúd pravdepodobne nekolabuje, no jeho stratu by sme pocítili aj na Slovensku, hovorí JOZEF PECHO, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Môže globálne oteplenie ochladiť Veľkú Britániu?
„Klimatické podmienky Britských ostrovov a západnej Európy sú do veľkej miery ovplyvnené najmä Golfským prúdom a jeho zmierňujúcim efektom, čo znamená, že letá v tejto oblasti nie sú až také horúce a zimy také studené ako u nás v strednej Európe.
V prípade kolapsu Golfského prúd (čo by znamenalo jeho odklon na južnejšiu dráhu), ktorý je v tomto storočí len málo pravdepodobný, by mohlo dôjsť k tomu, že by priemerné teploty na Britských ostrovoch mohli klesnúť až o 5 °C (v prípade severnejšie ležiacich Špicbergov by to bolo až o 10 °C)."
Bude aj viac pršať?
„To, či to bude znamenať aj nárast, resp. pokles zrážok, bude veľmi závisieť od zmeny prúdenia vzduchu v tomto regióne. Všeobecne však možno povedať, že v podmienkach stále teplejšej atmosféry bude zrážok v tejto oblasti stále viac. Oveľa väčší problém, než ich celkový nárast, je však to, že sa zmení ich distribúcia v priebehu roka.
Najmä na severe a v horských oblastiach Britských ostrovov musíme počítať s tým, že zrážky budú nepravidelnejšie ako doteraz a čoraz častejšie v podobe silných intenzívnych lejakov (prívalových dažďov). A to aj v zime."
Zoslabuje teda Golfský prúd?
„Výsledky najnovších analýz amerických vedcov z NASA, ktorí hodnotili údaje rýchlosti prúdenia morskej vody v rámci cirkulačného systému AMOC (Atlantická meridionálna cirkulácia) získané zo satelitných meraní, nepotvrdili v posledných 15 rokov žiadne významné spomalenie Golfského prúdu.
Práve naopak, v období rokov 1993 až 2009 bolo pozorované zintenzívnenie cirkulácie o približne 20 %. Do analýzy vstupovali údaje tak o teplote, salinite a rýchlosti prúdenia morskej vody, ako aj jej výške (sea surface height - SSH). Uvedené výsledky sú v rozpore so zisteniami britských vedcov z roku 2005, ktorí prišli so závermi, že v období posledných 50 rokov Golfský prúd zoslabol približne o 30 %.
Treba však poznamenať, že rovnako prvý ako aj druhý výsledok môže byť zapríčinený krátkodobou premenlivosťou, ktorá je v prípade Golfského prúdu značná. Pokiaľ nebudeme vedieť príčiny vzniku tejto variability vysvetliť fyzikálne korektným spôsobom, nebude možné robiť akékoľvek prognózy ďalšieho vývoja tak cirkulácie AMOC, ako aj samotného Golfského prúdu.
Jedno je však isté, kolaps tohto pre Európu tak dôležitého morského prúdu v najbližších rokoch je veľmi málo pravdepodobný."
Čo teda môže byť skutočným problémom?
„Bezprostrednejším problémom je momentálne výrazný úbytok plochy morského ľadu v priestore Arktídy, ktorý pravdepodobne spôsobí výrazne zmeny cirkulačných podmienok nad veľkou časťou severnej pologule (vrátane Európy a severného Atlantiku).
Vyššie teploty v Arktíde (spôsobená najmä absenciou plávajúceho morského ľadu) môžu za určitých podmienok viesť k výraznej prestavbe tlakového poľa, a tým pádom aj k zmene prúdenia vzduchu nad rozsiahlymi oblasťami Eurázie.
Jedným z dôsledkov môžu byť aj chladnejšie zimné počasie v niektorých regiónoch Európy (napr. Veľká Británia) - tento predpoklad však platí aj pre naše územie."
Ak by predsa len Golfský prúd skolaboval, ovplyvní to Slovensko?
„V prípade potenciálneho kolapsu Golfského prúdu nebudú dôsledky na klimatické podmienky Slovenska, prípadne strednej Európy, až tak dramatické ako v západnej Európe. Avšak zmeny pocítime aj u nás.
Oveľa výraznejšie zmeny však môžeme očakávať v dôsledku klimatických zmien v Arktíde, v súvislosti so zmenšujúcou sa plochou polárneho morského ľadu. Za príklad tohto nového režimu počasia v našich podmienkach môžeme považovať posledné roky: napríklad aj zimu 2009/2010, prípadne tohtoročnú zimu 2010/2011."
Tomáš Prokopčák
