Najskôr bol príbeh. Matka Zem, Gaia, zrodila syna, ktorý sa stal bohom nebies. Prchký Uranos ovládol krajinu a nakoniec sa stal Gainým manželom. Mali spolu deti, kyklopov či titánov.
Starogrécka mytológia nám však oveľa viac o Uráne nepovie. V antike túto planétu nepoznali a nezmenilo sa to ešte dlhé stáročia.
Pretože aj keď doboví pozorovatelia oblohy sledovali nočné nebo, prípadný drobnučký bod považovali za hviezdu.
Že to je plnohodnotná planéta slnečnej sústavy, to sme sa dozvedeli až v osemnástom storočí.
Len nedávno sme sa však dozvedeli aj to, že plynný obor má magnetické pole a množstvo mesiacov. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi to zistila sonda Voyager 2.
Nová planéta
Revolúcia v hľadení na vesmírne telesá nastala vtedy, keď Galileo Galilei ako prvý obrátil svoj ďalekohľad k oblohe.
Ešte dlho však neboli astronómovia schopní zhotoviť techniku dostatočne výkonnú na to, aby počet planét známych od staroveku dokázali rozšíriť. Urán si počkal na Williama Herschela.
Herschel pôvodne ani nebol astronóm a pozorovanie hviezd a vtedy známych planét mal ako koníček. Jedného dňa sa však rozhodol, že hľadieť na známe objekty je predsa len dosť nezáživné a teleskop nasmeroval k najmenej výrazným objektom.
Herschelove sklíčka
Zistil však, že potrebovať bude aj novú techniku: najmä silné ďalekohľady. Pri konštrukcii prístrojov ho pritom poháňala aj ďalšia otázka. Chcel, podobne ako mnohí pred ním, zistiť, aké vzdialenosti v kozme panujú.
„Skonštruoval šesť metrov dlhý ďalekohľad so zrkadlom v priemere 48 centimetrov. Keď ani to nestačilo, zostrojil nový ďalekohľad dlhý dvanásť metrov," píše George Johnson v knihe Až na koniec vesmíru.
Zrkadlo nového prístroja malo priemer 1,2 metra. „To už bolo dosť veľké zariadenie, jeho hmotnosť dosiahla jednu tonu."
Herschel však nebol pri práci sám. Pomáhala mu jeho rovnako zapálená sestra Caroline.
Urán a Voyager
Paradoxne, azda najväčší objav Herschel urobil skôr a postačil mu na to menší, len jedenapolmetrový ďalekohľad. Umiestnil ho do záhrady a v roku 1781 uvidel dosiaľ neznámy objekt, ktorý sa nepodobal na žiadnu hviezdu.
„Nakoniec sa ukázalo, že to, o čom si najskôr myslel, že musí byť kométa, je vlastne planéta, ktorú pred ním nikto nevidel," píše John Gribbin v Pátraní po veľkom tresku.
Bol to prvý objav planéty od staroveku. Herschel následne navrhol, aby planétu pomenovali po kráľovi Jurajovi III.
S tým však nepochodil, zvyk pomenúvať planéty našej slnečnej sústavy podľa gréckych a rímskych bohov bol prisilný.
Trvalo však dve stáročia po Herschelovi, kým sme sa na plynného obra pozreli bližšie. Stalo sa tak pred 25 rokmi, keď okolo preletela dosiaľ jediná sonda Voyager 2. A odhalila ďalšie tajomstvá.
Senzačný Voyager 2
Navštívil Urán aj Neptún. Teraz smerujek iným hviezdam.
Keď Voyager 2 odštartoval 20. augusta v roku 1977 z mysu Canaveral, hovorilo sa o ambíciách. Nik nemohol tušiť, že predstavy vedcov vôbec neboli prehnané.
Druhý, no paradoxne prvý vystrelený Voyager 2 sa napokon stal jedným z najvzdialenejších ľudských objektov vo vesmíre. A spolu so svojou dvojičkou smeruje preč zo slnečnej sústavy.
Dnes je dvakrát ďalej ako Pluto.Stále funkčná sonda Voyager 2 patrí medzi najúspešnejšie misie, aké kedy človek poslal do kozmu.
Navyše, ako jediná sonda letela okolo Uránu a Neptúna.
Tomáš Prokopčák
